Farnosť Sabinov Michaľany má bohatú históriu, ktorá sa prelína s históriou samotnej obce Šarišské Michaľany. Obec vznikla pri kostole sv. Michala a po tomto patrónovi má aj pomenovanie. V písomnostiach sa uvádza od roku 1248 ako Szent Mihaly, 1773 Mihalyany, 1786 Mihalane, 1920 Michaľany, 1927 Michaľany nad Torysou a od roku 1960 má obec názov Šarišské Michaľany.
Kostol svätého Michala Archanjela
Kostol svätého Michala je rímskokatolícky farský kostol v Šarišských Michaľanoch. Prvá zmienka o kostole sv. Michala Archanjela je zo 14. storočia - v roku 1314 tu stál románsky kostol. Pôvodný románsky kostol sv. Michala pochádzal z 11. - 12. storočia. Prvá zmienka o michalianskej farnosti je z roku 1248. V roku 1961 bola pôvodná stavba úplne zničená. Súčasný kostol bol postavený na jej základoch v roku 1785 podľa románskeho vzoru - oblúkovité okná, klenby a polkruhové sanktuárium.
Terajší kostol bol postavený na základoch starého kostolíka v r. 1785 podľa románskeho vzoru - oblúkovité okná, klenby a polkruhové sanktuárium. Terajšie zariadenie chrámu je zo 17. storočia a 20. storočia. Najstaršie sochy v chráme sú socha sv. Jána Krstiteľa so soškou Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
K umeleckým vzácnostiam kostola patrí baroková monštrancia a kalich z 18. storočia, z dielne levočského majstra Jána Szilassyho. Do roku 1916 bolo v kostole starobylé medené lavatórium z roku 1766, s vyobrazením Rákocziho erbu na držadle (teraz v Národnom múzeu v Budapešti). Okenné vitráže boli vyrobené za pôsobenia veľadôstojného pápežského preláta Msgr. Melichara Zeleného. Rekonštrukcie kostola, hlavne výmena strechy sa začala po príchode duchovného otca Antona Lesníka. Podľa zaužívaných zvyklostí mal patronát nad kostolom najvýznamnejší zemepán obce Gejza Pulszký.
Dominantou blízkeho okolia Šarišských Michalian je Šarišský hrad s nadmorskou výškou 570 m, pochádzajúci z 13. storočia.
Kaštieľ a kaplnka
Na mieste kaštieľa stála už v 15. storočí zemianska kúria. V rokoch 1585-1642 bola prebudovaná na renesančný kaštieľ. Je to prízemná budova so 4 nárožnými baštami. V 16. storočí patrila zemanom Darholcovcom a Rakaczayovcom. Títo zemania tu dali v roku 1585 postaviť kuriu, ktorá bola po stavebných úpravách prebudovaná na renesančný kaštieľ. Majiteľom kaštieľa a veľkej časti pozemkov bola v 17. až 19. storočí rodina grófa Szirmaya, potom grófa Péchyho a velkostatkára Gejzu Pulszkého. Jeho vnútrajšok je bohatý na dekoratívne prvky, najviac zaujme baroková štuková výzdoba stropu v jednej z miestností. V budove dnes sídli obecný úrad.
Súčasťou kaštieľa je baroková kaplnka, ktorá vznikla počas barokovej prestavby v r.1736 pristavením k rohovej veži. Kaplnka je súčasťou starobylého kaštieľa. Jeho základy pamätajú časy tatárskeho pustošenia v roku 1241, keď panovník Belo IV. z obavy pred ďalšími vpádmi podporoval financiami šľachtu a veľmožov, aby stavali kamenné hrady, čo by Tatárom vzdorovali. V historickej šarišskej župe tak postavili asi 90 dedinských kúrií, kaštieľov a zámkov, medzi inými aj v Šarišských Michaľanoch. Tamojšiu stavbu neskôr upravili v renesančnom štýle, charakteristickom pre dedinské kaštiele východného Slovenska.
Fasáda kaplnky má typický barokový dekor s bohatou štukovou výzdobou a barokovým štítom. Nad vchodom je nástenná maľba sv. Floriána a slnečné hodiny. Interiér kaplnky zdobia nástenné maľby. Najpozoruhodnejšia je maľba ukrižovanej ženy. Ku kaštieľu okolo roku 1736 pristavil gróf Tomáš Szimay nevelkú barokovú kaplnku sv. Kríža, v ktorej sa zachovali pozoruhodné nástenné malby. Najzaujímavejšie spomedzi nich je freska s nezvyčajným motívom ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Po obnovení jej interiéru sa dňa 12. decembra 1999 konala posviacka za účasti terajšieho emeritného biskupa Mons. Jána Hirku.
Od 28. novembra 1993 sa za pôsobenia o. Vojtecha Boháča slúžia sväté liturgie vo východnom obrade. Veriaci spolu so správcom farnosti o. Sväté liturgie sa konajú pravidelne v nedele, vo sviatky a tohto času aj 2x v týždni. Zúčastňujú sa ich veriaci západného obradu i východného obradu. O duchovné potreby veriacich sa v súčasnosti starajú: o. ThLic. MATOĽÁK Jaroslav - ako správca farnosti, kaplán farnosti a o.