História farnosti Považská Bystrica sv. rodiny

Farnosť Považská Bystrica má bohatú a rozsiahlu históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na jej vývoj, významné udalosti a súčasný život.

Farský kostol Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici.

Najstaršie zmienky

Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu.

V spise Cleridiocesis Nitriensis z roku 1250 sa uvádza, že v obci sa nachádza fara a v rokoch 1332-1337 sa v registri vyberačov pápežských desiatkov píše, že farár z Považskej Bystrice zaplatil 17 grošov, čím sa predpokladá, že išlo o väčšiu faru, keďže sa zvyčajne platievalo 6 grošov za faru.

Územný vývoj farnosti

Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. storočia.

V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov. Do farnosti patria sídliská resp.

Kostoly a kaplnky farnosti

Farský kostol Navštívenia Panny Márie

Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína.

Kostol bol koncom 14. storočia prestavaný. Neskôr prešiel renesančnou aj barokovou úpravou. Bol opatrený jednou vežou a zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie (jeden zdroj uvádza aj sv. Alžbete). Vedľa kostola ležal cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. V tomto roku sa začalo pochovávať na novom cintoríne na dnešnej ulici Jánskej.

Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám.

V roku 1941 (7. septembra) sa uskutočnila vysviacka zrekonštruovaného moderného trojloďového Kostola Navštívenia Panny Márie s prístavbou druhej veže, ktorú vykonal biskup Dr. Andrej Škrábik.

Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka.

V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.

Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv.

Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu).

Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.

Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv.

Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.

Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.

Pred kostolom stála kaplnka Svätého kríža, ktorú dal postaviť roku 1741 Pavol Balaša (Pál Balassa), a ktorú môžeme často vídať na starých fotografiách. Obsahovala starobylé súsošie ukrižovania, ktoré bolo neskôr presunuté pod novú vežu kostola a potom do kostola, na pozadí s maľbou mesta Jeruzalem. Neďaleko tejto kaplnky stála socha Panny Márie pred, ktorú dala vyhotoviť roku 1903 kňažná Carolina Hohenlohe. Podstavec sochy pochádza z roku 1820. Socha je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2006 prešla obnovou.

Latinský nápis na podstavci v preklade znamená: „Z milodarov najdôstojnejšieho pána Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, najvznešenejšej kňažnej Karolíny Hohenlohe a veriacich v Krista, za farára Pavla Pálfiho a čestného dekana bola postavená socha B. P. M. Vedľa kostola stála fara, ktorá bola v 19. storočí veľmi pekne zrekonštruovaná.

Samostatný odsek si zaslúži samotná veža kostola, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná podľa patrónov kostola. V roku 1908 dala kňažná Karolína Hohenlohe ako patrónka kostola zhotoviť novú strechu v tvare úzkeho ihlana pokrytú bielym plechom, ktorá sa však so svojou nevkusnosťou nikomu nepáčila a obyvatelia ju nazývali „traktár“. V rokoch 1913-1914, teda po iba piatich rokoch, bola nahradená novou konštrukciou barokového slohu, podľa návrhu princa Hohenlohe, cisárskeho úradníka z Viedne, ktorý obýval kaštieľ v Orlovom, a zmenila svoj tvar na pôvodný, cibuľovitý, ale už z bronzového plechu.

V lodi kostola na ľavej stene boli tri náhrobníky vypuklého diela - reliéfy. Na prvom, z bieleho mramoru, bol Rafael Podmanický (Rafael Podmaniczky), ktorý zomrel 9. februára 1559. Na náhrobníkoch z červeného mramoru sa nachádzal Žigmund Balaša (Zsigmond Balassa) a na druhom jeho manželka, poľská kňažná, Zborovská (Zborovszky). Proti týmto náhrobníkom na pravej strane bolo vidno podobu sv.

Na vonkajšom klenutí sklepenia na ľavej strane lode bolo možné čítať nápis: „Na chválu Božu a na povišeni svatei cirkvi, fara považsko-bystricka chram tento horlive okrásnela a zvelebela. V tomto klenutí bol oltár sv. Anny zdobený alabastrovým reliéfom, pochádzajúcim podľa kostolnej knihy z kaplnky Bystrického hradu, a ktorý sa tu nachádzal už v roku 1798. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1831 sa v kostole nachádzali krypty: v troch boli pochovaní príslušníci rodiny Balašovcov, štvrtá patrila rodine Sapári (Szapáry) a piata bola spoločná. Vchody sa nachádzali v predsiene kostola a v lodi pred kňažišťom. Kostolná veža bola opatrená 3 zvonmi.

Plány vypracoval architekt Ing. arch. Gabriel Schreiber. Roku 1940 sa Obecná rada v Považskej Bystrici rozhodla venovať príspevok na prístavbu vo výške 500.000 korún a 1. Pri kopaní základov nového kostola boli otvorené všetky krypty pod starým kostolom. Najmohutnejší sarkofág sa zachoval v kryptách po Žigmundovi Balassovi a jeho manželke. Bol z hrubého medeného plechu s kamenným reliéfovým poklopom (reliéfové poklopy sú zabudované do steny kostola). Rakva bola už otvorená. Veľmi pekné boli aj rakvy grófa Sapáriho a jeho manželky. Boli v nich dokonca ešte zachované rúcha. Cennosti sa však nenašli žiadne.

Z pôvodného gotického kostola boli pri jeho prestavbe zachované iba pôvodné gotické presbytérium s interiérom a veža, ostatná časť kostola bola zbúraná. Starý kostol ležal o niečo nižšie, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. Pôvodný kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch lodí kostola. Práce na kostole skončili v pomerne krátkom čase, za 14 mesiacov.

Posviacka, ktorá prebehla 7. septembra 1941, bola veľkou udalosťou a zišlo sa na nej vraj takmer 10.000 ľudí* zo širokého okolia. Medzi hosťami bolo veľa cirkevných hodnostárov, riaditeľ Zbrojovky Ing. Kubík, ako i prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, ktorý predniesol aj slávnostný prejav. Kostol bol posvätený biskupom Dr.

Kaplnka sv. Heleny na Rozkvete

Kaplnka sv. Heleny na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici.

Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie.

Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.

Na sídlisku žije podľa oficiálnych údajov približne 10-tisíc ľudí, správca farnosti však odhaduje, že ich je o niečo menej. Veľkým posunom z hľadiska pastorácie na Rozkvete bolo zriadenie samostatnej farnosti, ktorá vznikla odčlenením od farnosti Považská Bystrica-mesto.

Keď boli dva mesiace do posviacky, na Rozkvete sa konali hody k sviatku svätej Heleny. „Na slávnostnej svätej omši v nedeľu som si hovoril: Pane Bože, ešte dva mesiace a budeme mať svätý pokoj,“ spomína s úsmevom páter Wiesław. Čo však nasledovalo o pár hodín, si zrejme nepredstavoval ani v najhoršom sne. Kaplnku sv. „V prvom okamihu som sa pýtal, čo budeme robiť: kaplnka je zhorená, kostol ešte nie je dokončený. To, čo Pán Boh urobil, bolo, že zobudil ľudí. Začali sa angažovať, vnímať všetko, čo sa tu robí. Keď sme poprosili o brigádu, prišiel príliv novej sily. Tie dva mesiace boli pracovne veľmi náročné, mali sme však pred sebou jasný cieľ - 14.

V náročnej situácii ho povzbudili aj slová zástupcu provinciála saletínov počas svätej omši večer po požiari. „,Postoj kresťana nespočíva v tom, že pozerá na tragédiu a bedáka. Postoj kresťana spočíva v tom, že pozerá na oltár, na Krista - a vy to robíte‘. Sväté omše v „prechodnom“ období slávili vonku pri malom drevenom domčeku. Nakoniec sa mohli tešiť z nového kostola a zároveň radovať z opravy kaplnky, s ktorou sa začalo takmer hneď po nešťastí. Dnes sa páter Wiesław smeje, že obnovená Kaplnka sv. Heleny vďaka požiaru vyzerá krajšie.

Kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove

Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove.

Cintorínske kaplnky v Podmaníne

Bohoslužby sa konajú aj v cintorínskych kaplnkách v Podmaníne (sv.

Významné udalosti vo farnosti

Farnosť Považská Bystrica je miestom, kde sa pravidelne konajú rôzne podujatia a aktivity pre veriacich. Medzi ne patria:

• Krížová cesta na Veľký Piatok
• Farský ples
• Farský deň
• Koledovanie Dobrej noviny
• Jasličková pobožnosť
• Šarkaniáda v Praznove
• Denné a letné tábory pre deti
• Duchovná obnova birmovancov
• Mikuláš na stretku
• Špekačková párty
• Rozprávkový les
• Púť detí na Butkov

Prehľad aktivít farnosti v posledných rokoch:

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

• Mikuláš Bystrický (?
• Andrej Škrábik (?
• Ján Baroš de Beluss (?
• Štefan Rabček (?
• Pavol Peter Škrábik (?
• Mikuláš Baroš de Beluss (?
• Tomáš Nevolný (?
• Ján Piaček (?
• Henrik Náhlik OFMConv.
• Ladislav Belás, tit.
• Michal Peter Piaček, OFMCap.

V súčasnosti pôsobí vo farnosti aj Wiesław Krzyszycha z rehole saletínov.

Cirkevné centrum voľného času

Jedným z prvých krokov bolo zriadenie Cirkevného centra voľného času. Keďže nemali vlastné priestory, poprosili neďalekú súkromnú základnú školu, aby im nejaké prenajala. Program cirkevného centra voľného času sa podľa jeho riaditeľa Miroslava Dérika sústreďuje na niekoľko oblastí. „Tou prvou je činnosť zameraná na potreby farnosti, ktorá spočíva v príprave prvoprijímajúcich detí v záujmovom krúžku Svetielko a birmovancov v dvojročnom cykle. Sú tam tiež organizované stretnutia mladých Oáza a takisto stretnutia tých, ktorí sú na hranici tínedžerského veku, to je Oázka,“ vymenúva Miroslav Dérik.

Okrem toho v centre organizujú krúžky spoločenských a technických vied a tiež športový krúžok. Mladí sa tak môžu rozvíjať vo futbale či v šachu, no zároveň majú možnosť zájsť i na krúžok šikovných rúk, veselej kuchárky alebo tanca. Pre tých najmenších, ktorí chodia do cirkevnej materskej školy sídliacej v tej istej budove, už rok prebiehajú aj katechézy Dobrého pastiera. Tie im pomáhajú chápať a rozvíjať vzťah s Bohom. Koncept tohto vzdelávania vypracovala známa pedagogička Maria Montessoriová spolu s biblistkou Sofiou Cavalettiovou.

„Dieťa pracuje na ohraničenom priestore, kde ho nikto nevyrušuje. Má pravidlá, ktoré musí rešpektovať, a pracuje s odprezentovaným materiálom. Akú odozvu vníma? „Deti na formačných stretnutiach na otázku, ako sa Dobrý pastier postará o svoje ovečky, odpovedajú: ,Dobrý pastier ovečke čistí zúbky; nalepí jej leukoplast, keď sa zraní.‘ Dieťa sa stotožňuje s tou ovečkou. Nerieši ešte morálku, a keď prijme Boha ako lásku, je pripravené na ďalší vývoj, kde sa už pripravuje na prvé sväté prijímanie. Tam sa preberajú morálne hodnoty, rozlišovanie dobra a zla, spytovanie svedomia. Dieťa to však rieši vo vzťahu lásky,“ poznamenáva Terézia Adamovičová.

Cirkevná materská škola sv. Jána Pavla II.

Katechéza Dobrého pastiera funguje aj v rámci Cirkevnej materskej školy sv. Jána Pavla II., ktorú sa farnosti podarilo otvoriť v septembri 2016. Riaditeľka materskej školy Jana Feketová hovorí, že túžba mať na sídlisku takéto školské zariadenie existovala medzi rodičmi už pred vznikom farnosti.

„Deti z materskej školy prevezmú priamo lektori jednotlivých krúžkov. Rodičia tak nemusia vyberať deti zo škôlky a voziť ich do inej časti mesta. Pre dieťa si prídu až po krúžku,“ opisuje Jana Feketová výhody spoločných priestorov. Materská škola ponúka rodičom katolícku výchovu a vzdelávanie detí v úzkej spolupráci s farnosťou. Pre staršie deti pastoračná starostlivosť pokračuje v stretnutiach prvo- a druhostupňových školákov známych ako Oázka. Približne 40 detí pracuje v skupinkách s animátormi. Keď formačne pokročia, plynulo môžu prejsť do spoločenstva Saletínskej oázy mladých, kde je vekové rozmedzie od ôsmej triedy až po vysokoškolákov a pracujúcich. Stretkári sa často poznajú odmalička, keďže väčšina z nich vyrastala v jednej farnosti.

„Spolu sme chodili do kostola, hrávali sa rôzne hry. Veľa z nás má rodičov, ktorí sú v rodinných stretkách, takže sa poznáme i odtiaľ. Aby sa spoločenstvo na Rozkvete rozširovalo, farnosť nezabúda ani na predmanželské prípravy. Rozhodli sa nabehnúť na model deviatich katechéz, ktorý pred pár rokmi prezentovala Konferencia biskupov Slovenska. „Už pred vznikom farnosti sme mali spoločenstvá rodín, ktoré túžili slúžiť. Jednou z rodín, ktoré sa zúčastnili na spomínanom seminári, boli i manželia Juraj a Zlatka Žabkovci. „Keď sme sa sem prisťahovali, bolo tu spoločenstvo rodín, ktoré nás veľmi vrelo prijalo medzi seba. Od začiatku sme cítili spoločnú túžbu pomáhať mladým ľuďom a rodinám. Ako poznamenáva, príprava na tieto náuky pomáha i jemu s manželkou. Deväť katechéz budúci manželia absolvujú spolu s lektormi počas jedného víkendu. Keďže snúbenecká príprava je vo farnosti veľmi intenzívna, musia sa katechézy konať vo väčších priestoroch, ktoré farnosť našla v Nimnických kúpeľoch. „Obyčajne prijímame na jeden kurz 30 párov.

Farská charita

Na Rozkvete sústreďujú svoju pozornosť aj na sociálne slabších. V roku 2014 založili farskú charitu, ktorá sa rozličnými spôsobmi snaží pomáhať. Napríklad zbierkou školských pomôcok pre rodiny v núdzi, vianočným dobročinným bazárom či domom pre bezdomovcov, v ktorom v zimnom období prinášajú ľuďom bez domova teplé jedlo. S charitou pomáhajú dobrovoľníci, jednou z nich je Mária Škrovánková. „Keď sa na nás niekto obrátil s prosbou o pomoc, vyvesili sme na vývesku v kostole alebo na internete zoznam potrebných vecí. Čo sa vyzbieralo, to sme zaniesli sociálne slabším,“ hovorí dobrovoľníčka. Ako dodáva, občas prispejú i ľudia mimo Považskej Bystrice.

Práve aktivita na internete je v dobe rýchlo sa šíriacich informácií veľmi dôležitá. Ani farnosť Rozkvet sa v tomto nestratila - má aktívnu webovú stránku, kde vždy nájdete všetky potrebné informácie. „Ľudia trávia veľa času na sociálnych sieťach, takto im môžeme ponúknuť nejakú alternatívu. Vidno, že fanúšikovská základňa stále narastá. Napríklad pri stretávaní sa nad Svätým písmom, kde sa medituje nad Božím slovom nasledujúcej nedele. „Členovia sa navzájom zdieľajú a obohacujú, pretože Slovo sa prihovára každému v jeho konkrétnej životnej situácii. Často sa stane, že zdieľanie brata alebo sestry otvára iný pohľad na niektoré veci v našom živote,“ oboznamuje s biblickým stretkom Miroslav Kuka, ktorý je jeho členom.

Saletínska škola novej evanjelizácie

Ďalšou komunitou zameranou na prehlbovanie vzťahu s Bohom je saletínska škola novej evanjelizácie. „Je to evanjelizačno-modlitebné spoločenstvo, robíme rozličné evanjelizačné kurzy. Nie sú určené iba tým, ktorí sú školení v škole novej evanjelizácie, ale i pre tých, ktorí chcú zažiť hlbšie stretnutie s Ježišom,“ vysvetľuje Miroslav Dérik, ktorý patrí do tejto komunity. Členovia školy boli jadrom vzniku laických saletínov, čo je zoskupenie ľudí, ktorých oslovilo posolstvo zmierenia Panny Márie Lasaletskej. Úctu patrónke saletínov vzdali na Rozkvete i tak, že jej zverili patrocínium nového kostola. S jeho stavbou sa začalo v roku 2013 a v priebehu prác sa ukázala súdržnosť farníkov. Tí pomáhali vždy, keď ich o to správca farnosti poprosil.

tags: #farnost #povazska #bystrica #sv #rodiny