História Saleziánskej farnosti v Trnave

Saleziáni dona Bosca prišli do Trnavy v roku 1936. Presne 100 rokov od vzniku prvého oratória v Turíne, 7. decembra 1941, tu vzniklo oratórium na Kopánke. Už vtedy sa rozhliadali, podľa vzoru zakladateľa, po najchudobnejšej štvrti v Trnave.

Don Bosco

Začiatky a rozvoj diela

Nádejne rozvíjajúce sa dielo pre chudobnú a opustenú mládež bolo v päťdesiatych rokoch násilne zrušené a zostala len farnosť. V roku 1989 obnovili saleziáni svoju činnosť v prospech mládeže a ľudových vrstiev.

Súčasnosť Saleziánskeho diela na Kopánke

Saleziánske dielo na Kopánke dnes organizuje voľnočasové aktivity pre mladých a ich náboženskú i ľudskú formáciu. Združuje sa tu aj veľký počet rodín, ktorým poskytuje priestory na stretnutia. Zároveň je prirodzeným miestom nielen pre veriacich, ale aj pre všetkých obyvateľov Kopánky. Ponúka detské ihrisko, futbalové ihrisko, priestory pre voľnočasové aktivity pre mladých i pre rodičov s deťmi.

SFC Kopánka

Súčasťou miestneho saleziánskeho diela je aj SFC Kopánka (Saleziánsky futbalový klub), ktorý vznikol v roku 2009. Funguje pri občianskom združení DOMKA - Združenie saleziánskej mládeže - stredisko Trnava. Zameriava sa na chlapcov vo veku od 9 do 15 rokov, ktorým ponúka možnosti a priestor pre rozvoj športových zručností.

Obnova Kostola Panny Márie Pomocnice

Slávnostná liturgia za účasti svätiteľa, trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, generálneho vikára vsdp. Petra Šimka, kancelára kúrie vsdp. Dušana Kolenčíka, provinciála saleziánov don Petra Timka, domácej komunity saleziánov, ako aj „štartérom“ prestavby don Petrom Jackom sa začala spolu s množstvom veriacich privítaním celebranta a odovzdaním kľúča od chrámu. Svätá omša požehnania obnoveného chrámu pokračovala vo vnútri kostola slávnostným požehnaním svätenou vodou nielen prítomných veriacich, ale aj stien kostola.

Pred čítaním lekcií otec arcibiskup modlitbou s evanjeliárom v ruke prosil, aby v tomto chráme bez prestania zaznievalo Božie slovo, objasňovalo Božie tajomstvo a dalo v Cirkvi spásu. Po homílii otec arcibiskup konsekroval nový oltár Kostola Panny Márie Pomocnice, do čela oltára boli vložené relikvie blahoslaveného dona Titusa Zemana. Počas pomazania a posviacania oltára mal otec arcibiskup oblečenú zásteru menom gremiál, používanú osobitne práve pri posviacke kostola, vysviacke kňazov alebo aj pri umývaní nôh vo Štvrtok svätého týždňa.

Až po požehnaní oltára bola naň prestretá oltárna plachta, prinesená kvetinová výzdoba a na oltár sviece, zapálené po modlitbe. Na záver svätej omše, po krátkej adorácii bola Eucharistia vložená do pripraveného nového bohostánku. Celebrantovi a svätiteľovi ďakoval za dar posväteného kostola don Peter Kvašňovský, správca kostola. Slovo dostal aj don Peter Jacko, ktorého iniciatívou a nadšením sa prestavba Kostola Panny Márie Pomocnice začala.

Saleziáni sú vďační aj za pomoc Trnavského arcibiskupského úradu, kde niekoľkokrát prišli prosiť o finančné prostriedky na dokončenie stavby, čo - ako povedal otec arcibiskup - si tiež vyžaduje odvahu. Celú slávnosť konsekrácie obnoveného kostola sprevádzal zmiešaný zbor saleziánskej farnosti na Kopánke.

Oslavy a sprievodné akcie

Saleziáni na Kopánke dali posviacke nových priestorov kostola šmrnc a ducha riadnej oslavy: sobotňajšia slávnostná svätá omša s konsekráciou kostola bola stredom programu, ktorý sa začal už v piatok mládežníckou svätou omšou na ihrisku, mimochodom, tiež zánovnom. Na svätú omšu bol prinesený aj veľký strom - kmeň ako symbol rastu tohto diela počas osemdesiatich rokov prítomnosti saleziánov. Strom bude zasadený na nádvorí ako pripomienka tejto slávnosti.

Po nej nasledoval zábavno-súťažný program, mladých čakalo aj prekvapenie. Aktivity pokračovali aj po posviacke slávnostným spoločným obedom všetkých prítomných, gazdinky priniesli koláče, slané a iné pohostenie, atmosféra bola nezabudnuteľná. Deti čakalo divadlo Na hojdačke, rodiny si užili súťažno-zábavný program Kopánka pre všetkých. Večer čakalo účastníkov slávnostné otvorenie všetkých priestorov a koncert speváka Bystríka s kapelou.

V nedeľu farnosť oslávila saleziánsky sviatok Panny Márie Pomocnice svätou omšou na ihrisku. Svätú omšu celebroval don Peter Timko, provinciál saleziánov. Hovoril o zázraku dnešných čias, ktorý sa udial na Kopánke podobne, ako kedysi zažil don Bosco zázrak na Valdoccu. Slovo „zázrak“ rozdelil na dve slová - ZA ZRAK - čo nás má naučiť pozerať sa očami aj za to všetko, čo sa dialo v pozadí rekonštrukcie. Popoludnie potom už patrilo u saleziánov obľúbenému športu v podobe futbalového turnaja Kopánka cup.

Heslom trojdnia posviacky kostola bolo „Kopánka pre všetkých“ - a davy ľudí, ktorí stále prichádzali do priestorov saleziánskeho diela, naplnili toto heslo do bodky.

Pohľad do minulosti

V skromných pomeroch, v telocvični miestnej školy, sa tu každú nedeľu konávali aspoň sväté omše. Trnávka patrila pod duchovnú správu mestskej fary na Blumentáli, a to až do 2. septembra 1934. Vtedy bola saleziánom zverená novoerigovaná fara na Miletičovej ulici, ktorú im slávnostne odovzdal sám jej tvorca, Msgr. Dr. Ľudovít Okánik (1869-1944), hlavný mestský farár, ktorý duchovných synov sv.

Po dvoch rokoch námah bez výraznejšej odozvy sa situácia začala pomaly meniť k lepšiemu. Na Trnávku dochádzal dp. Jozef Šimončič, vyučoval náboženstvo a v nedeľu a vo sviatky slúžil sv. omšu, tak ako dovtedy v telocvični spomínanej školy. Už v týchto skromných začiatkoch zameral svoju činnosť na mládež a cez už jestvujúce charitatívne organizácie aj na pomoc sociálne slabším. Zintenzívnená pastoračná práca začala prinášať ovocie, najmä v podobe vzrastajúcej účasti a záujmu obyvateľov na bohoslužbách, a tak rozbiehajúce sa dielo zápasilo s naliehavou potrebou priestorov.

Aj v tejto veci výrazne pomohol Msgr. Okánik, uskutočňovateľ myšlienky „priniesť Krista na periférie Bratislavy“. Jeho pričinením napokon veľký pozemok pre stavbu chrámu a areál oratória daroval titulárny prepošt z Bojníc, Msgr. Karol Medvecký (1875-1937). Pritom bol veľmi šťastne situovaný medzi Dornkappelskou, Masarykovou a Štúrovou kolóniou.

Keď don Šimončič, ako organizátor a prvý direktor tunajšieho saleziánskeho diela, predkladal zámer výstavby na posúdenie predstaveným do Turína, odhadoval, že by tu boli potrební aspoň 3 kňazi, 1-2 bohoslovci - asistenti a asi 3 bratia. So spolubratmi a odborníkmi pripravili investičný zámer, samotný projekt vypracoval významný domáci architekt Gabriel Schreiber (1892-1953). Kostol mal byť trojloďový, postavený na spôsob baziliky, zároveň jednoduchý, účelný a moderný.

Výsledný projekt funkcionalisticky ladenej stavby je hodný spolutvorcu druhej fázy areálu bratislavského Svoradea a tamojšieho kostolíka sv. Jednako, pre nedostatok finančných prostriedkov bol projekt prispôsobený na realizáciu chrámu len asi z 2 tretín a budovu ústavu - oratória. Tak mal byť kostol bez veže, vchodu a chóru, o veľkosti len 16,7 x 14,6 m. Aj výstavba ústavu bola zredukovaná, hoci s možnosťou neskoršej nadstavby. Dobudovanie kostola sa plánovalo až o nejakých 10-15 rokov. Slávnostné položenie základného kameňa, za účasti predstaviteľov štátnych úradov, železníc, pôšt a cirkvi, ktorí poskytli aj väčšinu potrebných finančných prostriedkov, vykonal dňa 27. júna 1937 darca pozemku, Msgr. Karol Medvecký.

Kostol sa za výdatnej pomoci podnikov a brigádnických prác veriacich podarilo postaviť veľmi rýchlo, takže už 8. Pôvodný oltárny obraz sv. Jednako, vnútorné zariadenie bolo iba provizórne, a to trvalé sa zakupovalo len postupne s pomocou farníkov. Neraz bola táto podpora naozaj veľmi výrazná. Veď nešlo len o mobiliár, ako napríklad liturgický riad či rúcha, ale aj samotné oltáre. Oltár Panny Márie darovala kostolu Júlia Štefanovičová, zdravotná sestra v Štátnej nemocnici na Miczkiewičovej ulici, hlavný oltár dal zasa za svoje celoživotné úspory zhotoviť mestský zametač František Uhlár, ako o tom dodnes svedčí aj nápis na jeho ľavom boku: „OTCOVI CHUDOBNÝCH VENUJE CHUDOBNÝ ROBOTNÍK FRANTIŠEK UHLÁR“.

Nad hlavným oltárom bol umiestnený obraz sv. Jána Bosca od akademického maliara Juraja Kruteka (1904-1981), ktorý bol v tej dobe propagačným grafikom a maliarom mesta. Mohli by sme menovať ďalších dobrodincov, viacero vecí však bolo kúpených zo zbierok a zo zisku z divadelných a filmových predstavení, ktoré sa po vybudovaní oratória konávali každú nedeľu popoludní. Konsekrácia definitívneho oltára a slávnostná posviacka kostola sa udiala už po veľkých politických zmenách, po vytvorení Slovenského štátu, dňa 4.

Život farnosti počas socializmu

Za direktora a druhého farára na Trnávke, p. Štefana Timka SDB bola pri futbalovej klubovni postavená kolkáreň, ktorá mala prilákať starších mužov, aby nevysedávali po krčmách. Paradoxne, práve tieto priestory slúžili v 80. rokoch ako výčap piva. Z Häcklerovej tehelne získali vtedy aj zvon, ktorý je dodnes umiestnený v malej zvoničke kostola. Ako hovorí nápis na zvone, odliaty bol v známej bratislavskej kovolejárskej firme Karla Föhra v roku 1864 a jeho donátormi boli manželia Johann a Sophia Röszlerovci.

Okrem nápisov ho zdobí reliéfne stvárnenie Ukrižovaného a Panny Márie, takže je jasné, že do tehelne sa dostal z neznámeho, pravdepodobne zaniknutého sakrálneho objektu. Dobrým časom, nielen na Trnávke, však malo zakrátko odzvoniť. V rámci likvidácie kláštorov a rehoľných domov boli saleziáni 13. apríla 1950 odsunutí do tzv. „sústreďovacích kláštorov“ a reholi bola zakázaná činnosť. Dobre zorganizovaná, a po materiálnej i duchovnej stránke zabezpečená farnosť, prešla do správy diecézneho kňazstva.

Za jeho pôsobenia dali v niekdajšej kancelárii priečkami vytvoriť byt pre farára, nakoľko ostatné priestory farskej budovy zaberala už materská škola. V roku 1957 dal tiež vymaľovať celý kostol, ktorý bol dovtedy vylíčený len vápnom. Akad. maliar Imrich Bárta namaľoval vtedy na steny medzi oknami postavy štyroch moderných svätcov: sv. Pia X., sv. Terezky Ježiškovej, bl. Dominika Sávia a bl. Márie Goretti. Miesto pôvodného obrazu sv. Jána Bosca z roku 1937, ktorý sa dnes nachádza na schodisku vo farskej budove, dal pán farár zhotoviť väčšiu olejomaľbu patróna farnosti ako kľačí pred postavou Panny Márie Pomocnice kresťanov.

Ďalší, v poradí už piaty farár na Trnávke, dp. Félix Petrovič (1926-1984), ktorý nastúpil 1. októbra 1959, prikročil po viacerých rokoch tunajšieho pôsobenia k dokončeniu kostola podľa pôvodného zámeru. Napriek uvoľňujúcej sa spoločenskej atmosfére povolenie k stavbe dostal najmä pre vážny dôvod: nedokončený kostol mal len jeden jediný a aj dosť úzky vchod, ktorý bol navyše spoločný pre kostol, sakristiu i faru, čo nezodpovedalo bezpečnostným predpisom.

Dostavba, okrem veže, ktorá nebola povolená, sa realizovala podľa projektu vypracovaného Ing. arch. Gejzom Schulteisom v rokoch 1968 až 1970. Kostol bol južným smerom predĺžený o poldruha modulu (9 m) a ukončený presklenou predsieňou (babinec) a krytou terasou, ku ktorej vedie 12 schodov opatrených zábradlím. V predĺžení kostola bol v celej šírke hlavnej lode postavený masívny chór pre organ a zbor. V rámci týchto prác osadili aj nové lavice, nový obetný stôl, obrátený podľa nových liturgických predpisov tvárou k ľudu a celý kostol vymaľovali.

Za ďalšieho, v poradí šiesteho farára dp. Jaroslava Rusnáka (od 1. októbra 1972), ktorý bol sám znamenitým hudobníkom, došlo na chóre firmou Rieger-Klauss z Krnova k osadeniu nového dvojmanuálového, 16 herného organa. V apríli 1974 uviedol o. Rusnák na Trnávku p. Ondreja Kuruca, veľmi schopného organistu z Ohája, spolu s ktorým zorganizoval aj prvý miešaný zbor, „Scholu cantorum“. Jeho účinkovanie bolo ozdobou liturgie a svoj bohatý repertoár prezentoval zbor pri mnohých príležitostiach aj mimo kostola.

Po tragickej smrti J. Rusnáka (22. februára 1977) nastúpil na miesto farára dp. Július Kupča, ktorý okrem menších úprav vedľajších priestorov dal v kostole prerobiť elektrické vedenie a zaviesť halogénové osvetlenie, zhotoviť novú krstiteľnicu z bieleho mramoru a novú krížovú cestu. Na stenu za hlavným oltárom dal namaľovať výjav Panny Márie Pomocnice kresťanov so sv. Jánom Boscom a jeho chovancami, pričom niektorí z nich boli vlastne portrétmi vtedajších verných miništrantov pána farára.

Po jeho preložení v roku 1985 pastoračné práce na Trnávke vykonávali dôchodcovia, dp. Jozef Daniš SJ (1913-1996) a dp. Leopold Sersen SDB (1916-2006). Po poslednom správcovi fary, dp. Štefanovi Opálkovi (od 1.

Obnovenie saleziánskeho pôsobenia po roku 1989

Danka Somorová, FMA prišla v šk. roku 1987/88 za p. farárom Opálkom (ešte nesalezián, diecézny kňaz), či by mohla založiť mládežnícky zbor. On túto iniciatívu s radosťou podporil otvorenou výzvou na omšiach. A tým sa celé obnovenie saleziánskeho verejného pôsobenia na Trnávke začína. Po návrate saleziánov po nežnej revolúcii prevzal vedenie mládežníckeho zboru salezián Peter Podolský. Rozbehli sa začiatky akcií, spoločné výlety, prvé oratká pre deti z okolia. Pravidelne sa mladí stretávali na stretkách a spolu so saleziánkami robili každú nedeľu oratká pre húfisko detí z okolia. Chodievalo sa na rôzne výlety (napr. do Banskej Belej), či na duchovné cvičenia. Pripravovali sa akadémie k rôznym príležitostiam - Vianoce, Don Bosco, sviatok P.

Neskôr začali divadelníci pracovať pod profesionálnym vedením herečky Elišky Müllerovej. Režírovala a autorsky, či dramaticky sa podieľala na viacerých predstaveniach, s ktorými sme neskôr vystupovali nielen doma, na Trnávke, ale aj v Šaštíne a na iných pútnických miestach. Salezián Jožko Bago priniesol na Trnávku skauting. Samozrejme, prví nadšenci boli z radov chalanov, až neskôr z iniciatívy niekoľkých dievčat vznikla dievčenská vetva skautingu. Už za totality sa začala formovať nová generácia miništrantov, ktorým sa venoval Vincko Feledík. Po návrate saleziánov sa im venoval najmä don Brunclík.

Interiér kostola je moderný, do oltára bude vsadená relikvia blahoslaveného Titusa Zemana, saleziánskeho kňaza, ktorý pôsobil v Trnave ako pedagóg. Súčasťou oslavy, ktorá sa začína v piatok popoludní mládežníckou omšou na ihrisku a ktorá potrvá do nedele (22. 5.), bude aj oslava 80. výročia prítomnosti saleziánov na Kopánke. To si pripomenú v sobotu popoludní programom pre všetky vekové kategórie, večer obnovené priestory oficiálne otvoria pre verejnosť. V nedeľu budú sláviť sviatok patrónky kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov dopoludňajšou slávnostnou omšou v exteriéri. Hlavným celebrantom bude provinciál saleziánov na Slovensku Peter Timko.

tags: #farnost #salezianov #trnava