Farnosť Poľov, nachádzajúca sa v Košiciach, má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Historické záznamy uvádzajú, že už v roku 1334 bola tu zriadená farnosť. Pravdepodobne tu už v tom čase bol aj kostol. Farár pôsobí vo farnosti Poľov od roku 2010.
Kostol sv. Michala Archanjela v Poľove
Najstaršie Zmienky o Poľove
Poľov, súčasná mestská časť, je svojim pôvodom veľmi stará dedina. Prvú písomnú zmienku poznáme už z 13. storočia, konkrétne z roku 1248. Vtedy pri opise hraníc zeme Zebus sa uvádza, že táto zem hraničí na západe s územím dediny Poľov - vo vtedajšom názve villa Paul.
Podľa písomnej zmienky z roku 1280 vieme, že komes Dávid z omodejovskej línie rodu Aba spolu so svojimi troma synmi získava späť čiastku zeme Ida, ktorá sa vtedy volala Eghazas Ida a ide o súčasnú Šacu. Tieto územia a ich osídlenie boli v rukách rodu Aba, ale neskôr sa dostali do iných rúk. Nevieme, či k tomu došlo predajom, alebo inou formou. Vieme však, že v roku 1280 boli tieto územia v rukách synov komesa Beňadika de Ruzka.
Vieme, že územie Poľova sa pred rokom 1280 dostalo do rúk synov komesa Beňadika de Ruzka výmenou za iné územia a doplatok 300 mariek. Z ďalších vlastníkov Poľova, ktorí ho „mali vo svojich rukách“ je známy Štefan Čurka z rodu Aba. Medzníkom vo vlastníckych vzťahoch Poľova tvorí bitka pri Rozhanovciach, ktorá sa odohrala v roku 1312.
Stredovekou povinnosťou dedín bolo odvádzanie pápežských desiatkov. Na základe toho, či sa nachádzajú v zozname obcí, ktoré tak vykonali, vieme určiť, či bol v dedine kostol. Poľov sa uvádza v zoznamoch odvodov pápežských desiatkov už v roku 1332. Podľa portálneho súpisu vieme, že v roku 1427 bolo v Poľove 24 port.
Kostol v Poľove
Nakoľko Poľov vo svojom okolí mal dostatok lesa, dá sa dedukovať, že zemepán povolil ťažbu dreva na kostol. Traduje sa, že jeden zo zemepánov nechal vypáliť obec pre krádež jeho majetku, to však nie je dokumentačne podložené, ale mohla by to byť príčina toho, že nemáme žiadnu stopu po drevenom kostolíku.
Druhá podloženejšia verzia o existencií kostola ako predchodcu toho dnešného sa opiera o zápisy kanonických vizitácií. V jednej z nich, z roku 1771 sa hovorí o dvoch miestnostiach, kde vo väčšej je tabernákulum. Tento krát je to iný živel - povodeň, ktorá kostol zničí, a to v roku 1808, ostala iba veža kostola.
Zápis z ďalšej kanonickej vizitácie z roku 1810 hovorí o drevenom kostolíku sv. Michala, ktorý nestačí pre potreby veriacich, preto sa začalo s výstavbou nového kostola. Terajší farský kostol, ktorý je postavený v klasicistickom slohu a je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, bol vystavaný v roku 1822. Je to jednoloďový kostol so širokým rovným uzáverom presbytéria a pristavanou sakristiou.
Veža bola v rokoch 1896 -1901 prestavaná do terajšej podoby a výšky 31 metrov. Strop lode bol kedysi rovný a drevený. Loď v roku 1901 dostala nový secesný trámový strop, ale ani ten dlho nevydržal.
Obdobie po Vojnách a Rekonštrukcie
V rokoch po prvej svetovej vojne sa uskutočnili niektoré sanačné práce nakoľko do kostola pršalo a obvodové múry mokli, bolo nutné vymeniť okná a dvere a posilniť obvodové murivo ale v čase všeobecnej núdze to nebolo ľahké, napriek tomu sa konali zbierky na obnovu a opravu kostola.
Podobná situácia sa zopakovala aj po II. svetovej vojne, kedy cirkevná rada spolu s vtedajším farárom a so súhlasom biskupa Čárskeho žiadali od štátu finančnú pomoc na opravu vojnou poškodeného kostola. Kostol nebol vojnou poškodený priamo, ale otrasy spôsobné prechodom jednotlivých tankových divízií spôsobili veľké trhliny v obvodových múroch, pri tejto príležitosti sa plánovalo aj rozšírenie kostola.
Do kostola sa v roku 1954 zaviedla elektroinštalácia. V rokoch 1961-1963 bola ďalšia prestavba kostola, namiesto trámového stropu bola urobená klenba zhotovená zo železnej konštrukcie a vápenno-cementovej omietky, v sanktuáriu boli vymurované múry do oblúkového pôdorysu, v ktorých boli osadené mozaikové okná.
V roku 1968 bol kostol vymaľovaný. O rok na to, z príležitosti birmovky bola na kostole opravená veža. Dňom 1. júla 1972 bol kostol, ktorý oslávil 150 rokov, pamiatkovým úradom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
V rokoch 1995-1997 bola rekonštruovala strecha veže a fasáda a tiež sa menila strešná krytina na celom kostole a kostol bol vymaľovaný. Posledná radikálna moderná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 2001, kedy sa vymenili okná a dvere, zaviedlo sa podlahové plynové kúrenie, uskutočnila sa prístavba a rozšírenie sakristie, odstránili sa bočné oltáre, kazateľnica a obetný stôl a tiež betónové schody ku kazateľnici, odstránil sa drevený obklad z červeného smreku, vymenila sa aj elektroinštalácia a osvetlenie, okrem toho sa nechali zreštaurovať aj lavice a dva umelecké obrazy. Kvôli tejto prestavbe musel byť kostol vyprázdnený, a bohoslužby premiestnené do kultúrneho domu.
Interiér Kostola
Hlavný oltár pochádza z roku 1903 z dielne J. Rifessere z Ortissei v Tirolsku. Je bohato zlatený a tiež prešiel niekoľkými zmenami, boli odstránené pôvodné drevené schodíky a nahradené modernou úpravou s jedným schodíkom, rovnako pri poslednej úprave bol vytvorení podstavec oltára bola kovová konštrukcia omurovaná.
Bohostánok pozostáva z dvoch častí a otvára sa dvierkami navonok. V spodnej časti je uložená sviatosť. Z oboch strán bohostánku sú dve anjelské umelecky zhotovené figúry. Na vrchu oltára je drevená kupola s krížom ako súčasť oltára. Na múre nad oltárom sa nachádza obraz patróna Sv. Michala Archanjela namaľovaný majstrom Lengyelom Reinfusom. Po bokoch oltára sa nachádzajú dve sklenené falošné vitráže sv. Cyrila a sv. Metoda.
V lodi kostola sa na oboch stranách nachádzali na drevených podstavcoch s drevenými baldachýnmi gotického slohu dve drevené sochy, a to božské srdce Ježišovo a srdca Panny Márie, ďalšie oltáre Sv. kríža, Panny Márie ružencovej, oltár sv. A. Paduánskeho a ďalšie obrazy. Všetky oltáre boli odstránené najprv v roku 1962, čím sa stratili dôležité a vzácne pamiatky, a potom boli vymenené za nové bočné oltáre a kazateľnicu z travertínu a mramoru, a aj tie sa odstránili v roku 2001. Zostali iba dva obrazy z roku 1858 z dielne J. Rifessera: sv. Rodiny a sv.
Kazateľnica sa nachádzala na pravej strane lode z pohľadu od svätyne, pôvodná kazateľnica bola z dreva neskôr ju vystavali z travertínu a mramoru v duchu neoklasicizmu a na vrchole boli umiestnené tabule Desatora. Kazateľnica bola odstránená definitívne pri poslednej rekonštrukcii. Chór aj organ tiež boli viackrát rekonštruované. Jeden z najstarších záznamov o organe je z roku 1929 a to, manuálový organ amerického systému s 10 registrami, ktorý posvätil biskup Čársky.
V roku 1962 sa chór rozšíril a postavili sa schodištia z oboch strán. Posledný zásah do týchto priestorov sa uskutočnil v roku 1991, kedy bol zakúpený a inštalovaný nový organ, ktorý stál okolo milióna korún a ktorý na 3.veľkonočnú nedeľu 25.apríla 1991 posvätil diecézny biskup Mons. Alojz Tkáč.
Kostol mal pôvodne tri zvony, vo váhe 480 kg, 258 kg a 107 kg, ktoré boli zakúpené z milodarov veriacich a posvätené v roku 1922, stredný z nich bol v apríli 1944 „zrekvirovaný“ na vojenské účely. V roku 1974 zvony už boli ovládané elektricky. V marci roku 2007 sa zo zbierok zakúpili pevný kamenný oltár, ambón a krstiteľnica. Slávnostná konsekrácia s otcom biskupom Alojzom Tkáčom sa uskutočnila týždeň pred Veľkou nocou 24.
Košická Arcidiecéza
História rímskokatolíckej cirkvi v Košiciach je bohatá a siaha až do stredoveku. Územie terajšieho Košického arcibiskupstva (Abov, Šariš, Zemplín, Už) patrilo do začiatku 19. storočia do Jágerského biskupstva. Tradícia pokladá za zakladateľa tejto Jágerskej diecézy sv. Štefana I. (? 15.8.1038) a vznik datuje do rokov 1009-1010. Svojou rozlohou zaberalo také veľké územie ako dnešné Maďarsko.
František I. († 2.3.1835) dvorným dekrétom z 5.8.1803 nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva na tri časti. Nové biskupské sídla sa mali zriadiť v Satu Mare (Rumunsko) a Košiciach a Jáger bol povýšený na sídlo arcibiskupa. Zakladajúci diplom Košického biskupstva je z 23.3.1804. Boli vymenovaní aj noví biskupi.
Pius XI. (1922-1939) vydal 2.9.1937, apoštolskú konštitúciu Ad ecclesiastici regiminis, ktorou potvrdil faktický právny stav a okrem apoštolskej administratúry v Košiciach (pre územie Slovenska) zriadil druhú v Sátoraljaújhelyi (pre farnosti v Maďarsku), ale obe pod priamym riadením Vatikánu. 14.10.1937 tak bolo odčlenených 44 farností, ktoré ležali na území Maďarska.
Ján Pavol II. (1978-) zriadil na Slovensku 31.3.1995 apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti druhú cirkevnú provinciu na východe republiky; Košice boli povýšené na sídlo arcibiskupa a sufragánmi novej arcidiecézy sa stali Rožňavské a Spišské biskupstvo.
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v Košiciach, patrí Augustín Fischer-Colbrie, ktorý sa narodil v Želiezovciach dňa 16. októbra 1863. Bol pomocným biskupom a neskôr sídelným biskupom v Košiciach. Svojou pastoračnou činnosťou sa usiloval konať v duchu slov svojho biskupského hesla: EVANGELIZARE PAUPERIBUS MISIT ME.
Katedrálnym chrámom je dóm sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej v Košiciach (liturgická slávnosť 17.11.). Gotický kostol bol dokončený v rokoch 1436-1448 a stojí na mieste staršieho farského kostola z roku 1283. Výročie posviacky chrámu je 6. septembra. Hlavným patrónom diecézy je sv. Ondrej, apoštol, (liturgický sviatok 30.11.) a spolupatrónmi traja košickí mučeníci: svätí Marek Križin, kanonik, Melichar Grodziecky a Štefan Pongrácz (liturgická spomienka 7.9.).
Územie arcibiskupstva (Košice, Prešov) v nedeľu 2.7.1995 navštívil pápež Ján Pavol II.
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Dóm sv. Alžbety Košice Slovensko - Saint Elizabeth's Cathedral Kosice Slovakia part 01
Ekumenické Spoločenstvo v Košiciach
Ekumenické spoločenstvo vzniklo v roku 1994 dobrovoľne a neformálne. Spoločenstvo tvoria Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev.
Stretávania sú pravidelné a miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. Každoročne sa koná niekoľko významných bohoslužieb a aktivít, ako sú Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni.
Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7.mája 1998 o 15.hod. pri príležitosti osláv Dňa mesta Košice.
Príklady aktivít Ekumenického spoločenstva: 25.1 - Ekumenická bohoslužba v Dome umenia. Sprievod sa konal na Veľký piatok 14. 4. o 13. hod. Trval asi dve hodiny a zúčastnilo sa ho vyše 3 tisíc veriacich. 6.6. - Ekuména Košice sa zúčastnila prvýkrát s bratmi Židmi na Židovskom cintoríne v Košiciach na Spomienke 55. výročia počiatku deportácií Židov z mesta. 20.9. - Ekumenická bohoslužba slova, ktorú podnietili teroristické udalosti z 11. septembra v USA.
Pútnické Miesta Košickej Arcidiecézy
Košická arcidiecéza je bohatá na pútnické miesta, ktoré majú hlboké korene v histórii a kultúre regiónu. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Gaboltov
- Kalvária v Bardejove
- Kalvária v Košiciach
- Malá Vieska
- Obišovce
- Kalvária v Prešove
- Stropkov
- Veľký Šariš
- Vranov nad Topľou
Gréckokatolícka cirkev v Košiciach
Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným. Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc.
Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety. Neskôr sa bohoslužby konali na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici.
Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov.
Rímskokatolícka farnosť Košice-Pereš
Rímskokatolícka farnosť Košice-Pereš je dôležitou súčasťou života v tejto mestskej časti Košíc. Farnosť, spolu s kostolom Najsvätejšej Trojice, tvorí sakrálnu dominantu Pereša.
Administratívne sme patrili do farnosti sv. Michala archanjela Košice - Poľov ako filiálka Pereš a filiálka Lorinčík. Farnosť bola dňom 1. septembra 2013 otcom arcibiskupom Bernardom Boberom zriadená ako samostatná farnosť Košice - Pereš s filiálkou Lorinčík s kostolom sv. Vavrinca. Do farnosti Najsvätejšej Trojice v Košiciach - Pereši patrí aj filiálna obec Lorinčík s kostolom sv. Vavrinca.
V roku 1990 slúžil sv. omše v starom kultúrnom dome Mons. Pápež Ján Pavol II, pri svojej prvej návšteve Slovenska 22. apríla 1990, posvätil základný kameň kostola. Projekt tohto moderného kostola bol vyhotovený v Taliansku. Kostol slávnostne konsekroval otec arcibiskup Alojz Tkáč 21.
Do farnosti patrí aj komunita - Rád Bosých Karmelitánov, ktorý do Lorinčíka prišli v roku 2006 a bývali v staršom rodinnom dome. Samotný kláštor bosých karmelitánov Lorinčík bol po 4 rokoch výstavby v roku 2014 skolaudovaný a odovzdaný do užívania. Slávnostné požehnanie fary bolo otcom arcibiskupom Bernardom Boberom už 30. novembra 2014. Na jar roku 2016 sa vykonala veľká oprava interiéru farského kostola s kompletným vymaľovaním a novou farebnou vitrážou za bohostánkom.
Svätý Rok Jozefa
Svätý Otec František vyhlásil osobitný Rok sv. Jozefa. Pri príležitosti Roka sv. kardinála Maura Piacenzu a regensa Mons.
Veriaci môžu prostredníctvom modlitieb a dobrých skutkov, za pomoci sv. Jozefa, načerpať Božiu milosť. Súčasťou je meditácia o sv. Jozefovi. Ďalej tí, ktorí podľa príkladu sv. Jozefa vykonajú skutok milosrdenstva, môžu získať plnomocné odpustky. Plnomocné odpustky získajú aj veriaci, ktorí sa na príhovor sv. Jozefa modlia ruženec. Sv. Ján Pavol II. sa vyjadril, že postava sv. Jozefa predstavuje mimoriadny príklad pre ľudský život.
Významné udalosti v Košiciach
V lete roku 1942 bola rekonštrukcia Miklušovej väznice ukončená, expozícia v nej inštalovaná a sprievodná knižka Alexandra Mihalika „A Miklós börtön" /Miklušova väznica/ vytlačená. Už niekoľkokrát v minulosti sme na stránkach rubriky Písané históriou priniesli materiály, týkajúce sa košických radníc.
Vývoj názvu obce Poľov
1347 - poss.
„Z uvedených dokladov jasne vidieť, že názov dediny Poľov pochádza od osobného mena Pavol. Z najstarších dokladov z 13. Z latinskej formy Pauli sa potom vyvinul maďarský názov Pólyi, keď bola dedina pomaďarčená. Kontinuita slovenského živlu teda bola pretrhnutá v posledných storočiach stredoveku a Slováci znova osídľujú túto dedinu až novšie, najmä od 17. storočia a vytvárajú si dnešný názov Poľov už iba z maďarského názvu Pólyi.