Cirkevný život v Seredi prešiel v priebehu storočí búrlivým vývojom. Poďme sa pozrieť na jeho bohatú históriu.
Najstaršie zmienky a vývoj cirkevného života
Prvé poznatky o cirkevnom živote v Seredi dosvedčujú, že miestne obyvateľstvo bolo od čias prvej písomnej zmienky o obci pôvodne rímskokatolíckeho vierovyznania.
Doteraz najstarším písomným prameňom, v ktorom sa po prvýkrát spomína Sereď a ktorý tiež naznačuje, aké cirkevné pomery v nej mohli byť, je privilegiálna listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša, vydaná 12. marca 1313 v Dolnej Strede.
V skutočnosti však už v roku 1400 existovala na námestí mestečka Sereď kaplnka Panny Márie a v roku 1472 sa uvádza kostol Panny Márie. V roku 1507 bolo zmenené patrocínium na Nanebovzatie Panny Márie a pribudla kaplnka sv. Michala. V roku 1505 dal miestny zemepán Juraj z Kaniže postaviť kaplnku sv. Wolfganga.
Priamo Serede sa dotkla ozvena vrcholiaceho zápasu o uhorský trón v polovici 15. storočia. 17. júla 1450 Tomáš z Ludaníc obrátil na popol takmer celý seredský chotár. O tom, či oheň zasiahol aj spomenutú kaplnku Panny Márie, nemáme žiadnu zmienku. Isté je, že o vyše dve desaťročia mala Sereď už kostol, dokonca s rovnakým patrocíniom aké mala kaplnka, mohol však existovať už skôr.V roku 1472 Dorota, matka po nebohom synovi Mikulášovi Hallosovi, obdarovala tento kostol sumou 25 zlatých florénov. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1561 seredský kostol bol filiálkou Dolnej Stredy. O vnútrajšku kostola a oltároch sa v nej uvádza, že neboli primerané bohoslužobnému účelu. V roku 1498 Seredský občan Michal Mozmohar v závete zanechal 200 zlatých na postavenie Kaplnky sv. Michala a farárovi vykonávajúcemu v nej bohoslužby dom s vinicou. Kaplnka patrila ku kostolu Panny Márie a jej rektorom mal byť od roku 1512 Ján, ktorý bol súčasne verejným notárom. Ján je vôbec prvý seredský duchovný, o ktorom máme písomnú zmienku.
Vďaka kanonickej vizitácii z roku 1562 sa dozvedáme, že požiar kostola z roku 1777 nebol jediný. Kostol vyhorel aj v 16. storočí a musel sa obnoviť. Vizitácia z roku 1634 poskytuje informácie o novom patrocíniu kostola a fary, hoci sa nepodarilo zistiť, kedy k tejto zmene došlo. Niekoľko rokov pred touto vizitáciou kostol znova vyhorel po údere blesku a ako patrón sa už uvádza sv. Ján Krstiteľ.
V Dolnom Čepeni stála v polovici 18. storočia kaplnka sv. Márie Magdalény. Bola postavená zo surovej tehly. Strop bol rovný a drevený, dlažba bola z pálenej tehly. V prednej časti sa nachádzala drevená veža s malým zvonom. „V kaplnke bol tabuľový oltár s obrazom sv. Márie Magdalény medzi sochami sv. Martina a sv. Juraja. Po stranách kaplnky boli 2 obrazy - Bolestnej Panny Márie a sv. Rodiny.“66 Na sviatok sv. Magdalény sa tu slávila sv. omša.
Kaplnka na hrade sa spomína už v roku 1423 pri deľbe šintavského panstva medzi Jánom, synom Jugu z Rače a grófom Jurajom z Pezinka. „Za spoločný majetok bola vyhlásená aj hradná kaplnka svätej Margity.“68 Po prestavbe bola 14.7.1673 vysvätená vacovským biskupom Jurajom Pongrácom a venovaná k úcte sv. pannám, mučeníčkam Kataríne a Barbore. V kaplnke bol tabuľový oltár s obrazmi Zjavenia Pána, sv. Jána Krstiteľa a Zvestovania Panne Márii. Nad oltárom bol znak rodiny Esterházyovcov. V kaplnke boli uložené aj relikvie sv. Petra, sv. Pavla a sv. Viktora. Kaplnka nemala vežu a drevená zvonica sa nachádzala asi 20 krokov od kaplnky. V určité dni v roku mohli veriaci pri návšteve kaplnky získať 40-dňové odpustky. Vizitácia z roku 1756 spomína hradnú kaplnku, ktorá mala patrocínium Panny Márie.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Súčasný kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený ako náhrada za starý kostol, ktorý sa nachádzal v priestore dnešného Námestia republiky. Po poslednom požiari 2. augusta 1777 sa začal stavať nový kostol na novom mieste, ktorý bol dokončený v roku 1781 a slúži dodnes.
Nový kostol (súčasný), zasvätený Jánovi Krstiteľovi, bol podľa nápisu na tabuli nad hlavným vstupom do kostola dokončený v roku 1781. Postaviť ho dal gróf František Esterházy. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom a vstavanou vežou na priečelí. Súčasťou kostolného mobiliáru sú štyri oltáre, hlavný v presbytériu a tri bočné v lodi kostola. Na hlavnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Krstiteľovi, je obraz s námetom sv. Jána Krstiteľa, ako káže zástupom. Po stranách sú sochy sv. Štefana - kráľa a sv. Ladislava - kráľa. V štíte je v lúčovitej svätožiari umiestnená letiaca holubica - symbol Ducha Svätého. Po stranách hlavného oltára sú na bočných stenách umiestnené novšie sochy Božského srdca Ježišovho (vľavo) a Panny Márie s Ježišom (vpravo).
Bočný oltár (pravý vľavo) má oltárny obraz s námetom Zmŕtvyvstalého Ježiša Krista. Po stranách oltára sú na konzolách položené sochy sv. Jozefa s Ježiškom (vľavo) a sv. Anny s Pannou Máriou (vpravo). Bližšie ku svätyni je bočný oltár Ružencovej Panny Márie s obrazom, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia. Po bokoch sú na konzolách položené sochy sv. Dominika a sv. Kataríny Sienskej.
Na bočnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Nepomuckému, je oltárny obraz s námetom sv. Jána Nepomuckého, kľačiaceho pred krížom, v dolnej časti obrazu je výjav, ako ho hádžu z Karlovho mosta v Prahe do rieky Vltavy. Namaľoval ho Franz Schellemaeyr v roku 1785. Po stranách bočného vstupu sú umiestnené sochy Sv. Terézie a Antona Paduánskeho.
Kazateľnica pôvodne bola zavesená na stene a vstupovalo sa na ňu úzkym schodiskom zo sakristie. Ozdobná je reliefmi (rozsievača, sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra. Na vrchole zvukovej striešky je socha sv. Augustína. Dnes je položená na zemi.
Na chóre bol pôvodne umiestnený starý organ, zhotovený v roku 1784 Valentínom Arnoldom z Trnavy. Vzácne sú dva renesančné kamenné náhrobky zabudované v stene kostola pod chórom. Nachádzajú sa po stranách hlavného vstupu. Vľavo je náhrobok kastelána Šintavského hradu a udatného bojovníka Fridricha Rottenbergera, ktorý zomrel 28. júla 1589. Vpravo je náhrobok neznámeho bojovníka, rytiera v zbroji pochádzajúceho z prvej polovice 17. storočia.
Kostol bol už v minulosti renovovaný, napríklad v roku 1865, keď práce na obnove uskutočnil staviteľ Ján Scherhaufer.
Bývalý farský kostol
Bývalý farský kostol stál na priestranstve pred terajším mestským úradom. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1731, bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Či bol kostol posvätený, o tom vizitácia hovorí, že nie sú žiadne záznamy a ani v kostole žiadne znaky. Kostol bol asi len požehnaný. Stál v peknom prostredí a bol „vznešeného slohu“.
O tom ako vyzeral, nám popísal v svojej kronike Ján Fischer. Na hlavnom oltári bol obraz sv. Jána Krstiteľa, ako krstí Ježiša Krista. V kostole boli tri vedľajšie oltáre a dva chóry. Dva z vedľajších oltárov boli mariánske a to oltár Zvestovania a Bolestnej Panny Márie. Prvý chór, jednoramenný, umiestnený bol vpredu, na strane evanjelia a obrátený bol do hlavnej lodi kostola. Na tomto prednom chóre bol organ so štyrmi registrami. Druhý chór bol nad vchodom do kostola. Kostol mal aj bočné kaplnky, v ktorých sedávali zámočníci. Mal dve krypty, jednu vo svätyni, druhú pod kaplnkou na strane epištoly. Okolo kostola bol cintorín ohradený múrom. V ňom bola kostnica. Viackrát pri stavebných prácach sa našli zbytky múrov, krypty, ľudských kostí a šiat. V roku 1907 pri práci ťažkých oracích strojov na tomto mieste sa raz jeden z nich preboril do krypty. Našli tu truhly, na ktorých boli klincami vybité letopočty, ale tieto nikto nevedel prepočítať. Našli sa tu aj šaty kňaza „vyššej hodnosti“. Schody boli veľmi vydrané, truhlí bolo tam veľa, ale nápis sa nenašiel žiadny, našli len pátričky, abnúsky sv. Jána Nepomuckého a P. Márie. Jozef Frištacký našiel na schodoch staré peniaze. Na jednej truhle bol porcelánovými klinčekmi vybitý rok 1779. To bol asi posledný pochovaný.
Sakrálne pamiatky v okolí kostola
V okolí kostola sv. Jána Krstiteľa sa nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:
- Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty stojí vpravo od kostola, v kostolnej záhrade. Stĺp predstavuje architektonicko-sochársku kompozíciu, ktorá sa člení na tri časti. Spodnú časť, postavenú na dvojstupňovom pódiu, tvorí podstavec s profilovanou pätkou a rímsou. Po bokoch sú sochy svätých - Floriána (vľavo) a Jána Nepomuckého (vpravo). Florián je ako rímsky vojak. Pravá ruka - zástava, ľavá vedro a hasí dom. Ján Nepomucký - kňaz v kanonickom rúchu, pravá noha šliape netvora s vyplazeným jazykom. Strednú časť tvorí hladký stĺp s tromi obrazmi s pásikovou tematikou, ukončený hlavicou. Na hlavici stojí socha Immaculaty - Panny Márie. Je zobrazená ako mladá žena, s rukami zopätými k modlitbe. Nápis: Ku cti Panny bez dedičného hriechu počatej postavili František Alchorn a Anna Mária Poschínová. Postavený v r. 1736, obnovený 1904.
- Súsošie Najsvätejšej Trojice stojí vľavo od kostola. Pochádza z obdobia neskorého baroka, z druhej polovice 18. storočia. Valcovitý podstavec nesie hladký obelisk, ktorý ukončuje súsošie Najsvätejšej Trojice. Valcovitú časť ukončuje profilovaná rímsa, na ktorej boli umiestnené tri sochy: sv. Peter, sv. Pavol a sv. Anna. Na hlavici je umiestnené súsošie Najsvätejšej Trojice s Bohom - Otcom na pravej a Synom - Kristom na ľavej strane. Medzi nimi sa vznáša holubica symbol Ducha Svätého. Pôvodne bolo umiestnené inde a v 50. rokoch bolo prenesené.
Školstvo a cirkev
Najstarší doklad o existencii školy je z roku 1505. Konkrétne údaje o učiteľoch alebo škole sú z rokov 1634 až 1847. Vizitácia z 18. mája 1847 hovorí o škole s jednou triedou, ktorú dal postaviť zemepán Esterházy. Učebné pomôcky aj drevo dávalo škole panstvo. V tomto roku ju navštevovalo 91 chlapcov a 30 dievčat a 3 chlapci evanjelického vyznania. Vyučovacím jazykom bola slovenčina.
V roku 1864 prevzala školu s tromi triedami a tromi učiteľmi miestna cirkevná obec. Organista bol zároveň správcom školy s ročným platom 300 florénov a ročný plat ostatných učiteľov bol 200 florénov. V roku 1868 bola zriadená dievčenská trieda na Pekárskej ulici. Podľa zápisnice školskej stolice z roku 1869 sa vyberalo od každého žiaka 20 grajciarov školné.
V máji 1879 za podpory zemepánky Angeliky kňažnej Alsace d´Hennin (5000 florénov) sa začalo s výstavbou novej školy. V októbri toho istého roku bola dokončená. Prízemie, 3 izby, kuchyňa a komora organistu učiteľa, dve menšie učiteľské a jedna školníková izba. Na poschodí 3 učebne a jedna učiteľská miestnosť. Pripájala sa stará budova s 2 učebňami, komorou a kantorovou izbou. V roku 1890 navštevovalo školu 435 žiakov a vyučovali 4 učitelia. Od roku 1906 chodili do nej aj žiaci zo Stredného a Dolného Čepeňa. Vyučovacím jazykom v tom období už bola až do roku 1918 maďarčina. Po vzniku ČSR počet žiakov rástol, takže v roku 1926 bolo nutné rozšíriť dve nádvorné učebne a v r. 1928 sa vyučovalo aj v požičaných priestoroch meštianskej školy.
Dekanát a farnosť
"Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi." (Kán 515, § 1. KKP)
"Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená, a vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista je povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov alebo diakonov i za prispenia laických veriacich podľa normy práva." (Kán. Kódex kanonického práva v kán. § 1. Dekan okrem splnomocnení, ktoré mu partikulárne právo zákonne dáva, má povinnosť a právo:1. napomáhať a koordinovať spoločnú pastoračnú činnosť v dekanáte;2. dozerať, aby klerici jeho obvodu viedli život primeraný ich stavu a aby si svedomite plnili svoje povinnosti.
