Stará Huta vznikla ako skláreň a osada pri nej. Obec pôvodne živila sklárstvom. Na sklárstvo poukazuje aj historický symbol obce.
Podľa staršej literatúry obec založil gróf Karol Ziči medzi rokmi 1720 - 1740. Novšie výskumy však posúvajú vznik obce už na koniec 17. storočia. Prvá písomná zmienka o dnešnej Starej Hute je však až z r. 1714. Pôvodní vlastníci obce boli Zičiovci. Ešte pred rokom 1848 si v obci získali majetky aj Balašovci.
V súčasnosti sa obyvatelia Starej Huty venujú prevažne chovu zvierat a poľnohospodárstvu, majú založené svojpomocné družstvo, ťažbe dreva a niektorí hlavne mladší odišli na zárobky do zahraničia.
Prvá písomná zmienka je z roku 1740. Od 30-tych rokov 18. storočia sa tu vyrábalo aj zelené a biele okenné sklo.
Symbol obce
Historický symbol obce je zaujímavý a jedinečný čo prezrádza aj jeho motív. Pozostáva z modrého štítu, v ktorom sa nachádzajú dva prekrížené čakany, ktoré majú zlaté poriská a poukazujú na ťaženie rudy potrebnej k výrobe skla a nad nimi je “krošňa” so zlatými povrazmi v ktorej sa kedysi prenášalo tabuľové sklo.
Erb Starej Huty sa skladá z modrého štítu, v ktorom nad dvomi skríženými striebornými čakanmi so zlatými poriskami je zlatá drevená krošňa so zlatým povrazom. Biele pozadie krošne je potrebné chápať ako do krošne vložené biele tabuľové sklo.
Erb obce Stará Huta
V pečatidle z 18. storočia sú polovičné čakany. Kruhopis spomenutého pečatidla znie: SIGILIUM POSS (essionis): Hutta. Historický symbol obce je mimoriadne zaujímavý a jedinečný.
Farnosť Stará Huta
Rímskokatolícka farnosť v Starej Hute patrí do Košickej arcidiecézy, Rožňavskej diecézy a Novohradského dekanátu. Činnosť farského úradu zabezpečuje duchovnú správu farnosti.
Farnosť Stará Huta má filiálky Horný Tisovník, Dolný Tisovník, Šuľa, Červeňany a Veľký Lom. Okrem farského kostola v Starej Hute, ktorý je zasvätený Menu panny Márie je v Hornom Tisovníku kostol zasvätený Svätým Filipovi a Jakubovi a kaplnka zasvätená Nanebovstúpeniu panny Márie je v časti obce Sliacka Poľana, ktorá už patrí do Banskobystrickej diecézy.
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Stará Huta sa nachádza na adrese Stará Huta 50, 96225 Stará Huta.
Kňazi vo farnosti Stará Huta:
- 1980 - 1990 Ján Salanci
- 1990 - 1992 Alojz Halgašík
- 1992 - 1993 Václav Galo (zastupujúci kňaz)
- 1993 - 1993 Gilbert Schrötter
- 1993 - 1995 Ľudovít Jurek
- 1995 - 1997 Ján Salanci (zastupujúci kňaz)
- 1997 - 1998 Zbigniew Slawek
- 1998 - 2000 Ľubomír Šoltés
- 2000 - 2005 Ján Salanci (zastupujúci kňaz)
- 2005 - 2011 Jozef Brandys
- 2011 - 2014 Ján Salanci (zastupujúci kňaz)
- 2014 - 2018 Patrik Masár
- 2018 - 2023 Mgr. Stanislav Hrtánek
- 2023 - súčasnosť MVDr.
Bohoslužby:
- Pondelok: 17:00 hod.
- Utorok: 17:00 hod.
- Streda: 17:00 hod.
- Štvrtok: 17:00 hod.
- Piatok: 17:00 hod.
- Sobota: 8:00 hod.
- Nedeľa: 11:00 hod.
- Nedeľa Horný Tisovník: 9:30 hod.
História obce Nová Baňa a jej farnosti
V Novej Bani na vrchu Stangelier bola v polovici 13. storočia postavená kaplnka, okolo ktorej vznikol katolícky cintorín. Začiatkom 14. storočia bol postavený kostol Svätej Alžbety (tzv. Baňa). Do tohto obdobia sa datuje aj vznik farnosti. Spočiaku ju spravovali benediktíni Rúffus, Konrad, Haynlin a Mikuláš, kňazi zo susedného svätobeňadického opátstva sv. Benedikta.
Ťažkým dňom bol aj 17. júl 1664, kedy do Novej Bane vtrhlo turecké vojsko. V Novej Bani vyrabovali a vypálili a zajatia odvliekli 60 ľudí. Roku 1709 v Novej Bani a okolí vypukol mor a za tri mesiace vo farnosti zomrelo do 1200 ľudí.
V 18. storočí bolo postavených viacero kaplniek a sôch ako napr.: Socha sv. Jána Nepomuckého (od 13.6.2006 stojí na jej mieste nová zvonička, zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému), Socha sv. Vendelína pri kostole Sv. Alžbety a Socha sv. Floriána. Kalvársky kostol Sv. Kríža bol postavený 12.9.1822.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.