Farnosť Považská Bystrica má bohatú a dlhú históriu, siahajúcu až do stredoveku. Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. Schematizmy uvádzajú založenie farnosti už v roku 1250.
Od roku 1787 je Považská Bystrica sídlom dekanátu; dovtedy farnosť patrila do Bytčianskeho dekanátu. V posledných rokoch boli odčlenené časti pôvodnej farnosti a vytvorené nové farnosti: v roku 1997 Farnosť Považská Teplá s filiálkami Vrtižer, Záskalie, Kostolec a Vrchteplá; v roku 2009 Farnosť Považská Bystrica - Rozkvet a v roku 2011 Farnosť Dolný Moštenec s osadou Cingelov laz.
Mestský park v Považskej Bystrici.
Filiálky farnosti
Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. storočia.
V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov. Do farnosti patria sídliská resp. Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti.
Kostol Návštevy Panny Márie
Pôvodný farský kostol Návštevy Panny Márie bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína. Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami.
Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám. V roku 1941 (7. Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka.
V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku /chybne bolo uvedené, že Máriu Magdalénu/ a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.
Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv. Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov.
Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu). Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.
Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv.
Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.
Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
Kaplnka sv. Heleny
Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie. Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.
Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove. Bohoslužby sa konajú aj v cintorínskych kaplnkách v Podmaníne (sv.
Cirkevné a spoločenské aktivity
V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov. Katolícky dom bol daný do bezplatného užívania cirkevnej škole, ktorá si tam zriadila telocvičňu, školskú jedáleň, špeciálne, jazykové učebne.
Evanjelický Augsburského vyznania v Považskej Bystrici
Z histórie Evanjelického aug. vyznania v Považskej Bystrici vyplýva, že korene evanjelickej cirkvi v tomto meste a okolí sú skutočne hlboké a siahajú až do 16. storočia. Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Považskej Bystrici vznikol v druhej polovici 16. storočia a patril do Hornotrenčianskeho seniorátu. S príchodom Balašovcov prišla do mesta evanjelická cirkev, na ktorú neskôr konvertovala drvivá väčšina obyvateľov. Zvlášť treba spomenúť Žigmunda Balassu, ktorý bol veľkým dobrodincom a ochrancom evanjelikov na celom Považí.
V roku 1610 bol jedným z pripravovateľov a zároveň účastníkom pamätnej Žilinskej synody, kde bola zriadená samostatná evanjelická cirkev, dovtedy patriaca pod jurisdikciu katolíckych biskupov. Trvanie prvého evanjelického cirkevného zboru v Považskej Bystrici sa datuje od roku 1570 do roku 1709, kedy evanjelici v tomto meste tvorili 98% väčšinu. Teda 139 rokov evanjelici užívali pôvodný - dnes už rím. kat. kostol na námestí. Z tohto kostola sa zachovala bočná loď s presbytériom, veža a náhrobky Žigmunda Balassu a jeho manželky Alžbety Zborovskej.
Počas tejto doby rozmachu ev. cirkvi, po smrti posledného potomka ev. rodu Balassovcov boli farár a rektor školy zo zboru vypovedaní, kostol, fara a škola (založená evanjelikmi v roku 1593) odobraté a obyvateľstvo násilne vrátené do lona rímskokatolíckej cirkvi. Tak nastala aj v tomto meste doba temna a prenasledovania evanjelikov. Až v roku 1835 sa podľa obecnej kroniky uvádza v Považskej Bystrici 18 evanjelických rodín, ktoré sa hlásia do matkocirkevného zboru v Súľove.
Dňa 25. júna 1939 je v Považskej Bystrici usporiadaná prvá bohoslužobno-misijná slávnosť, ktorej sa zúčastňuje okolo 600 veriacich za účasti biskupa Dr. S. Š. Osuského. O rok neskôr sa pristupuje už k hospodárskemu osamostatneniu CZ od matkocirkvi púchovskej. V nedeľu 25. júna 1940 sa koná slávnosť položenia základného kameňa terajšieho Zborového domu. Posviacka Zborového domu sa konala 6. júna 1943 za účasti oboch biskupov Dr. V. Čobrdu, gen. biskupa, a Dr. S.Š. Osuského, dištriktuálneho biskupa, seniora Jána Zemana, konseniora Ivana Križana, veľkého počtu farárov a okolo 1600 veriacich.
Celé dielo bolo budované za výnimočných organizačných schopností farára a trpiteľa, Petra Škodáčka z Púchova. Pri slávnostných službách Božích účinkoval miestny cirkevný spevokol pod vedením br. kantora Miloslava Kortmana. Od 11. apríla 1954 je v PB systematizovaná kňazská stanica, ktorú postupne obsadzovali duchovní: Jan Bajcar, Jaroslav Moncoľ, Miloslav Blaho, Jaroslav Otepka a od 1.12.2009 Ľubomír Marcina, pod vedením ktorého prebehla rozsiahla generálna oprava Zborového domu, výmena zariadenia a nadstavba veže kostola so štyrmi zvonami.
Slávnosť posviacky prvej etapy obnoveného Božieho stánku sa konala 5. septembra 2010 za účasti dôst. br. Mgr. Miloša Klátika PhD., gen. biskupa ECAV na Slovensku, vz. br. Jozefa Havrilu, seniora TUS ECAV, kňazov, hostí z ekumény, zástupcov SED Košeca, dobrodincov a sponzorov a stoviek cirkevníkov.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité udalosti v histórii Evanjelického cirkevného zboru v Považskej Bystrici:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1570 | Začiatok trvania prvého evanjelického cirkevného zboru v Považskej Bystrici |
| 1593 | Evanjelici zakladajú školu |
| 1709 | Ukončenie trvania prvého evanjelického cirkevného zboru v Považskej Bystrici |
| 1835 | V Považskej Bystrici sa uvádza 18 evanjelických rodín |
| 1939 | Usporiadaná prvá bohoslužobno-misijná slávnosť |
| 1940 | Položenie základného kameňa terajšieho Zborového domu |
| 1943 | Posviacka Zborového domu |
| 1954 | Systematizovaná kňazská stanica |
| 2010 | Posviacka prvej etapy obnoveného Božieho stánku |
Vo februári 2019 bol v evanjelickom kostole v Považskej Bystrici inštalovaný píšťalový organ. Bohoslužobný priestor považskobystrických evanjelikov tak získava kráľovský nástroj, ktorý nielen v našej cirkvi neodmysliteľne patrí k sprievodu liturgie a spevu bohoslužobného zhromaždenia veriacich.