Don Giovanni Bosco sa narodil 16. augusta 1815 v Beccchi v Taliansku v chudobnej rodine. Otec sa volal František a matka Margita. Otec mu zomrel, keď mal dva roky a deti vychovávala matka sama. Vďaka svojmu nadaniu, mimoriadnej pamäti aj pevnej vôli dokázal za 4 roky dokončiť základnú školu aj gymnázium. Už počas štúdií založil spolok Allegri (Veselí), ktorého cieľom bolo odpútať kamarátov od hriešnych zábav a viesť ich k Bohu. Chcel sa stať kňazom, ale nevedel sa rozhodnúť či vstúpi do rehole, alebo pôjde do seminára. Nakoniec sa stal diecéznym kňazom. V roku 1841 začal okolo seba zhromažďovať chlapcov, uličníkov, o ktorých sa nikto nestaral. Boscovou zásadou bolo: buďte veselí, hrajte sa , ale nehrešte. Hlučné zábavy chlapcov rušili nielen okolie, ale aj kňazi ho začali považovať za blázna. Postupne mal okolo seba niekoľko sto chlapcov.
Podarilo sa mu kúpiť kôlňu a dom p. Minardiho v Turíne a postupne tu vybudoval ďalšie stavby, kostol a zriadil základnú aj odbornú školu s dielňami. Založil kníhtlačiareň, ktorá funguje doteraz. Dňa 18. decembra 1859 sa zrodila nová spoločnosť. Založili ju dvaja kňazi - don Bosco a don Alasonati spolu s mladými klerikmi. Schválenie spoločnosti sa však odohralo až o desať rokov neskôr 1. marca 1869. Hlavnou patrónkou sa stala Panna Mária a jej zasvätil i chrám v Turíne. V roku 1872 založil spolu s Máriou Dominikou Mazzarellovou aj ženskú rehoľu, ktorá nesie meno: Dcéry Panny Márie Pomocnice. Ich hlavou náplňou bolo starať sa o východu dievčat. Ešte za jeho života sa saleziáni rozšírili do mnohých krajín sveta. Postavil aj viacero chrámov, napr. v Ríme Chrám Božského srdca Ježišovho. Keď dňa 31. januára 1888 zomrel, mal 72 rokov. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše sto tisíc ľudí.
Svätý Don Bosco
Príchod saleziánov do Žiliny
Do Žiliny ich pozval 19. decembra 1936 žilinský farár Tomáš Ružička. V júli 1937 už bola vysviacka základného kameňa Saleziánskeho ústavu, ktorého stavbu dokončili v nasledujúcom roku. Prvým direktorom ústavu sa stal don Ľudovít Žilka (1905-1957). V rokoch 1939-1941 pôsobil ako katechéta a vedúci školy v Žiline Peter Rajtár (1922-1990).Saleziánsky dom v Žiline postavili v roku 1937. Dom saleziánov s kostolom projektoval v rokoch 1937-1938 Michal Maximilián SCHEER.
Pohľad na Kostol a ústav saleziánov v roku 2012
Obdobie totality
No komunistický režim vnímal Katolícku cirkev ako úhlavného nepriateľa. S účinnosťou od 3. augusta 1948 prešli nehnuteľnosti zapísané ako cirkevný majetok do vlastníctva štátu. Týkalo sa to aj viacerých budov v Žiline - najmä kláštorov. Vtedy sa začalo aj prenasledovanie kňazov. Žilinského farára ThDr. Andreja Paldana (1906-1984) dňa 21. mája 1949 bez príčiny odsúdili na 24 mesiacov väzenia. Keď si zlomil nohu, tak ho po šiestich mesiacoch prepustili. V jarných mesiacoch roku 1949 začal sústredený nápor štátnej bezpečnosti namierený proti rehoľníkom na Slovensku. Na konci školského roka 1948/1949 poštátnili 17 saleziánskych a jezuitských ústavov.V roku 1949 štátna moc premenila saleziánsky dom na krajské sídlo ministerstva vnútra. Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (KSČ) likvidáciu mužských reholí. V rámci Akcie „K“, dnes známej ako „Barbarská noc“, v noci z 13. na 14. apríla obsadili kláštory, vysťahovali rehoľníkov a zmocnili sa majetku Cirkvi. Rehoľníci boli umiestnení v sústreďovacích kláštoroch s väzenským režimom. Akciu K sprevádzalo násilie, vzbury, ale aj ničenie a rozkrádanie vzácnych kníh, obrazov či obradných predmetov.
Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov a duchovných. Kostol zatvorili a inventár prevzali ostatné ústavy na Slovensku. Administrátorom saleziánskej farnosti sa stal Rímskokatolícky farský úrad v Žiline. Saleziánsky dom v období od roku 1950 do roku 1990 využíval Zbor národnej bezpečnosti - polícia, neskôr tu bola aj Stredná škola požiarnej ochrany Ministerstva vnútra. Podľa pamätnej tabule tu väznili aj biskupa Vojtašáka.
Prenasledovanie podnietilo na Slovensku vznik tzv. tajnej alebo podzemnej cirkvi. Tajná cirkev zabezpečovala vykonávanie inak bežných náboženských aktivít, ktoré však museli zostať pred komunistickou štátnou mocou utajené. Jej najvýraznejšou osobnosťou na Slovensku bol tajný biskup Ján Chryzostom Korec, ktorý pracoval ako robotník. Vďaka pôsobeniu tajnej cirkvi začali v 70. rokoch vznikať po celom Slovensku malé spoločenstvá, ktorých cieľom bolo udržiavať živú vieru prostredníctvom stretnutí pri modlitbách a čítaní Svätého písma. Aj saleziáni pracovali v čase totality v tajnosti. V Žiline a v jej okolí žili saleziáni, ktorí bývali sami. Vždy sa im venoval pridelený direktor. Forma komunitnej prítomnosti v Žiline v podmienkach totalitného režimu sa začala vytvárať na jeseň 1984, kedy do Žiliny prišiel Marián Valábek a spolu s Kamilom Kutarňom. Bývali u mladej rodiny Michala Čelka na sídlisku Solinky. V Žiline v tom čase už pôsobili saleziáni spolupracovníci. Na jar 1985 sa spolubratia presťahovali do Závodia spolu s ďalšími študentmi, ktorí boli vo formačnom procese.
Obnovenie činnosti po roku 1989
Po novembri 1989 sa veľa zmenilo a pád komunistického režimu znamenal aj obnovenie slobody pre náboženské spoločnosti. Štátne orgány postupne vrátili cirkvi mnohé objekty, ktoré jej aj predtým patrili.Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi don Ing. Kamil M. Kutarňa a don Ing. Štefan Urban. Budovu ústavu prevzali v auguste 1990 a zriadili tu kaplnku, mládežnícke centrum aj učňovskú školu. Ulica popri areáli Saleziánskeho domu sa dnes volá Saleziánska. Dokonca žiaci viacerých odborných remesiel sa zúčastnili v máji - júni 1995 archeologického výskumu pri Kostole sv. Štefana. V septembri 1990 Biskupský úrad v Nitre obnovil farnosť, do ktorej zaradil Hliny VII, okolie Saleziánskeho ústavu aj mestskú časť Bánová. Správcom farnosti sa stal don Ing. Kamil M. Kutarňa a boli v nej ešte dvaja kapláni. V decembri 1993 začali saleziáni slúžiť sv. omše aj na sídlisku Hájik. Tomuto najmladšiemu sídlisku v Žiline sa pastoračne venoval deväť rokov don Štefan Turanský.Ich pôsobenie v našej diecéze, a špeciálne v Žiline, za vyše 80 rokov označil aj žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis ako veľmi požehnané. Spolu so školskými sestrami sv. Františka pozval v 30. rokoch minulého storočia saleziánov do Žiliny pápežský prelát Tomáš Ružička. Aj v tejto súvislosti nemôžeme zabúdať na utrpenie obetí prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom. Nielen preto, že prináša obraz, ako totalitný režim zaobchádzal so svojimi vlastnými ľuďmi, ale aj preto, že to v mnohých ľuďoch vzbudilo odvahu, nezlomnosť a ochotu nasledovať Krista za každých okolností. Dodnes žneme duchovné ovocie ich obety a utrpenia. Na miestach, kde ich väznili a kruto vypočúvali, sa dnes hrajú deti. Na miestach, kde sa ľudia báli chodiť, lebo nevedeli, či neskončia vo väzení, je dnes škola a mladí sa tu pripravujú na život.
Súčasné aktivity
Dnes je saleziánsky dom v Žiline sídlom troch saleziánskych komunít. Okrem tej školskej je tu aj pastoračná výchovná komunita, ktorá spravuje farnosť a oratórium. Veľké spoločenstvo rodín a saleziánov spolupracovníkov participuje na výchovnom poslaní. Pomáhajú najmä pri živote farnosti, pri slávení sviatkov, organizácii rôznych podujatí či pri príprave detí a mladých na sviatosti. Saleziáni v Žiline založili tiež prvý Katolícky športový klub, kde trénuje futbal vyše 100 detí a mladých. V oratóriu sú prítomné viaceré hudobné skupinky a telesá. Súčasťou saleziánskeho diela v Žiline je tiež formačná komunita postnoviciátu, ku ktorej je pridružený filozofický inštitút svätého Tomáša Akvinského. Mladí saleziáni tu absolvujú niekoľko rokov svojej rehoľnej formácie a štúdium filozofie.Saleziánsky dom v Žiline vďaka svojej geografickej pozícii v strede Slovenska, vďaka priestorom, ktorými disponuje a možnosťou ubytovania na školskom internáte, je tiež miestom organizovania rôznych podujatí celej provincie. Inštitút svätého Tomáša Akvinského ponúka tiež rôzne duchovné a pastoračné kurzy a konferencie pre laikov a zasvätených a spracuje veľkú knižnicu, ktorá je k dispozícii celej výchovno-pastoračnej komunite v diele.
Aj v nadchádzajúcom školskom roku otvára SOŠ sv. Jozefa Robotníka svoje brány. Celkom isto atraktívnosť odborov spojených so širokými možnosťami uplatnenia stojí za neutíchajúcim záujmom o našu školu. Chlapci, ktorým „zavoňalo“ drevo, taktiež pracujú v moderne vybavených dielňach pod vedením zručných majstrov odborného výcviku. Nemožno nespomenúť ani murárske odbory, ale aj maturitný odbor grafik digitálnych médií, o ktorý je z roka na rok vyšší záujem. Odbornosť je jedným z kľúčových momentov vzdelávania v našej škole, no nie jediným. Pre mladých ľudí a ich rodičov je lákavý aj originálny preventívny výchovný systém dona Bosca. Spočíva v tom, že sa snaží predchádzať zlu a rozvíjať dobré vlastnosti a schopnosti mladých prostredníctvom aktívnej asistencie pedagógov medzi žiakmi. Vzniká tak vzácny priestor na rast profesijný, osobnostný aj duchovný.
Mladí majú k dispozícii priestory, ktoré za ostatný čas prešli zásadnou rekonštrukciou tak, aby spĺňali nároky na modernú školu: zrekonštruovaný internát, v ktorom býva 95 chlapcov, ale aj spomínané dielne pre autoopravárov, autoelektrikársku, autolakovnícku a automechanickú dielňu. Mladí môžu využívať auly, spoločenské miestnosti, ihriská či nádvoria. Sú vedení k športu, umeniu, no učia sa napríklad aj animovať skupinu. Obľúbené sú kurzy spoločenského správania a tanca organizované v spolupráci s družobnou školou - Pedagogickou a sociálnou akadémiou sv. Márie Goretti v Čadci. Tým, že výchovný systém dona Bosca zahŕňa sprevádzanie počas celého života, škola zostáva v kontakte s absolventmi - exallievmi - aj po jej skončení. V súčasnosti tak navštevujú školu žiaci druhej generácie, vyučil sa u nás otec a v súčasnosti k nám chodí aj jeho syn, prípadne synovia a ďalší príbuzní. Aj medzi majstrami a učiteľmi je množstvo bývalých absolventov.Zoznam miest spojených so Saleziánskym domom v Žiline:
- SOŠ sv. Jozefa Robotníka
- Internát a ihriská školy
- Dielne automechanici, stolári, murári
- Farnosť sv. Jána Bosca
- Saleziánsky dom, Filozofický inštitút sv. Tomáša Akvinského, knižnica
- Oratórium sv. Jána Bosca