Farnosť Povýšenia Kríža má hlboké korene v slovenskej histórii a kultúre. Táto téma sa dotýka mnohých obcí a miest, ktoré majú kostoly a farnosti zasvätené tomuto sviatku. V nasledujúcom texte preskúmame históriu, architektúru a význam niektorých z týchto miest.
Zvolenská Slatina a jej Farnosť
Zvolenská Slatina patrí medzi najstaršie obce nielen v okrese Zvolen, ale i na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Prvý názov obce bol “SANCTA CRUX DE SOLIO” (Svätý kríž pri Zvolene). Ďalšie pomenovania - Zalatna, Zalatna Zolienzis, Veľká Slatina a od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina. Do tohto roku bola Zvolenská Slatina aj sídlom veľkoslatinského okresu.
Farnosť je starobylá. Počíta sa s tým, že bola hradnou farou vígľašského zámku. Uvádza ju pápežský decimačný protokol aj Pazmáňov katalóg. V 16. st. prešla do správy ev. farára. Keď sa stal zemepán Ladislav Csáky, katolík, okolo roku 1639, zaviedol katolícku správu, ale po uzavretí zmieru s Fr. Rákoczym I. prišli do Slatiny komisári a tí ju prisúdili evanjelikom. R. 1663 bol kostol vrátený katolíkom.
Najstaršie pamiatky o osídlení obce sú z mladšej doby bronzovej. Obec vznikla na staršom slovanskom osídlení - ľudu lužickej kultúry, o čom svedčia archeologické nálezy, niekedy v 12. alebo v 13. storočí. Na začiatku 14. storočia bola už strediskom cirkevného života. Slatinský chotár bol veľmi rozsiahly. Na jeho území vznikol hrad Vígľaš, preto bola Slatina prirodzeným centrom Vígľašského panstva. Od začiatku 15. storočia sa Slatina spomína v listinách aj ako mestečko a jej obyvatelia mešťania. Od kráľov požívala rôzne výsady a práva ale aj povinnosti.
Najstaršou obývanou časťou obce je: Rajčuľa - kde stál pôvodne kláštor, ktorý bol spolu s kostolom obkľúčený hradbami. V okolí hradieb bol rybník. Je to priestor od katol. kostola východne až po križovatku, patrí k najstarším častiam obce. Názov pochádza z čias, keď tu zemania predvádzali rajtovanie koní. Domáce znenie ďalších častí obce je Sebechov - žili tu zaslúžilí občania, ktorí dostávali výhody na chov dobytka pre seba. Prefektuška - sídlo prefekta. Krvavník - miesto v južnej časti obce, kde v roku 1575 slatinčania prepadli Turkov a oslobodili zajatcov.
Dejiny obce sú bohaté na udalosti i na osobnosti z rôznych oblastí. Napríklad v roku 1918 sa vo Zvolenskej Slatine na svojej ceste zastavil prezident USA Wilson. Krátko po vzniku I. ČSR v roku 1921 prezident T. G. Masaryk a hneď po skončení II. sv. vojny i prezident E. Beneš. Z udalostí najviac do diania v obci zasiahli I. a II. sv. vojna a SNP. Mnoho Slatinčanov tieto udalosti neprežilo a Slatina utrpela i veľké materiálne škody. Obnova a rozvoj obce začali po oslobodení 25. 2. 1945 a pokračuje vďaka obyvateľom obce dodnes.
V obci je dlhoročná tradícia slávnej bryndziarne. Nachádza sa tu rímskokatolícky barokový kostol (1787) s priečelím upraveným (1815). Je tu aj evanjelický a. v. kostol (1784) a pristavili k nemu vežu (1816). V dedine je pamätná tabuľa Terézie Vansovej s bustou od Národného umelca Jána Kulicha a pamätná tabuľa J. Ďatla. Ešte v 20. storočí tu bolo významné stredisko výroby fujár, píšťal a flautičiek, zo známych výrobcov spomeniem J. Výbocha a P. Cibuľu. Veľkej obľube sa tešila cimbálová hudba.
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke
Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených Povýšeniu Svätého Kríža. Medzi ne patrí aj Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.
Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu nového kostola. Spoločnosť Baťa ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Bol to projekt, ktorý Karfík pôvodne v roku 1930 vypracoval pre mesto Otrokovice, avšak tam sa nikdy neuskutočnil.
Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja. Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou.
Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou strieškou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľujú priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme.
Sakrálna stavba, známa ako Kostol Povýšenia svätého Kríža, sa nachádza na dnešnom Daliborovom námestí.
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Smižanoch
V centre obce Smižany, okres Spišská Nová Ves, sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol Povýšenia Svätého Kríža. Jeho dominantné a najstaršie časti pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Napriek viacerým neskorším prestavbám si zachoval prevažne gotický ráz aj do súčasnosti. Dokonca aj zariadenie interiéru, ktoré je od stredoveku nejaké to storočie mladšie, je vytvorené v neogotickom štýle.
Keď kostol postavili v druhej polovici 13. storočia, bol podstatne menší ako dnes. Mal iba jednu loď, avšak vzhľadom na význam obce došlo už v roku 1436 na jeho zväčšenie. Druhá loď nebola pristavaná, ale vznikla tak, že prvú loď preklenuli štyrmi poľami krížovej rebrovej klenby na súčasný stredný pilier. Potom druhú loď vytvorili rozšírením priestoru zboku, čím vznikla stavba na sakrálnu architektúru atypická, t.j. má dve lode, ktoré sa seba nesmerujú kolmo, ale ležia vedľa seba paralelne.
Zmenil sa aj vchod. Pôvodný sa nachádzal v južnej stene. Tu aj dnes môžeme pozorovať ranogotický portál zdobený bohato profilovaným ostením. V baroku pred tento portál pristavali priestor, ktorý dnes tvorí tzv. malú kaplnku. V roku 1928 k lodi ešte pribudla bočná kaplnka.
Zariadenie interiéru je novšieho dáta ako najstaršie časti stavby, avšak vďaka tomu, že ho vytvorili v čase neskorého baroka vytvorili v neo-gotickom slohu, architektonicky harmonizuje s prostredím. Z obrazov sa tu nachádzajú Povýšenie sv. Kríža od Jozefa Czauczika z roku 1853, ktorý bol pôvodne súčasťou hlavného oltára. Ďalej je tu podobizeň sv. Kataríny Alexandrijskej, čo je olejomaľba z polovice 19. storočia, tiež obraz Ukrižovaný z 1. polovice 19. storočia. Interiér zdobia aj neskorobarokové sochy svätých z 18. storočia.
Sviatok Povýšenia Svätého Kríža - 14. septembra
História sviatku Povýšenia sv. Kríža
Sv. Kríž povýšený k verejnej úcte, v roku Pána 335 po jeho nájdení sv. Sv. Helena vo Svätej zemi, v Jeruzaleme, v roku Pána 326 našla sv. Kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus (Niektorí historici kladú nájdenie sv. Kríža na 14. september roku Pána 320). sa pomerne včasné zmienky o tejto významnej veci. Tak sv. Jeruzalemský spomína v katechézach z r. 348 jestvovanie nájdeného sv. Kríža. Podobne na Západe písali už na konci 4. stor. o nájdení sv. sv. Rufín, sv. Ambróz Milánsky a sv. Keď bol nájdený sv. dotknúť sa jej. Preto patriarcha Makárius sa aj s Krížom odobral na Golgotu, kde bol Kríž vyzdvihnutý k verejnej úcte ľudu. Sv. Kríž povýšený k verejnej úcte pri posviacke Baziliky Vzkriesenia 14. sept. Keď o deväť rokov neskôr - v roku Pána 335 - bola 13. septembra posvätená veľkolepá Konštantínova Bazilika Vzkriesenia na mieste Kristovho hrobu, nasledujúci deň - 14. september - sa slávil sviatok Povýšenia sv. Kríža (gréc. Ὕψωσις τοῦ Τιμίου Σταυροῦ, lat. Exaltatio Sanctae Crucis), v ktorom Východná cirkev od tých čias oslavovala nájdenie sv. Na kresťanskom Západe sa uchytil tento sviatok niekedy v čase pontifikátu sv. Gregora Veľkého (bol pápežom v r. Spasiteľov sv. Kríž. Vzkriesenia postavený na Božom hrobe, boli zasvätené Bohu. objavili Pánov Kríž. Egéria nám vo svojom spise zanechala aj správu o uctievaní Spasiteľovho sv. biskupovu kázeň, zhromažďujú sa pred kaplnkou Kríža. katedru. Pred neho dajú stôl, prikrytý obrusom. položia na stôl. vzdiaľujú sa. hneď sa vzdialiť.
Sv. po nájdení sv. Kríža ho rozdelila na tri časti. poslala svojmu synovi do Carihradu. Baziliky nazvanej svätý Kríž v Jeruzaleme. časť sv. Spasiteľovom Kríži Jeho vinu sv. Sv. tretia časť sv. Kríža ostala v Jeruzaleme až do roku Pána 614. kráľ Perzie Chosroes II. kresťanské mestá Edesu a Cézareu v Kapadócii a prepadol aj Palestínu. Meč pohanských Peržanov tam hrozne vyčínal. otrokom. ctihodného patriarchu Zachariáša ponechali pri živote. pokladmi pohania vzali aj relikviu sv. aj s relikviou odvliekli do Ktesifonu. Chosroes II. prosbou o mier. prisahali kresťanskí vojaci. obliekol sa do kajúceho rúcha a Chosroovi II. vypovedal vojnu. obrazom Pána Ježiša Krista. zasvätený slnku i skvostný palác Chosroov. veľmi trpiaceho vojnou. Bohu, aby ich čím skôr oslobodil od krvilačného Chosroa. postupoval za utekajúcim zúrivcom, až ho dňa 12. krvavej bitke, v ktorej padol hlavný perzský vojvodca Rezastes. jeruzalemského patriarchu Zachariáša a pozostatky sv. Kríža. vraždil všetkých kresťanov, čo mu padli do rúk. tyranského kráľa a siahali mu na život. opevneného mesta Seleucia na rieke Tigris. ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne. trónu, vzbúril sa proti nemu, uväznil ho a dal ho ukrutne zavraždiť. potom Sisroes stal perzským kráľom požiadal Herakleia o mier. so sv. Krížom. slávnostnom sprievode do Jeruzalema, aby zasa povýšil sv. Herakleios si zaumienil, že on sám odnesie sv. Kríž na Golgotu. Olivovej hory smerom ku Golgote, k chrámu Pánovho vzkriesenia. ale priblížil k bráne vedúcej na Golgotu nedokázal cez ňu prejsť. nemohol urobiť ďalej ani krok. tým väčšmi sa cítil ako prikovaný na mieste. kráčaš vo svojich cisárskych šatách a Kristus bol biedne zaodiaty. a zobul sa. ťažkostí vyniesť Kristov sv. príhody, v ktorej cisár Herakleios mohol niesť Spasiteľov sv. Tak sa vzácna relikvia Spasiteľovho sv. Kríža opäť vrátila do Jeruzalema a bola naspäť uložená v Bazilike Vzkriesenia, z ktorej ju pred 15 rokmi ulúpili Peržania. kresťanskom Západe vznikol na pamiatku získania relikvie sv. Peržanov v roku Pána 629 osobitný sviatok, ktorý sa slávil 14. septembra na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Spomienku na nájdenie sv. Kríža sa presunula na 3. mája. Po liturgickej reforme po II. Vatikánskom koncile bol sviatok Nájdenia sv. Kríža oslavovaný 3. mája zrušený a naspäť včlenený do sviatku Povýšenia sv. Kríža. A tak, v súčasnosti, po liturgickej reforme po II. Vatikánskom koncile, 14. septembra na sviatok Povýšenia sv. Kríža oslavujeme Spasiteľov sv. Kríž, jeho nájdenie sv. vzácnu relikviu Spasiteľovho sv. Saracéni zaujali Jeruzalem. Aby časť sv. do rúk nepriateľov Krista a nebola potupená, preniesli ju do Carihradu. tejto časti sv. poklad ukladali do chrámov a vrúcne uctievali. náhľadu odborníkov všetky čiastočky spolu zo Spasiteľovho sv.
Ďalšie Kostoly Povýšenia Svätého Kríža na Slovensku
Okrem spomínaných obcí, aj v Žiari nad Hronom stál do roku 1806 stredoveký Kostol sv. Kríža. Obec dostala názov Svätý Kríž od patrocínia kostola. Nie je ale vylúčené, že existovala pod iným názvom už pred postavením chrámu. Prvá priama písomná zmienka o chráme je až z roku 1527, kde sa spomína ako starý kostol. V priebehu 17. storočia bola stavba viacnásobne poškodená, vrátane vyhorenia pri požiari mesta v lete 1661, kedy padla ohňu za obeť aj zvonica. Oheň poškodil kostol taktiež v roku 1740.
Stredoveký kostol zbúrali na základe rozhodnutia banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1806, pričom rozobraná bola aj krypta nachádzajúca sa pod svätyňou. Ten postavili v klasicistickom štýle ako jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím v rokoch 1806 - 1813.
V Krížovej Vsi sa nachádza klasicistický kostol upravený v roku 1819 s čiastočným použitím obvodového muriva z predošlého gotického kostola, ktorý bol začiatkom 18. storočia zničený. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je krytý pruskými klenbami, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. Na západnom vstupnom priečelí je barokovo-klasicistická úprava s odseknutým tympanónom a vežou, členenou lizénami a čabrakmi, zastrešenou ihlanom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Hlavný oltár je neogotická kópia kežmarského oltára.
V 13. storočí už bol na území Krížovej Vsi kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara. Kamenná neomietnutá jednoloďová stavba má pôsobivú neorománsku formu. Kostol nie je veľký, ale jeho symetrická kompozícia s masívnou, pomerne nízkou stupňovitou vežou mu dáva mystický monumentálny výraz. Trojica širokých oblúkov vytvára nízke vstupné podlubie. Jednoduchému interiéru ohraničenému omietnutými stenami dominuje moderný oltár.
Rímskokatolícky kostol sa nachádza v časti obce Jánošíková, ktorá bola pred vznikom Dunajskej Lužnej samostatnou obcou nazývanou Dénešd. Dedina s kostolom bola filiálkou farnosti v Nové Košariská (Mišérd). Pôvodný kostol bol románsky a patril benediktínom z Pannonhalmy. Bol zasvätený sv. Bartolomejovi. V polovici 18. storočia sa v Dénešde začalo s uctievaním, milostivej sochy Panny Márie, ktorá začala byť nazývaná aj Madona Žitného ostrova. Jej vznik sa datuje na 12.-13. storočie a pravdepodobne pochádza zo zaalpskej talianskej oblasti. Sochu do obce priniesli Benediktíni, keď utekali pred Turkami z kláštora Celldömölk v Maďarsku. Už tí sochu uctievali ako zázračnú a uzdravovaciu. Socha bola korunovaná striebornou korunou s drahými kameňmi, v pravej ruke držala strieborné žezlo, v ľavej Jezuliatko.
Kostol sa stal pútnickým miestom, kam sa každoročne schádzalo množstvo pútnikov zo širokého okolia. Preto bolo potrebné ho prestavať. So stavbou nového kostola sa začalo v roku 1786 na mieste pôvodného kostola. Postaviť ho dal opát Daniel Somogyi. Dostavaný a posvätený bol až v roku 1797, a bol zasvätený Povýšeniu svätého Kríža. Kostol bol postavený v barokovom slohu. Organ získal kostol až v druhej polovici 19. storočia. Staval ho „kráľovský organár“ - Ludvig Mooser. Zhotovil ho ako dvojmanuálový s dvanástimi registrami. V roku 1852 vyhorel pôvodný farský kostol sv. Martina v Nových Košariskách, a tak sa farským kostolom stal kostol Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej a je ním až dodnes.
Kostol v roku 1924 dostal z milodarov 4 bronzové zvony zasvätené sv. Jánovi evanjelistovi, patrónovi pôvodného kostola sv. Bartolomejovi, apoštolovi, Preblahoslavenej Panne Márii - Madone Žitného ostrova a sv. Martinovi z Tours. Posledná 2 menované boli rekvírované počas 2. svetovej vojny na vojenské účely.