Sviatok Premenenia Pána, ktorý slávime 6. augusta, je jedným z dvanástich veľkých sviatkov byzantského kalendára. Pripomína nám premenenie Ježiša Krista na hore Tábor.
Ikona Premenenia Pána zo 6. storočia z Kláštora svätej Kataríny na Sinaji
Slávenie tohto sviatku siaha do 4. storočia. V tej dobe svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, dala postaviť chrám na hore Tábor na počesť Premenenia Pána. Tento sviatok sa vo Východnej cirkvi slávnostne oslavuje od 6. storočia pod názvom „Pánovho premenenia“. V západnej Sýrii sa v 8. storočí. Pôvodne sa sviatok Premenenia slávil vo februári. Avšak, keďže tento radostný sviatok väčšinou pripadol v pôstnom období, čo nezodpovedalo duchu pôstu a pokánia, bol preložený na 6. augusta. Prečo práve na tento deň? Historik Eusébius a Sv. Ján Damaský sú toho názoru, že Premenenie Pána sa konalo 40 dní pred Kristovou smrťou. Tak Svätá Cirkev držiac sa tejto mienky, preložila sviatok Premenenia Pána z februára na 6. augusta, pretože o 40 dní neskôr - 14.
Sviatok Premenenia je jedným z dvanástich hlavných sviatkov našej cirkvi. Má jeden deň predprazdenstva a sedem dní poprazdenstva. Stichiry a kánony sviatku zostavili sv. Tento sviatok sa slávi v čase, keď dozrievajú plody zeme. Od dávnych čias sa vo Východnej cirkvi v tento deň požehnávajú prvotiny úrody zeme, ako poďakovanie Bohu. Tento zvyk prevzala kresťanská tradícia zo Starého zákona, ktorý predpisoval priniesť prvotiny plodov do Chrámu (porov. Ex 23, 19). Zvyk požehnávať v zhromaždení prvotiny predpisujú apoštolské pravidlá z konca 3.
Udalosť Premenenia Pána jasne ukázala, ako sú v Ježišovi Kristovi nerozlučne spojené dve prirodzenosti - božská a ľudská. Počas premenenia sa Kristova božská prirodzenosť nezmenila, ale zjavila sa iba v ...
Kostol Premenenia Pána v Španej Doline
Symbolom malebnej baníckej dedinky je rímskokatolícky Kostol Premenenia Pána. Kostol vznikol na základoch pôvodnej románskej stavby. Stojí na vŕšku v opevnenom areáli. Vďaka tomu poskytoval kostol, spolu s baštou a farou, v čase nebezpečenstva úkryt obyvateľom.
Kostol Premenenia Pána v Španej Doline
V interiéri kostola sa zachovali maľby od Jozefa Hanulu a zariadenie zo 17. až 18. storočia. Najväčšou vzácnosťou v kostole je barokový organ z roku 1751, ktorý zostavil majster Martin Podkonický, jeden z najvýznamnejších organárov neskorého baroka na Slovensku. Tento klenot medzi hudobnými nástrojmi je jediným zachovalým pôvodným organom majstra Podkonického. Dvanásťregistrový organ dali postaviť jezuiti pri príležitosti návštevy cisára Františka I.
Kostol počas reformácie patril evanjelikom, neskôr ho opäť získali katolíci. K tomuto obdobiu sa viaže vybudovanie unikátneho prekrytého dreveného schodiska, ktoré vedie ku kostolu z námestia.
Aby sa rozhodlo, či bude kostol patriť evanjelikom alebo katolíkom, vykonalo sa sčítanie obyvateľstva v obci. V sčítaní „zvíťazili“ katolíci.
História a architektúra
Kostol Premenenia Pána na Španej Doline bol postavený na základoch románskej kaplnky. Z námestia obce vedie ku kostolu unikátne drevené kryté schodište so 162 drevenými schodmi. Vďaka svojej vyvýšenej polohe nad obcou poskytoval v minulosti útočisko a úkryt pre obyvateľov v čase nebezpečenstva. Interiér kostola pozostáva z hlavného oltára v barokovom štýle či malieb od Jozefa Hanulu. Najvzácnejším predmetom je však barokový organ z roku 1751 od majstra Martina Podkonického - jedného z najvýznamnejších organárov neskorého baroka na Slovensku. Organ bol postavený pri príležitosti návštevy cisára Františka I. v banských mestách.
Kostol Premenenia Pána je jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1254.
Najväčšou vzácnosťou v kostole je barokový organ z roku 1751, ktorý zostavil majster Martin Podkonický, jeden z najvýznamnejších organárov neskorého baroka na Slovensku. Tento klenot medzi hudobnými nástrojmi je jediným zachovalým pôvodným organom majstra Podkonického. Dvanásťregistrový organ dali postaviť jezuiti pri príležitosti návštevy cisára Františka I.
Krásne kryté schodisko, ktoré pri návšteve obce určite nesmiete vynechať, má 162 schodov.
Dispozícia organa
Dispozícia organa:
ManuálRegisterRozsahManuálPrincipal 8´C,D,E,F,G,A-c3ManuálVox humana italica 8´C,D,E,F,G,A-c3ManuálCopula major 8´C,D,E,F,G,A-c3ManuálGemshorn 4´C,D,E,F,G,A-c3ManuálOctava principalis 4´C,D,E,F,G,A-c3ManuálQuinta major 3´ ( 2 2/3´)C,D,E,F,G,A-c3ManuálSuperoctava 2´C,D,E,F,G,A-c3ManuálMixtura 3x 1 1/3´+1´+2/3´C,D,E,F,G,A-c3PedálRegisterRozsahPedálCornet 3x 2´+1 3/5´+1 1/3´C,D,E,F,G,A - c1PedálOctavbass 4´C,D,E,F,G,A - c1PedálPrincipalbass 8´C,D,E,F,G,A - c1PedálSubbass 16´C,D,E,F,G,A - c1
Historická obnova barokového organa v Španej Doline bola s veľkou pravdepodobnosťou najsledovanejšou obnovou v histórií obnov organov na našom území. Právom tomuto organu naša pozornosť náleží. Ide totiž o kompletne zachovaný, autentický barokový organ, ktorý v roku 1751 skonštruoval majster Martin Podkonický.
Pri obnove vzdušnice bol objavený rukopisný nápis majstra Martina Podkonického, ktorý zanechal na vzdušnici, ktorá sa nachádza priamo nad hlavou organistu. Nápis na vzdušnici: „Constructit Martinus Potkonicki Organopaegus Neosoliensis Anno Domini 1751“
Treba povedať, že organ v Španej Doline je mimoriadne vzácny a jedinečný aj preto, že jeho dispozícia a veľkosť nie sú vôbec typické pre vtedajšie slovenské pomery a už vôbec nie pre vidiecke kostoly. Jeho dispozícia a dispozičný návrh dáva tušiť viaceré pravdepodobnosti: V čase konštruovania organa musel pôsobiť v Španej Doline hudobník - organista, ktorý tento organ s jeho dispozíciou vedel využiť a stál určite aj pri návrhu jeho dispozície. Majster Podkonický sa v Španej Doline okrem precíznej práce vyznamenal aj dvomi progresívnymi prvkami v stavbe organa: samostatný hrací stôl a stavba sústavy klinových mechov, typická viac pre francúzske ako pre slovenské barokové organárstvo. 12-registrový organ s pedálom taktiež poukazuje na to, že farnosť Špania Dolina v tom čase disponovala finančnými prostriedkami a tak si za finančnej pomoci baníkov mohla takýto vzácny organ dovoliť.
Chrám Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi
Chrám patrí k najmladším sakrálnym stavbám v Spišskej Novej Vsi. Začal sa stavať v roku 1991, veriacim tu sídliacej gréckokatolíckej farnosti slúži od roku 1997. Architektonicky je postavený tak, aby symbolicky zvýraznil niektoré tradičné byzantské prvky, hoci navonok pôsobí moderne. Typické pre byzantské chrámy je predelenie lode a svätyne obrazovou stenou, tzv. ikonostásom - ide o Sväté písmo v obrazoch, resp. na prekrásnych ikonách.
Chrám Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi
V chráme sa nachádza ikonostás trojstupňový - tvoria ho 3 rady ikon, ktoré napísali ukrajinskí majstri z Ľvova tradičnou technikou podľa prepísaných kánonov. Je to tiež jediný chrám na Slovensku, ktorého sakrálnu výzdobu tvorí aj novodobá impozantná mozaika podľa školy otca Marka Rupnika z Centro Aletti v Ríme, ktorého diela možno obdivovať v Lurdoch, Fatime či Vatikáne. Autorom spišskonovoveskej mozaiky z prírodných materiálov, ktorá sa nachádza v oltárnej časti a na chóre, je otec Kamil Dráb.
Významným medzníkom pre gréckokatolíkov v našom meste bol 2. marec 1997, keď biskup Mons. Milan Chautur po prvý krát slúžil sv. liturgiu v novom chráme, ktorý nesie titul Chrám Premenenia Pána. Od toho dňa pulzuje náboženský život gréckokatolíkov tak ako v iných cirkvách. Denne sa slúži sv. liturgia a vysluhujú sviatosti.
Zvlášť veľkými písmenami sú zapísané do dejín gréckokatolíkov dni 4. november 2001 a 14. september 2003, kedy Sv. Otec Ján Pavol II. navštívil Slovensko.
Gréckokatolícka cirkev a jej významné osobnosti
História Spiša a najmä gréckokatolíkov žijúcich na tomto území je dodnes pomerne málo preskúmaná. Pôvodní obyvatelia obce si tak ako ostatné rusínske obyvateľstvo so sebou priniesli aj vieru byzantského obradu. Keďže obec vznikla ešte pred Užhorodskou úniou, pôvodní obyvatelia boli zrejme pravoslávni. Po vzniku Uniatskej cirkvi mnoho farností východného Slovenska obnovilo jednotu s katolíckou cirkvou.
Z nedávnej histórie tejto cirkvi je nutné poukázať na rok 1950, keď 28. apríla bol administratívne zinscenovaný tzv. „Prešovský sobor“ na ktorom boli veriaci gréckokatolíci prehlásení za pravoslávnych a komunistický režim postavil Gréckokatolícku cirkev mimo zákon a zakázal jej činnosť. Biskup Peter Pavol Gojdič bol uväznený a odsúdený na doživotný žalár. Zomrel ako mučeník v Leopoldovskej väznici. Činnosť cirkvi bola obnovená v roku 1968, kňazi sa mohli vrátiť do svojich farností, ale jej útrapy sa tým neskončili.
28. februára 1997 pápež Ján Pavol II. zriadil Apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov žijúcich na území, ktoré je zhodné s hranicou košického kraja. Tým toto územie vyčlenil z Prešovskej eparchie, čím vznikol nový cirkevnoprávny subjekt. Nová „diecéza“. Na čele s exarchom biskupom Mons. Milanom Chauturom CSsR.
Významné osobnosti Gréckokatolíckej cirkvi
- Blahoslavený biskup Peter Pavol Gojdič
- Biskup Vasiľ Hopko
Blahoslavený biskup Peter Pavol Gojdič
Keď bol biskup Pavol Gojdič v roku 1927 po svojej konsekrácii na súkromnej audiencii u pápeža Pia XI., odovzdal mu Svätý otec zlatý pektorálny kríž a povedal mu: „Tento kríž je symbolom všetkých ťažkých krížov, ktoré na teba, syn môj, zošle náš dobrotivý Pán počas tvojej apoštolskej činnosti.“ Budúcnosť ukázala, ako veľmi prorocké boli tieto slová!
Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch v okrese Prešov. Za kňaza bol vysvätený 27. augusta 1911. 20. júla 1922 vstúpil do rehole sv. Bazila Veľkého a pri obliečke dňa 27. januára 1923 prijal rehoľné meno Pavol. Slávnostné rehoľné sľuby zložil 28. novembra 1924. Za apoštolského administrátora prešovskej diecézy bol menovaný 14. septembra 1926, inštalovaný bol 29. februára 1927. Za biskupa harpašského bol ustanovený 7. marca 1927. Vysvätený bol v Ríme 25. marca 1927. Za apoštolského administrátora pre apoštolskú administratúru mukačevskej diecézy na Slovensku bol menovaný 13. apríla 1939, za biskupa prešovského bol intronizovaný 8. augusta 1940. 16. januára 1946 bol splnomocnený administráciou všetkých katolíkov východného obradu v ČSR.
Za jeho láskavý, pozorný a dobročinný vzťah k veriacemu ľudu dostalo sa mu uznania, keď ho nazývali mužom zlatého srdca a cez druhú svetovú vojnu i po nej otcom trpiacich. Pri likvidácií gréckokatolíckej cirkvi v ČSR bol 27. apríla 1950 uväznený a odsúdený na doživotný žalár. Po nevýslovnom utrpení zomrel v deň svojho narodenia, 17. júla 1960. V leopoldovskej väznici dotĺklo šľachetné srdce jedného z najväčších predstaviteľov nášho cirkevného života 20. storočia. Jeho meno je pre všetkých kresťanov na Slovensku, ale zvlášť pre jeho milovaných gréckokatolíkov, symbolom vernosti Kristovi a jeho Cirkvi proti útlaku a zvôli ateistického komunistického režimu.
Spoluväzeň historik František Ondruška opisuje jednotlivé udalosti z väznice, aká obdivuhodná bola láska biskupa k nepriateľom. Vždy prejavoval poslušnosť a veľkú úctu voči dozorcom väznice. Keď sa vo väznici hovorilo o slobode a o korune mučeníka, hovoril: „Neviem, či by bolo hodno zameniť krásnu korunu mučeníctva za dva - tri roky života na slobode. No ja to nechám na milého Pána Boha. Nech rozhodne On.“
A tento spoluväzeň o jeho smrti píše:„Bolo 8 minút po polnoci. Bola nedeľa 17. júla 1960. Biskup ThDr. Pavol Gojdič zomrel.“
Biskup Vasiľ Hopko
Biskup ThDr. Vasiľ Hopko nesporne patrí, popri blahoslavenom biskupovi Pavlovi Gojdičovi, OSBM, k veľkým osobnostiam Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Narodil sa 21.4.1904 v Hrabskom, neďaleko Bardejova. Jeho rodičia, Vasiľ a Anna, rod. Petrenková, boli jednoduchými roľníkmi. Pokrstený bol v rodisku 24.4.1904. Otec zastával aj funkciu zvonára a pri zvonení ho usmrtil blesk. Matka pre veľkú chudobu odišla za prácou do Ameriky. Ako sedemročného ho vzal k sebe matkin brat - gréckokatolícky kňaz Demeter Petrenko, ktorý pôsobil vo farnostiach Oľšavica a neskôr Blažov.
Základné vzdelanie získal v Bardejove a gymnázium absolvoval v Prešove. Po maturite v roku 1923 volaný Božím hlasom vstupuje do kňazského seminára, kde bol vynikajúcim študentom a vzorným bohoslovcom. Za kňaza bol vysvätený 3.2.1929 v Prešove biskupom Gojdičom. Už počas štúdia v seminári boli jasné jeho črty: “ Miloval svoju vieru, náboženstvo, svoj národ a obrad.“
Po kňazskej vysviacke bol poverený pôsobiť medzi gréckokatolíkmi v Prahe a pomôcť organizovať farnosť. Jeho pôsobenie bolo mnohoraké: venoval sa mládeži, robotníkom, študentom, nezamestnaným, sirotám. Založil Spolok gréckokatolíkov - študentov a Zväz gréckokatolíckej mládeže. Po 22 rokoch odlúčenia sa stretáva so svojou matkou, ktorá prišla z Ameriky. Prispieval aj do mnohých časopisov článkami týkajúcimi sa problematiky viery a národností. Zároveň študoval ďalej teológiu na Karlovej univerzite. Známe bolo Hopkovo úsilie o „zjednocovanie veriacich“ - jeho výpoveď:„Neprišiel som ani pre Rusov, ani pre Ukrajincov, ani pre Rusínov, ale pre gréckokatolíkov.“
Biskup Vasiľ Hopko zastával funkciu pražského farára od 1.9.1936. Za záslužné pôsobenie dostal titul Monsignor. Biskup Gojdič ho potom menoval do Prešova za špirituála. Táto práca ho napĺňala a veľmi tešila. V roku 1937 bol menovaný za konzistoriálneho konzultora. Neskôr, v roku 1943, za profesora pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove. V tom čase sa stal aj redaktorom časopisu Blahovistnik, do ktorého pravidelne prispieval duchovnými článkami. Napísal aj dielo Greko-katoličeskaja Cerkov.
Predvídanie politických zmien v republike, ako aj množstvo povinností, viedli biskupa Gojdiča k tomu, aby požiadal Svätú Stolicu v Ríme o pomocného biskupa. A práve ThDr. Vasiľ Hopko bol menovaný za pomocného biskupa prešovského a titulárneho biskupa midilského, a to bulou pápeža Pia XII. zo dňa 2. januára 1947. Biskupská konsekrácia sa udiala 11. mája 1947 v prešovskej katedrále. Hlavným svätiteľom bol biskup Pavol Gojdič, OSBM.
Biskup V. Hopko sa takto stáva pravou rukou biskupa Gojdiča, bol mu veľmi nápomocný. Často pri vizitáciách farností napomínal a povzbudzoval veriacich k plneniu svojich náboženských povinností a začal pripravovať veriacich aj na ťažké chvíle, ktoré nastali, keď komunisti v roku 1948 uchopili moc do svojich rúk. Útlak proti gréckokatolíkom vyvrcholil tzv. „Prešovským soborom“, ktorým bola Gréckokatolícka cirkev postavená mimo zákon a tak pre sídelného, ako aj pomocného biskupa sa začala krížová cesta mnohými väznicami.
Po „Sobore“ nasledovali počiatočné internácie v Prešove, Báči, Hlohovci a väzenie v Ruzyni. Tu prežil na samotke 122 dní, kde ťažko trpel. Jedinou jeho stravou bol kúsok chleba a pohár vody. Sám biskup píše: „Modlil som sa, aby som mal silu a zostal verný Katolíckej cirkvi.“
Dňa 24.10.1957 bol odsúdený Štátnym súdom v Bratislave na 15 rokov väzenia za protištátnu činnosť, zločiny velezrady a vyzvedačstva. Celkove 21x ho prevážali z väzenia do väzenia (Leopoldov, Ilava, Valdice, Ruzyňov, Mírov). Zlé väzenské zaobchádzanie mu spôsobilo trvalé zdravotné následky. Kvôli tomu ho v roku 1963 prepustili z väzenia a bol umiestnený do Domova dôchodcov v Oseku, avšak zostal pod policajným dozorom.
Po spoločensko-politických zmenách v súvislosti s „Pražskou jarou“ bola vládnym nariadením č. 70/1968 dňa 13. júna 1968 obnovená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Biskup Vasiľ Hopko sa aktívne zúčastňoval obnovy cirkvi. Normalizovaný komunistický režim však nedovolil Hopkovi vykonávať administráciu Prešovskej eparchie. 2. apríla 1969 bol menovaný za svätiaceho biskupa. Aj toto poslanie vykonával zodpovedne, napriek veku a narušenému zdraviu. Posilňoval veriacich, konsekroval kňazov ako dobrý pastier, zachovávajúc jemu zverenú úlohu. Zomrel 23. júla 1976 v Prešove. Pochovaný bol 28. júla a jeho ostatky boli uložené v krypte prešovskej katedrály.
Biskup Hopko všade zanechával dojem jednoduchého, skromného, srdečného a zbožného človeka.
Vysvetlenie Premenenia Ježiša | Sviatok - 6. augusta
tags: #farnost #premenenia #pana