Farnosť Ružomberok a Kostol sv. Ondreja: História a Súčasnosť

Rímskokatolícky farský Kostol sv. Ondreja sa nachádza na Námestí Andreja Hlinku v Ružomberku. Kostol stojí na východnom okraji prirodzenej vyvýšenej terasy a zároveň hlavného námestia, nad sútokom riek Váh a Revúca ako výrazná pohľadová dominanta mesta.

História Kostola

Kostol je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Ružomberku. Je významným dokladom rozvíjajúceho sa mestského osídlenia so zaujímavou, atypickou a nepravidelnou dispozíciou svedčiacou o jeho bohatom stavebnom vývoji od včasného stredoveku cez predpokladanú významnú neskorogotickú a najmä renesančnú prestavbu na konci 16. storočia. S barokovými úpravami v 17. a 18. storočí, a napokon s dodnes dominujúcou prestavbou na prelome 19. a 20. storočia v duchu historizmu, doplnenou modernistickými prvkami v 40. rokoch 20. storočia.

Vznik a Vývoj

Pôvodný včasnogotický kostol vznikol najneskôr na prelome 13. a 14. storočia.Nepriamo to dokladá prvá písomná zmienka o meste v listine z roku 1318, ktorá o. i. spomína aj právo slobodnej voľby farára. Z tohto objektu sa zachovala predstavaná mohutná štvorpodlažná hranolová veža, ktorá mala ešte koncom 19. storočia na západnej strane ústupkový portál s lomeným tympanónom a na treťom podlaží úzke združené okná so záklenkami v tvare trojlistu. Dokumentujú to historické fotografie a kresba V. Miškovského, ktoré tiež svedčia o tom, že kostol bol jednoloďový. Viditeľný je zvyšok strmého západného štítu lode s priamym prechodom do kosiny nárožných pilierov na severozápadnom nároží. Podobu pôvodnej svätyne nepoznáme, predpokladá sa, že mohla mať rovný záver.

Kostol sa v historických správach pripomína v 30. rokoch 14. storočia v súvislosti s platom farára Mikuláša. Patrocínium sv. Ladislava je doložené listinou zo 16. apríla 1430. Kostol sa ďalej spomína v roku 1440 a krátko nato v roku 1445, keď dal okolo neho vybudovať kamenný opevňovací múr Pongrác zo Sv. Mikuláša a Starhradu ako ochranu pred bratríkmi. Na východnej strane sa zachovala jeho časť s kľúčovou strieľňou.

V pohľadoch na Ružomberok zo začiatku 19. storočia, ako aj na spomínaných fotografiách z konca 19. storočia má kostol prevažujúci stredoveký výzor. Do veže osadený neskorogotický zvon z roku 1506 by mohol dokladať zmenu patrocínia kostola zo sv. Ladislava na sv. Ondreja, najmä pokiaľ by táto udalosť uzatvárala zároveň významnejšiu prestavbu, o ktorej napovedá široká polygonálne uzavretá svätyňa aj rozmerná dvojpodlažná hmota sakristie. Podľa V. Miškovského sa v interiéri a exteriéri svätyne nachádzali v druhej polovici 19. storočia nástenné maľby.

Renesančná Prestavba

Renesančná prestavba kostola po ničivom požiari v roku 1583 sa datuje do roku 1585. Dokladala to pamätná tabula umiestnená nad už neexistujúcim južným bočným vchodom, ktorá hovorila o tom, že liptovský župan Štefan Ilešházi so svojou manželkou Katarínou Pálfiovou kostol obnovili a časť postavili od základov. Najneskôr v tomto období došlo k rozšíreniu kostola z juhu a k výstavbe polygonálnej svätyne. Svätyňa aj loď boli novozaklenuté renesančnou valenou klenbou s lunetovými výsečami. Klenbu niesli do lode vtiahnuté mohutné piliere s pilastrami a profilovaným kladím, čím vznikol trojloďový pseudohalový priestaŕ presvetlený ešte oknami s lomenými záklenkami.

Piliere niesli v bočných lodiach a na západnej strane hlavnej lode kruchtovú emporu, ktorá vznikla zrejme pod vplyvom začínajúcej reformácie, keďže od roku 1611 bol kostol protestantský. V druhej polovici 17. storočia v dôsledku protireformačných snáh dochádzalo k striedaniu vlastníkov farského kostola. V roku 1672 patril katolíkom, 1683 evanjelikom, 1686 katolíkom, 1706 evanjelikom a od roku 1709 definitívne katolíkom.

Barokové Úpravy

Prvé barokové úpravy sú z roku 1618, keď nadstavali vežu s drevenou ochodzou, zastrešenú cibuľovou baňou (návrh urobil Pavol Medveď so synom Jurajom). V roku 1662 boli v ľupčianskej dielni Martina Roxera vyhotovené vežové hodiny. V 18. storočí pokračovali barokové úpravy opravou strechy veže, v roku 1755 úpravami v kostole a v roku 1800 po zničení strechy kostola požiarom (1797) jej obnovou s použitím medenej krytiny.

Stav kostola v roku 1880 dokladajú kresby a zameranie V. Miškovského. K dispozícii kostola pribudla z južnej strany prístavba predsiene, zo severnej pri sakristii pravdepodobne Kaplnka sv. Kríža.

Podľa plánov prestavby zachovaných v ŠA Bytča bola dispozícia kostola symetricky rozšírená v celej dĺžke pseudohaly o prístavby zo severnej a južnej strany, ukončené východnými polygonálnymi závermi. V prístavbe zo severu bola vytvorená sakristia, Kaplnka Božieho hrobu a na západe priestor dvojramenného schodiska sprístupňujúceho rozsiahlu emporu v podlaží nad kaplnkou a sakristiou. Je súvislé prepojená s emporami nesenými železobetónovou konštrukciou, ktoré nahradili staršiu kruchtovú emporu. Z juhu bola pristavaná nová bočná loď kostola s polygonálnym východným záverom prepojená polkruhovo ukončenými arkádovými oblúkmi v celej výške steny.

Svätyňa sa do ústredného priestoru otvára polkruhovým víťazným oblúkom. K predstavanej mohutnej gotickej veži zároveň pristavali novú nižšiu schodiskovú vežu, ktorá sprístupňovala jej druhé nadzemné podlažie a emporu. Kostol tak získal dnešnú atypickú dispozíciu. Fasády v neoslohovej úprave členené opornými piliermi boli v tomto období zjednotené pásovou rustikou a novým rámovaním otvorov. Portály získali edikuly s trojuholníkovými štítmi, okná boli upravené na polkruhové s pásovými šambránami. Zároveň vznikla nová sedlová strecha kostola so sanktusníkom, pričom na staršej veži sa zachovala baroková cibuľová strecha, na novšiu zastrešili iblanovou.

Po dokončení prestavby v roku 1902 - 1903 interiér kostola vymaľoval Jozef Hanula. Z archívnych fotografií vieme, že na klenbe svätyne namaľoval Svätú Trojicu, plochy stien aj klenieb boli pokryté súvislou výmaľbou s polpostavami svätcov alebo prorokov, anjelikmi, kvetmi a ornamentálnymi prvkami.

V roku 1940 prešli interiéry kostola výraznými dekoratívnymi úpravami, travertínové a mramorové obklady realizovala firma Jaroslava Vinduška zo Spišských Vlách. Stavebné práce viedli Jozef Uhlár, Štefan Martoník, Alojz Vorlíček a Kazimír Olejník. V polygonálnych záveroch svätyne a bočnej lode pribudli aj mramorové oblé prípory, na ktoré dosadajú klenby. Na pilieroch hlavného priestoru a ich pilastroch, aj v architektonickom riešení detailov klenieb, medziklenbových pásov sa výrazne uplatnili vpadnuté kazety s motívom kvadrilob. Empora obiehajúca priestor na západnej a severnej strane získala geometrickú štukovú výzdobu.

V tomto období vznikli vitráže okien autorov V. Staněka a J. Šebeka z Prahy, ktoré boli počas bombardovania mesta v roku 1944 zničené. V rámci úprav kostola v roku 1940 realizoval ďalšiu výmaľbu E. Massányi. Klenba lode dostala zrejme novú maľbu s výjavmi zo života patróna kostola - sv. Ondrej a sv. Ján ako žiaci sv. Jána Krstiteľa, Povolanie sv. Ondreja a sv. Petra za apoštolov, Posledná večera (sv. Ondrej prijíma Kristovo telo), Kázanie sv. Ondreja v gréckom meste Sinope. Tieto maľby existujú doposiaľ, boli obnovené v rokoch 1963 a 1990. Hanulov výjav Svätá Trojica vo svätyni premaľoval buď E. Massányi alebo v roku 1963 niekto iný na výjav Korunovanie Panny Márie. Ďalšie Massányiho maľby v strede klenby s výjavmi Ukrižovanie sv. Ondreja a Oslávenie sv. Ondreja.

Vitráže

Významným a hodnotným prvkom kostola sú vitráže. V juhovýchodnom okne južnej bočnej lode za oltárom je vitráž s témou 1 100. výročia posvätenia prvého kresťanského chrámu na našom území vyhotovená podľa návrhu Ľ. Fullu z roku 1933 pre katedrálu v Nitre. Štyri samostatné, do vertikály radené celky zobrazujú: v dolnej časti symbolický motív hory s krížom, slnkom a mesiacom, v ďalšej stojacich svätcov Benedikta a Andreja, v tretej je naznačená Nitra, na páskach text 833 / NTTRA /1933, nad tým v medailónoch poprsia svätých s identifikačnými nápismi (SV. EMERAM / SV. CYRIL, SV. METHOD / SV. VOJTECH / SV. LADISLAV, SV. ŠTEFAN / SV. BYSTRÍTUS), vo vrcholovej kruhovej časti je vpísaný rovnoramenný biely kríž na červenom pozadí.

Ďalšie tri vitrážové okná sú v južnej stene lode. V prvom okne sa nachádzajú tri nad sebou komponované celky - scény zo života Krista a Panny Márie ideovo zoradené zhora nadol: Zvestovanie, Narodenie, Ukrižovanie. Na tabuli Ukrižovania je signatúra s vročením Fulla 1964. Drahé okno s námetom Svätí Cyril a a Metod je riešené v troch nad sebou radených celkoch, v dolnom sú postavy oboch svätcov, v strednom obaja vierozvestci u pápeža, v hornej časti sú písmená A a Ω. V dolnom poli je signatúra s vročením: Fulla 1970. Posledné okno je na rozdiel od predchádzajúcich riešené ako jedno zobrazenie - Ukrižovanie, signované a datované Fulla 1975 s dedikačným nápisom Venovala Anna Pultová. Vitráže vznikali postupne v priebehu dlhšieho obdobia, a preto sú výrazným dokumentom umeleckého vývoja a názorových posunov vo Fullovej tvorbe.

Interiér bol v priebehu 20. storočia doplnený novodobými architektonickými prvkami - dverami a deliacimi priečkami riešenými v ušľachtilom kove a skle.

Aktivity Farnosti

• Tábor pre miništrantov
• Manželské večery
• Národný pochod za život
• Púť Gaboltov
• Výlet Kežmarok
• Púť seniorov do Levoče
• Výlet Bojnice
• Letný výlet Praha
• Vianočné trhy Praha

Bohoslužby

Bohoslužby v kostole Božského Srdca (zmena vyhradená):

• Pondelok - Piatok: 17:30 hod.
• Sobota: 07:30 hod.
• Nedeľa: 07:30 hod.

Spoveď pred každou sv. omšou. Ku chorým v piatok 08:00 hod. Od piatku začínajú detské sv.omše.

História Farnosti Stankovany

Prehliadku Liptovských vrchov od západu otvára údolie medzi Šípom a Kopou. Liptovský dekanát a spišské biskupstvo otvára obec Stankovany. Ako obec sa Stankovany spomínajú začiatkom 15. storočia. Cirkevne patrili k farnosti Komjatná. Kostolík - drevený bol zasvätený Všetkým svätým. Jeho staviteľom bol Martin z Banskej Bystrice. Neskôr bol postavený murovaný kostol s rozmermi 10 x 20 m. Bohoslužby v ňom boli pravdepodobne iba raz v roku. Veriaci mali povinnosť účasti na sv. omši každú tretiu nedeľu pre veľkú vzdialenosť od Komjatnej. Dôsledok toho bola povážlive nízka mravná úroveň obyvateľov, na čo sa odvolávali veriaci pri vymáhaní zriadenia farnosti.

Konečne na sviatok Sv. Alžbety, 19. novembra 1802 bol do úradu stankovanského farára uvedený ružomberský kaplán Adam Moyš, ktorý pôsobil v obci do roku 1811 a zomrel v Bobrovci. Ubytovali ho do jednej miestnosti so služobníctvom. Do užívania mu dali hradu na zeleninu a poskytnutie dreva ostávalo často iba pri sľuboch.

Základy pre faru položili v jeseni 1804 a dokončili ju v decembri 1805. K farnosti patrili samostatné filiálky: Rojkov, Laz, Strakov - (Holdošplán), Podšíp, Federovo a Kraľovany.

V tomto období mala obec okolo 750 obyvateľov.

Správcovia Fary

V starom kostolíku pôsobili ďalší správcovia:

• 1811 - 1818 Ondrej Pataky
• 1818 - 1823 Ján Berthöty
• 1823 - 1830 Jakub Vitkay
• 1830 - 1833 Jozef Sztankovič
• 1833 - 1836 Vendelín Viltšek
• 1836 - 1839 Ján Kalvaisz
• 1839 - 1842 František Szabinovszki
• 1842 - 1881 Alojz Domanszki
• 1881 - 1882 Ján Jarošek
• 1882 - 1889 Anton Klimčík
• 1889 - 1890 Bernard Sommer

V roku 1832 bola postavená Kaplnka vďaky po cholere ku cti Sedembolestnej Panny Márie.

Kostol chátral, preto začali prípravy na stavbu nového kostola. Vybavenie povolenia sťažovala neochota patróna fary a kostola Lesné panstvo v L. Hrádku. Až pri osobnej návšteve 13. stankovského farára:

• 1890 - 1907 Martin Pazúrik

sa v Pešti na kráľovskej komore urýchlilo povolenie, lebo medzitým už padol aj strop na chóre. Základný kameň bol posvätený dňa 18.04.1900. Pri výbere a odkupovaní pozemku pod nový kostol robili občania až neuveriteľné ťažkosti. Stavba kostola bola dokončená posviackou kríža na veži dňa 31. októbra 1900. Veža je vysoká 38 m. V ten istý deň posvätili aj kríž na Šípe. Posviacka kostola bola 22. decembra 1901, lebo samotná stavba kostola bola v krátkom termíne skončená, lebo stavebný materiál bol vopred pripravený. Kostol požehnal kňaz Ján Vloššák, farár z Liptovskej Teplej. Vedúcim stavby bol Adam Maszlics. V tomto čase obec mala 1155 obyvateľov.

Nový Kostol

Nový kostol je historizujúca neogotická stavba. Pôdorys má tvar kríža. K lodi sú pristavené kaplnky. Veža je trojposchodová polygonálna s ihlancovitým zastrešením. Oltáre, sochy a krížovú cestu do nového kostola vyrobila firma Ferdinand Stuflesser zo St. Ilrich-Gröden v Tirolsku. Hlavný oltár - ako aj kostol a farnosť - je zasvätený Božskému Srdcu. Po bokoch sú sochy Sv. Alojza a Sv. Imricha. Bočné otláre: Sv. Rodina. Po bokoch sv. Joachim a sv. Anna. Druhý oltár Kráľovná sv. Ruženca. Po bokoch sv. Alžbeta Uhorská, sv. Dominik, sv. Katarína Sienská, sv. Štefan Uhorský kráľ.

Na stenách sú sochy: sv. Anton, sv. Mikuláš, sv. Peter, sv. Pavol, Panna Mária pomocnica kresťanov. Počas Vianočného obdobia môžeme vidieť krásu betlehema, ktorý vyrezali rakúski rezbári. Súčasťou bočného oltára Sv. Rodiny je pod oltárom Boží hrob, dielo rakúskych rezbárov. Zvony pre kostol dodala firma Seltenhofer zo Šoprone. Lavice vyrobil Július Neupauer z Lipt. Hrádku. Organ postavila firma Rieger z Krnova v dňoch 12.-16. augusta 1902.

Na duchovné povznesenie farnosti správca fary Martin Pazúrik už v roku 1896 založil Spolok čitateľov dobrých kníh a v roku 1900 Spolok Sv. Antona na podporu chudobných. Po skončení stavby sa vykonanej práci dlho netešil, lebo v roku 1907 v čase černovských udalostí bol preložený do Liskovej, kde pôsobil až do smrti. Je pochovaný na cintoríne v Liskovej.

Správcovia farnosti v novom kostole

• 1907 - 1908 František Dulya (Dula)
• 1908 - 1913 Jozef Hromada
• 1913 - 1937 Anton Hromada
• 1937 - 1967 Pavol Adamec
• 1968 - 1971 Pavol Majzel
• 1971 - 1987 Jozef Rusnák
• 1987 - 1991 Peter Nébus
• 1991 - 2010 Štefan Duraj
• 2010 - 2022 Miloš Labaš
• Od roku 2022 Štefan Piták

V rokoch 2007 - 2008 bola vykonaná oprava celej vonkajšej fasády kostola a veže.

Sčítanie obyvateľov v roku 2021:

• Stankovany - 1149 obyvateľov, z toho: 981 rímsko-katolícke vierovyznanie, 27 ECAV, 81 bez vyznania
• Kraľovany - 430 obyvateľov, z toho: 149 rímsko-katolícke vierovyznanie, 219 ECAV, 42 bez vyznania

Organisti vo farnosti Stankovany

• 1900 - 1910 Fidrich Matiasovský
• 1911 - 1915 Anton Húska
• 1915 - 1935 Juraj Urban
• 1935 - 1960 Leonard Blaha
• 1960 - 1973 František Adamec
• 1974 - 1994 Alojz Hadač
• 1994 - 2010 Ivana Buljaková
• 2010 - 2020 Stanislava Lucká
• 2020 Matej Kosa

Kostolníci vo farnosti Stankovany

• 1919 - 1923 Koloman Švábik
• 1935 - 1945 Marián Poljak
• 1946 - 1953 Ondrej Dubovec
• 1953 - 1968 Ondrej Špitko
• 1968 - 1992 Peter Huntata
• 1973 - 1994 Augustín Šimo
• 1994 - 2010 Jolana Jelšovková Kelčíková
• 2010 - 2018 Augustín Šimo
• 2018 Martin Straka

Kňazi - rodáci z farnosti

• Adalbert Letko
• Jozef Tavel
• Pavol Lacko
• Pavol Pečko
• Michal Pasztor

Rehoľníci - rodáci z farnosti

• Jakub Buliak - redemptorista
• Marta Rustika Buljaková - školská sestra v De Notre Dame
• Antónia Lukrécia Straková - Kongregácia sestier Božského vykupiteľa
• Agnesa Balzamína Belková - Kongregácia sestier Božského vykupiteľa
• Mária Augustína Hadačová - Kongregácia sestier Božského vykupiteľa

Zvony na veži v Stankovanoch

• Peter a Pavol
• Anton
• Anna (umieračik)
• Jozef

tags: #farnost #ruzomberok #otvaracie #hodiny