Farnosť Priechod, nachádzajúca sa v okrese Banská Bystrica, je súčasťou stredoslovenského horského regiónu ľudovej kultúry. Obec Priechod je členom "Mikroregiónu pod Panským dielom". Členmi sú obce Baláže, Kynceľová, Nemce, Podkonice, Priechod, Selce a Slovenská Ľupča. Celková rozloha mikroregiónu je 110km2, leží v rozpätí nadmorských výšok 360 - 1250 m n. m. a v jeho obciach žije cca 8250 obyvateľov.
Mapa Banskobystrického kraja, kde sa nachádza obec Priechod.
Významné udalosti a osobnosti
V živote farnosti Priechod zohrali dôležitú úlohu rôzne osobnosti. Medzi ne patrí aj PÁRNIČAN PAVOL, odb. as., ThDr., PhD., CM, ktorý pôsobil ako farár v Priechode od roku 1995.
Pavol Párničan
- Adresa: Rímskokatolícky farský úrad sv.
- Narodený: 12. 1952 (11. 12. 1953) v Bzovskej Lehôtke
- Ordinovaný: 17. 6. 1984 v Banskej Bystrici
Pôsobenie Pavla Párničana:
- 1984 - kaplán Detva
- 1985 - kaplán Zvolen
- 1986 - správca farnosti Očová
- 1990 - správca Kostola sv. Alžbety Banská Bystrica, duchovný správca v nemocniciach, väzniciach a domoch dôchodcov
- 1992 - pomocný duchovný Detva
- 1993 - správca farnosti Detva
- 1995 - farár Priechod
- 1997 - 2001 - farár Medzibrod
- 1998 - štúdium na PAT v Krakove
- 2000 - ThLic. - PAT Krakov
- 2000 - aj k r. 2003 - prednášajúci sakrálne umenie na Teologickom inštitúte Banská Bystrica - Badín
- 2001 - farár Oslany
- 2005 - ThDr., odbor história umení, PAT, Krakov
- 2007 - aj k r. 2009 - dekan - farár Zvolen - Mesto
Autor: 500 - ročný Kostol sv. Márie Magdalény v Ľubietovej.
Iné funkcie:
- 2000 - člen Liturgickej komisie
- 2008 - aj k r.
Obec Selce a jej spojitosť s Priechodom
Severovýchodne od Banskej Bystrice sa rozkladá členitý horský chotár Seliec, v ktorom najnižšia nadmorská výška je 388 m a najvyššia 1044 m. Podľa samotného názvu obce Selce, ktorý je odvodený od staroslovanského termínu selo, Selce, vo význame sídlisko, osada, jazykovedci a historici kladú vznik tejto obce pred 10. storočie. Osídlenie sa tu rozvinulo pravdepodobne vďaka významnej komunikácii - v prameňoch označovanej ako Magna via, ktorá v ranom stredoveku spájala centrálne oblasti Uhorska s Liptovom, Oravou a Poľskom.
Na území dnešného Slovenska viedla cez Šahy, Krupinu, Zvolen a za Banskou Bystricou sa rozvetvovala. Jedna cesta viedla popri Hrone cez Slovenskú Ľupču a potom údolím Vážnej k Hiadeľskému sedlu. Druhá cesta viedla ponad Selčiansky potok cez Selce, ďalej cez Priechod do Hiadeľskej doliny, kde sa obidve cesty spojili.
Hrádok nad Selcami.
V chotári obce sa nachádza významná chránená archeologická lokalita Hrádok, ktorá je známa z odbornej literatúry tridsiatych rokov 20. stor. ako nálezisko rímskych mincí a šperkov. Lokalita Hrádok je chránenou kultúrnou pamiatkou, evidovaná je v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskou republikou pod číslom Ss/2192, s vytýčeným ochranným pásmom. V súčasnom období je vlastníkom a zároveň užívateľom pamiatky Urbárska spoločnosť Selce.
Hrádok nad Selcami leží v nadmorskej výške 780 m a je súčasťou horského hrebeňa, vybiehajúceho v juhovýchodnom smere z juhozápadného konca Nízkych Tatier. Je to hrebeňová antiklinála utvorená z vápencovej skaly, ktorej steny sú 2 až 7 m vysoké. Podložie, vápencové bralo, je pokryté tenkou hlinitou pokrývkou.
V 40. rokoch kopal na Hrádku Jozef Miklósi a keramický materiál z doby rímskej je uložený v Stredoslovenskom múzeu. V roku 1950 robil prieskum na lokalite prof. Vojtech Bádinský - Krčka, ktorý zozbieral črepy púchovskej kultúry a medenú trosku, nachádzajúcu sa v hojnom počte pod Hrádkom pri Selčianskom potoku. V rokoch 1985 a 1988 prezrel Hrádok pomocou detektora kovov pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta s cieľom zistiť rozsah poškodenia lokality. Získal lužickú a púchovskú keramiku a tiež železné a bronzové predmety púchovskej kultúry z doby laténskej, sťahovania národov a stredoveku. Pomerne výraznú halštatskú púchovskú keramiku získal prieskumom aj pracovník Pamiatkového ústavu strediska Banská Bystrica, Peter Mosný.
Obec Podkonice, leží na úpätí južných svahov Nízkych Tatier v nadmorskej výške 520 m n. m. Obec tvorí skupinu dedín tzv. banskobystrického salašníckeho typu. So salašníctvom súvisí výroba salašníckeho riadu: zvoncov, fujár, črpákov. Už v roku 1912 zachycoval v obci na fonograf ľudové piesne hudobný skladateľ Béla Bartók. Obyvateľov Koníc prinútila presťahovať nejaká závažná príčina. Predpokladá sa, že premiestenie obce z Ravných Koníc do dnešného priestoru udialo na prelome 13. a 14. storočia najneskoršie v prvej štvrtine až v prvej tretine 14.