Šarišské Jastrabie je obec s bohatou históriou, ktorá sa úzko spája s gréckokatolíckou cirkvou. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, významné osobnosti a udalosti, ktoré formovali duchovný život obce.
Dominantou obce je Chrám Uspenija Presvätej Bohorodičky, postavený v rokoch 1812-1819. Ide o klasicistickú, jednoloďovú stavbu s oblým uzáverom a do štítového priečelia vstavanou vežou s barokovou laternovou baňou. Chrám bol opravený v rokoch 1881 a 1924. Evanjeliár je z roku 1894.
Chrám Uspenija Presvätej Bohorodičky v Šarišskom Jastrabí
Významné Osobnosti
Otec Gregor
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v Šarišskom Jastrabí, patrí aj gréckokatolícky kňaz a politik, otec Gregor, ktorého matka sa volala Mária, rod. Mihaličová. R. 1883 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1884-85 pôsobil ako gréckokatolícky kňaz v Jarabine, 1885-87 v Medvedzom, 1887-95 v Lukove, od 1928 na dôchodku.
Bol rusínskym buditeľom, za svoje národnostné presvedčenie prenasledovaný maďarskou vládou a cirkevnými vrchnosťami. Rus. národná rada najmä jeho zásluhou hlásala od vzniku ČSR pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR, prívrženec čs.
Redemptorista
Ďalšou významnou osobnosťou bol redemptorista, ktorý sa rozhodol stať sa redemptoristom po misiách františkánov v Šarišskom Jastrabí. Roku 1926 odcestoval do juvenátu redemptoristov v Libějoviciach v Čechách, tu však ochorel na tuberkulózu, liečili ho v Košiciach. Až po uzdravení mohol pokračovať v štúdiu.
Vo februári 1949 Štátna bezpečnosť obsadila kláštor v Michalovciach, jeho zaistili, väznili a vyšetrovali v Prešove. Po troch mesiacoch ho prepustili, musel však opustiť Východoslovenský kraj. Internovali ho v Králikoch a Želivi. Po amnestii pracoval v železorudných baniach v Markušovciach, neskôr ako vedúci kuchyne pri ťahanovskom tuneli v Košiciach.
Polícia vydala na neho zatykač a znova sa ocitol vo väzení v Prešove, kde ho týrali. Po troch mesiacoch ho previezli do Košíc, v júni 1956 do Prahy-Ruzyně. Odsúdili ho na štyri roky, bol vo väzení vo Valdiciach. Už od konca roku 1963 veľa písal na najvyššie politické miesta o krivde spáchanej na gréckokatolíckych veriacich. O situácii gréckokatolíckej Cirkvi informoval aj Kongregáciu pre východné cirkvi v Ríme.
V rokoch 1981-1990 bol viceprovinciálom redemptoristov. Spolupracoval pri prekladoch liturgie hodín a pri vydávaní modlitebných kníh, prispieval do časopisu Misionár. Spracoval Almanach gréckokatolíckych redemptoristov.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Zoznam Kňazov Pôsobiacich vo Farnosti
Prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Šarišské Jastrabie:
| Roky | Meno Kňaza |
|---|---|
| 1726 - 1734 | Ján Kaminský (1) |
| 1734 - 1746 | Vasiľ Zlocký |
| 1747 - 1749 | Peter Iľkovič |
| 1788 - 1830 | Vasiľ Iľkovič |
| 1830 - 1856 | Peter Hriňák |
| 1857 - 1859 | Gregor Beskid |
| 1859 - 1873 | Alexander Kerekeš |
| 1873 - 1885 | Eduard Smandray |
| 1885 - 1886 | Michal Stuľakovič |
| 1886 - 1889 | Mikuláš Iľkovič |
| 1889 - 1908 | Konštantín Iľkovič |
| 1908 - 1909 | Jakub Milly - excur. z Kyjova |
| 1909 - 1917 | Eugen Runtág |
| 1921 - 1933 | Michal Székely |
| 1934 - 1941 | Štefan Čanda |
| 1941 - 1945 | Juraj Bujňák |
| 1945 - 1950 | Oliver Pavol Žatkovič |
| 1968 - 1980 | Ján Bajcura (*1918) |
| 1980 - 1983 | Ján Eugen Kočiš - excur. z Prešova |
| 1980 - 1983 | Jozef Šoltýs st. - excur. z Orlova |
| 1983 - 1987 | Ján Parnahaj |
| 1987 - 1992 | Jozef Duda |
| 1992 - 1994 | Mikuláš Gladyš |
| 1994 - 1995 | Leontín Lizák st. - excur. z Kyjova |
| 1995 - 2005 | Juraj Kuchtanin |
| 2005 - 2008 | Ľuboš Kohút |
| 2008 - 2010 | Alexander Andrejko |
| 2010 - ? |
Kaplnky v Šarišskom Jastrabí
Každé posvätné miesto, každý kríž alebo kaplnka postavená pri ceste, alebo na inom mieste sa viaže na nejakú príhodu, alebo na nejakú príčinu svojho vzniku. Pri skúmaní dôvodov vzniku dvoch kaplniek sme nemali k dispozícii dôkazy ako sú písomné zmienky v nejakej kronike alebo v archíve.
Kaplnka na Šoltysej
Názov miesta, kde sa nachádza súčasná kaplnka, je pravdepodobne odvodený od pôvodných obyvateľov, ktorí založili našu obec. Nazývali ich Šoltýsi, ktorí boli pastieri alebo valasi. Istý človek menom Šašala bol v lese na drevo. Unavený po ťažkej práci sa vracal s drevom a zastavil na spomínanom mieste, pri studničke, aby sa napil vody.
Keď sa nahol nad studničkou, zbadal, že voda v nej je mútna, a preto sa nazlostil a začal veľmi hrešiť. V tú chvíľu sa zjavila Presvätá Bohorodička, načo nazlostený a vyľakaný Šašala začal hrešiť ešte viac. Keďže rod Šašalovcov v Jastrabí vymrel, vznikol názor, že to bol trest za tento hriech. Hovorilo sa, že trestom za tento skutok, kedy bola urazená Presvätá Bohorodička, bolo aj zničenie obce požiarom, ktorý vypukol údajne okolo roku 1895.
Ďalšia tradovaná príhoda hovorí o ženách, ktoré hrabali seno v blízkosti terajšej kaplnky. Pri hrabaní ženy vysmädli, preto jedna z nich išla nabrať vodu zo spomínanej studničky. Vo chvíli keď išla nabrať vodu, udrel ohnivý blesk do studničky a žena odpadla. Ostatné ženy išli pre ňu, lebo ostala ležať na zemi a keď naberali vodu, znova udrel ohnivý blesk do studničky.
Kňazi, pravdepodobne z opatrnosti, pochybovali o údajnom zjavení Bohorodičky na tomto mieste, preto Michal Lazor (otec misionára Štefana Lazora) napísal o tom rodine do Ameriky, ktorá poslala peniaze na stavbu kaplnky. Z týchto peňazí postavili na Šoltysej kaplnku presvätej Rodiny, ktorá bola z kameňa a z dreva. Kaplička za otca Bajcuru vyhorela následkom toho, že ľudia tam raz pálili sviečky, z ktorých vznikol požiar.
Kaplnka na Bridkoch
Názov Bridky pochádza zo zdrobneliny slova brod v rusínskom nárečí. Ide o miesto, kde sa vlieva potok Vesne do potoka Ľubotínka, kde bol niekedy brod, ktorým sa prechádzalo. So vznikom kaplnky sa spája príbeh, ktorý rozpráva o tom, ako okolím prechádzal gróf. Gróf išiel na dvoch kočoch smerom od Kamenice. Na prvom koči išiel sluha so slúžkou a grófovými deťmi a na druhom gróf s manželkou. Sluha išiel s kočom rýchlejšie a preto sa stratil z dohľadu. Gróf bol znepokojený obavou, či sa nestalo niečo s kočom s deťmi, preto hnal kočiša, aby pridal. Keď sa mu to nedarilo, povedal, že na mieste, kde zbadá koč, dá postaviť kaplnku.
Súčasná murovaná kaplnka zmenila miesto oproti pôvodnej z dôvodu výstavby cesty. V čase komunistického režimu na brehoch pri Ľubotíne kosili zrno vojaci, ktorí tu brigádovali. Dôstojník s vojakom prišiel na motorke na kontrolu a zastavili pri kaplnke na Bridkoch.
Dôstojník pri pohľade na kaplnku povedal, že prečo by sa mal žehnať v dnešnej dobe, keď dnes je pozdrav "Česť práci!". Vytiahol pištoľ a strelil do obrazu Presvätej Bohorodičky v kaplnke, Bohorodičke do srdca. Znova nasadli na motorku a išli smerom na Sabinov. Pred obcou Rožkovany, kde išiel po ceste muž, ktorý viezol drevo z Kamenice, vrazili motorkou do voza a dôstojníka jedno drevo prebodlo priamo do srdca. Vojak, ktorý šoféroval, prežil.
Žandárom vypovedal, aby ho netrestali, ale aby sa išli pozrieť do kaplnky na obraz. Hovoril, že od chvíle, kedy dôstojník strelil do obrazu, si nič nepamätá a prebral sa, až keď havarovali a zbadal prebodnutého dôstojníka. Otec Bajcura miesto na obraze, kadiaľ preletela guľka, domaľoval červenou farbou ako ranu, z ktorej tiekla krv.