Prečo Boh Niekedy Neodpovedá na Modlitby?

Otázka, prečo Boh neodpovedá na modlitby všetkých ľudí, je večná a často bolestivá. Sú prosby, o ktorých s istotou vieme, že sú dobré: prosíme o dar viery, prosíme o záchranu manželstva, o oslobodenie človeka zo závislosti... Napriek tomu nie vždy dostaneme, o čo v modlitbe prosíme. Boh je dobrý Otec, ktorý dáva dobré veci svojim deťom, prečo nám niekedy nemôže dať to, čo ho žiadame?

Hlavným dôvodom, prečo Boh pri niektorých ľuďoch ako keby mlčal, je, že s ním nemajú vzťah. Mať s Pánom a Bohom vzťah znamená chcieť Ho nasledovať a načúvať, čo hovorí. Boh má právo riadiť život a človek by Mu mal byť za to vďačný. Ľudia však často nemajú s Bohom vybudovaný vzťah, aj keď veria v Jeho existenciu a chodia do kostola. Ale tí, ktorým Boh akoby nikdy neodpovedal na ich modlitby, s Ním podľa všetkého vzťah nemajú.

Sväté písmo o tomto vzťahu hovorí nasledovné: „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle“ (1Jn 5,14). „Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch; ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo“ (1Pt 3,12).

Problémy, ktoré môžu byť príčinou, prečo Boh niekedy neodpovedá na naše modlitby:

Problém č. 1: Slobodná vôľa ľudí, za ktorých sa modlíme

Prvý podstatný rozdiel je v osobe, za ktorú sa modlíme. Ak sa modlíme za seba a odstránime hlavné prekážky modlitby (neodpustenie, okultizmus, zotrvávanie v hriechu), proces je omnoho rýchlejší. Ak sa však modlíme za iných, naša modlitba pôsobí ako zmena klimatických podmienok - modlitba pre nich prináša Božiu ochranu, dáva túžbu a silu meniť sa, bojovať proti hriechu, modlitba pomáha rozpoznať klamstvá zlého a načúvať Duchu Svätému.

Tu je však stále na danej osobe, koho cestu si vyberie. Spomeňme si na Evu a Adama v raji: nemali žiadny hriech, každý deň boli s Bohom, vedeli, čo majú a nemajú robiť. Mali vôľu naklonenú robiť samé dobro. Potom sa stretli s hadom a vybrali si jeho ponuku. Aj dnes je to tak, ako hovorí Božie Slovo: „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ Rim 1,21

Záleží skutočne na človeku, akým sa rozhodne byť a či dovolí, aby sám seba považoval za múdrejšieho, ako je Boh. Modlitbou môžeme „ovplyvniť“, aby tento človek mal čo najviac podnetov a príležitostí vybrať si dobro a Boha. Tu je tiež účinné odprosovať Boha za to, že sa daná osoba povyšovala nad Boha a bola neposlušná Jeho ceste.

Napokon, poprosme Ducha Svätého, aby sa nám pomohol modliť správne, veď: „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“ Rim 8,26-27

Problém č. 2: Odmietanie skutočnej lásky

Boh nám nemôže ako tyran nalinkovať, aby sme sa rozhodli pre Neho. Ak nás miluje, musí dať každému slobodnú vôľu vybrať si, koho alebo čo chce tento človek milovať. Aj keď si nevyberieme Jeho, nikdy neprestane o nás bojovať. Ľudia môžu milovať drogy, alkohol, adrenalín pri gamblerstve, môžu milovať peniaze a moc, viac ako všetko ostatné.

Keď si musia vybrať medzi Bohom, rodinou, zdravím, životom na slobode, často si vyberú práve závislosť alebo moc, peniaze či neviazaný sex. Nedá sa donútiť milovať. Dokonca ani Boh to nerobí. Našou úlohou nie je nútiť milovať, ale príťažlivo priťahovať k dobru.

Na nás ostáva milovať týchto ľudí, modlitbou ich sprevádzať a čakať, kým budú schopní prijať a vážiť si Božiu a našu lásku. Môže sa zdať, že naša modlitba zmôže málo, ale opak je pravdou. Hoci nevidíme ten výsledok, ktorý by sme chceli, taktiež nevidíme, pred čím všetkým naša modlitba ochránila človeka, za ktorého sa modlíme. Niekedy nám naši blízki dajú určite zabrať, ale naša modlitba za nich má vždy zmysel.

Problém č. 3: Odmietanie pomoci

Podobne ako s láskou je to aj s pomocou. Keď sa človek rozhodne, že nechce pomoc, Boh ani my mu ju nemôžeme nanútiť. Ľudia sa často dostanú do problému a dlho v ňom zotrvávajú aj kvôli tomu, že dokonca nie sú ochotní prijať ani len ľudskú pomoc. Či už je to odborná lekárska pomoc, pomoc rodiny, priateľov, ktorá sa naozaj osobne núka - pri štúdiu, práci, starostlivosti o deti, pri hľadaní životného partnera, pri zdravotných problémoch...

Prijať pomoc v určitom zmysle znamená ponížiť sa a uznať, že svojimi silami to človek nezvláda, a to nie je príjemné. Mnohokrát sa nám nemusí páčiť prirodzený spôsob riešenia našich problémov, ale často ten zázrak, o ktorý sa modlíme, je prijať ponúkanú pomocnú ruku.

Ďalší problém nastane, keď daný človek väčšinou už má vymyslený svoj plán, ktorým sa chce riadiť a o Božej ceste nechce ani počuť. Vie, že Boh by mu pomohol, ale o tento druh pomoci nestojí. Často sa nechce vzdať nejakého chvíľkového pôžitku alebo nechce odpustiť, čo ničí jeho, jeho rodinu, finančné zázemie, budúcnosť.

Pravdou je, že človek, ktorý si nechce dať pomôcť, musí dôjsť na koniec vlastných síl, aby dovolil iným alebo Bohu podať mu pomocnú ruku. V takej situácii sa väčšina ľudí Božej ruky chytí. Takí, ktorí predsa len ostanú ležať na dne, tam zostanú najčastejšie kvôli vlastnej pýche.

Účinnou modlitbou je modliť sa za tohto človeka, aby spoznal pravdu a to, čo je skutočne dobré. Potrebná je tiež modlitba tzv. zástupného pokánia - t. j. odprosovať Boha za hriechy, zvlášť za pýchu, ktorá spútava tohto človeka a prosiť o milosť pravej ľútosti pre neho.

Problém č. 4: Obmedzené vnímanie

Skutočnosť, ktorú si musíme pripustiť je, že my ľudia nikdy nebudeme vidieť veci úplne objektívne a nikdy nebudeme vidieť život človeka v celku - jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť naraz tak, ako ho vidí Boh. Mnohokrát sa nám nepáči koniec našich modlitieb. Nevidíme víťazstvo. Ale ak poznáme Boha, dôverujeme jeho láske a milosrdenstvu, začneme dôverovať, že aj koniec, ktorý sa nám nepáči je pre toho človeka ten najlepší.

Môže sa nám zdať, že by sme vedeli vymyslieť niečo lepšie. Nezabúdajme ale, že ľudia si nevyberajú vždy to lepšie a zasa sme pri slobodnej vôli človeka, ktorú sa Boh rozhodol rešpektovať.

Problém č. 5: Slabý zápas o dušu

Niekedy zabúdame, že o dušu človeka sa zvádza ten najtuhší boj, a že skutočne máme protivníka, ktorý nám živú vieru, záchranu manželstva, či oslobodenie od závislosti nedaruje na striebornom podnose. Celé roky sa diablovi darí rovnaký trik: kradnúť, zabíjať a ničiť a potom z toho obviniť Boha: „Ak je Boh všemohúci, prečo nepomohol, neochránil, neuzdravil...?“

Diabol bude bojovať o to, aby sme mu našu rodinu či priateľov nevytrhli z rúk. Len tak ich nepustí. Preto naša modlitba musí byť vytrvalá a s dôverou. „Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.“ Jak 1,6-8

„Strelné“ modlitby v boji o dušu, či rodinu nemusia vôbec postačovať - sviatosti, pôst a modlitba používajúc Sväté Písmo sú tie najmocnejšie zbrane, ktoré skutočne dokážu ochromiť nášho nepriateľa. Pohodlnosť a lenivosť nás zasa môžu stáť víťazstvo.

Ako počúvať Boha

Modlitbu často realizujeme ako svoj monológ. Prosíme, možno aj ďakujeme, pridáme k tomu Otče náš a „Amen“. Lenže modlitba má byť rozhovor. Aj Boh nám niečo hovorí. Počujeme ho? Vieme ho vôbec počúvať?

Ježiš je náš Dobrý pastier, máme ísť za jeho hlasom, lebo je to to najlepšie, čo na tejto zemi môžeme mať. Jeho slovo, radu, povzbudenie, vôbec hocičo, čo nám chce povedať. Rozlíšiť jeho hlas uprostred uponáhľaného života, stresu či nesústredenej modlitby je ťažké. Niekto môže mať aj obdobie sucha, ako by bol Boh úplne ticho.

Osobnú modlitbu začíname vstupovaním do Božej prítomnosti. Chceme sa osobne stretnúť so svojím Bohom. Prečítame si aj pasáž z Božieho slova. Pýtame sa Pána, čo nám chce týmito slovami povedať a ako ich máme uskutočniť dnes v živote, za čo ďakovať, za čo odprosovať, za čo prosiť, za čo sa prihovárať, čo nás dnešný deň čaká, čo mu chceme odovzdať a podobne.

Ale v prvom rade chceme sedieť ako Mária pri jeho nohách a byť pri ňom a s ním. Načúvať mu alebo len tak nasávať. Veľmi dobrým obrazom je pre ňu špongia, ktorá sa suchá ponorí do vody, nasáva vodu a už potom nie je ani suchá, ani ľahká, ale plná vody a môže následne utrieť aj obrovskú a zašpinenú tabuľu.

Chceme s Bohom prežiť kvalitnú hodinu - aj viac, keď sa dá - v jeho prítomnosti. Chceme upriamiť svoju myseľ, svoju pozornosť iba na neho a dať mu celé srdce. Keď sa toto podarí, že sa začneme ponárať v ňom, všetko sa mení. Ja som v ňom a on vo mne. To je jednota sŕdc. Boh vtedy vlieva zo svojho veľkého srdca do môjho malého srdca to, čo je v jeho srdci. Potom ideme k svojim povinnostiam, stretávame množstvo príjemných i menej príjemných ľudí. Je dôležité niesť jeho prítomnosť do každodennosti či do školy k študentom, kde učíme, a podobne. Toto premieňa v prvom rade nás. A ak sa meníme my, mení sa aj naše okolie. Také zotrvávanie v jeho láske, hoci aj bez slov, je najhlbšou modlitbou.

Ježiš takto trávil celé noci v kontemplatívnej modlitbe s Otcom, keď počúval jeho hlas. Boh chce s nami hovoriť, túži byť súčasťou aj tých najmenších detailov našich životov, nielen veľkých vecí. Poznávať Boha znamená zaujímať sa o to, čo si myslí, a pýtať sa na jeho názor. Ak to robíme dlhšie, už nepochybujeme, ľahko to rozlíšime. Jeho hlas je tichý, nežný, jemný. Niekedy, ak má človek pochybnosť, najprv nereaguje. Ale Boh sa ozve viackrát. Preto očakávajme, že ho budeme počuť.

Ako rozpoznať Boží hlas v každodennom živote:

Boh k nám hovorí prostredníctvom nadprirodzeného zjavenia - a tým je Božie slovo. Biblia je pre nás odpoveďou na všetky otázky života. Kto chce počuť Boží hlas, musí čítať aj študovať Božie slovo. Z Písma by sme sa nemali len učiť, mali by sme ho počúvať. A to je rozdiel. Pokiaľ sa o Bohu z Biblie učíme, je to štúdium. Ale pokiaľ chceme Boha prostredníctvom Biblie počúvať, potrebujeme modlitbu spojenú s rozjímaním. Pomôcť môže napríklad čítanie nahlas. Pri nejakom verši či slove, ktoré nás zaujme, sa zastavme a skúsme si ho vychutnať.

Boh k nám hovorí cez svedomie. Tichý lahodný šum či vnem k nám prichádza počas tichej modlitby, ale aj neskôr pri práci či prechádzke v prírode, či v záhrade, vtedy, keď na to už až tak sústredene alebo usilovne nemyslíme. Vnuknutia od Boha môžu prísť v podobe obyčajných myšlienok alebo prekvapivých nápadov.

Čo robiť, ak ho niekto nepočuje? Je dobré začať čítať Božie slovo. V ňom k nám hovorí Boh. My hovoríme v modlitbe k Bohu a Boh hovorí k nám prostredníctvom Božieho slova. Keď budeme v ňom zakorenení, potom uvidíme ďalšie veci. Nebojme sa tiež prosiť o to, aby nám Boh otvoril duchovné zmysly (oči aj uši).

Kde môže byť príčina, ak je niekto „hluchý“? Mnohí si povedia, že toľké roky sa modlia a ozaj nič nepočujú. Možno je nutné niečo zmeniť. Odstrániť škodlivé alebo nesprávne vplyvy a zvuky či šumy. Skontrolovať - aké hlasy počúvam? Alebo niekto sa v minulosti mohol namočiť do nejakých foriem okultizmu, a to mohlo spôsobiť „hluchotu“ na Boží hlas.

Boh a Utrpenie

Skôr či neskôr sa všetci stretneme s bolesťou, utrpením, chorobou, nepochopením a hľadáme zmysluplné vysvetlenie toho, čo sa nás tak bolestne dotýka. Utrpenie aj choroba neraz zostávajú tajomstvom, ktoré presahuje naše ľudské chápanie. Zároveň nás pozývajú žiť a milovať tajomstvo Boha, ktorému nemôžeme celkom rozumieť.

V takýchto chvíľach hľadania zmyslu sa nám prihovára: „Z úprimného srdca vás prosím, majte trpezlivosť so všetkým, čo máte v srdci nevyriešené a... pokúste sa milovať nevyriešené otázky ako zamknuté komnaty... Nehľadajte odpovede, ktoré nemôžete dostať, lebo by ste ich nedokázali žiť. My nedokážeme chápať Božie myšlienky ani cesty, avšak môžeme milovať otázky a s dôverou prežívať Božie tajomstvo. Potom objavíme, že v našom živote aj choroba, utrpenie či neúspech nemusia byť menším Božím darom ako zdravie a úspech.

V evanjeliu k tomu Pán Ježiš volá všetkých, lebo náš život obstojí iba pred kritériom lásky k tým, čo sú hladní, smädní, chorí... „Chorý a núdzny človek je naším blížnym. Jeho utrpenie, či už malé, alebo veľké, je pre milosrdnú sestru Svätého kríža výzvou,“ učia zakladatelia kongregácie. Patria celkom Ukrižovanému, a preto celkom blížnemu, a ako zástupkyne Kristovej lásky ich na Slovensku možno stretnúť v zdravotníckych službách na rôznych miestach.

Ježiš povedal, že chudobných vždy budeme mať medzi sebou. VŠADE NA SVETE SA ĽUDIA PÝTAJÚ JEDNU OTÁZKU: PREČO MI BOH NEODPOVIE, KEĎ HO O TO PROSÍM? AKO MÔŽEME ZLADIŤ BOŽIE „ŽIADAJ A BUDE TI DANÉ" S FAKTOM, ŽE TEN ISTÝ BOH NÁS ČASTO ODMIETA PODPORIŤ V TOM, PO ČOM NAJVIAC TÚŽIME?

Sú prosby, na ktoré Boh vždy povie „nie", nezávisle od toho, ako úpenlivo sa modlíme. Napríklad, ak chce niekto spreneveriť peniaze vo svojej práci alebo rozbiť manželstvo svojho kolegu, Boh mu v tom nepomôže. (To však neznamená, že tento človek nebude úspešný. Potom sú modlitby, na ktoré Boh hovorí „nie", ale nevieme prečo. Sme frustrovaní a nechápeme Ho. Myslíme si, že je úplne vzdialený a nemá šancu nás pochopiť. On nás však chápe. Vie o všetkých našich prianiach skôr, než ich vôbec vyslovíme. No je tu jeden háčik - počuje nás a dáva nám - presne to, čo potrebujeme. Nie to, čo chceme, ale čo naozaj potrebujeme! Boh sa pozerá na celú záležitosť z iného uhla pohľadu, ako to dokážeme my. Ten náš je veľmi zúžený. Nevidíme toho až tak veľa. A hlavne, nevidíme až tak ďaleko. On sa pozerá z hľadiska našej večnosti. Vie, čo sa nám stane v budúcnosti ako výsledok určitého rozhodnutia. Budeme my a ostatní, ktorých to ovplyvní, stále na dobrej ceste alebo sa to s nami zvrhne? Boh poskytuje to, čo naozaj potrebujeme a čo je dobré pre náš duchovný rast.

Z toho vyplýva, že existujú určité modlitby, na ktoré povie vždy „áno"! Jediné, čo potrebujeme urobiť, je pozrieť sa do Biblie, do diel múdrych kresťanských teológov alebo si vypočuť svedectvo tisícok ľudí, žijúcich aj teraz, ktorých modlitby boli vypočuté. Boh miluje povedať „áno". A to nielen na „malé" modlitby, ale taktiež aj na veľké, praktické a hlboké modlitby. Veľakrát je ťažké pochopiť, prečo Boh neodpovedá na prosby, ktoré v skutočnosti nie sú až také zlé - Prečo Boh nevyliečil moju mamu z rakoviny? Prečo mi nepomohol získať lepšie postavenie v práci? Prečo mi neposlal priateľa? Prečo dovolil, aby môj syn skončil pri alkohole? ... Božia vôľa je záhadná. Ale keďže Boh vidí viac ako my, je potrebné ju akceptovať. Niekedy naše utrpenie môže byť súčasťou Božieho plánu pre náš život. A preto „Bože, použi si túto situáciu na niečo dobré" je jedna z najmocnejších modlitieb na svete! Je jedna z tých, na ktoré Boh vždy povie svoje „áno". Avšak je to aj modlitba, ktorá sa veľmi ťažko vyslovuje. Keď sme v strede utrpenia, je obzvlášť náročné pokojne uvažovať o úžasných veciach, ktoré má snáď Boh pre nás v zásobe.

Jadrom toho, ako premeniť trápenie na radosť, je v oblasti viery. Koniec koncov, je to práve Boh, ktorý má silu pretvoriť zlo na niečo dobré. Hoci je pravdou, že nie vždy odhalí dôvod, prečo sa to stalo, ale prisľúbil, že nás z toho dostane. Tým, ktorí Ho prosia a zároveň konajú to najlepšie, čo dokážu, prinesie vyslobodenie z každého zlyhania v ich živote. Nejakým spôsobom nakoniec z trápenia alebo omylu vytvorí väčšie a hlbšie šťastie. Ak sa chceš naučiť jeden verš z Biblie, tak myslím, že by to mal byť práve tento : Tým, čo milujú Pána, všetko slúži na dobré. (Rim 8:28) Môžeš si ho zapamätať a neustále si ho v mysli opakovať. Súženia života by Ťa mohli zaraz zraziť na zem, ale nikto nikdy nemôže preniknúť až tak hlboko, že by Ťa mohol prekonať a poraziť!

AK Z PEKELNEJ TMY UKRIŽOVANIA BOH PRINIESOL ZÁZRAČNÉ SVETLO VZKRIESENIA, TAK ON DOKÁŽE ZOBRAŤ ZLÉ VECI A PRETVORIŤ ICH NA POŽEHNANIE PRE NÁŠ ŽIVOT!

Je dôležité poznamenať, že síce Boh dovolí, aby sa udialo mnoho zlých vecí, zámerne ich však nespôsobuje. Na druhej strane, Boh smúti s nami. Je ako otec, ktorý je skľúčený, keď jeho deti padli a zranili sa.

Boh nespôsobuje bolesť, aby donútil ľudstvo spamätať sa a zmeniť nasmerovanie ich života. Ba naopak, ani jeden šíp nedoletí na zem bez dovolenia nášho nebeského Otca. Paradoxom je, že Boh zostáva naďalej „zodpovedný" a necháva ľuďom slobodnú vôľu - v nej leží podstata problému ľudského trápenia. Úprimne povedané, nevieme, ako je Boh schopný zladiť navonok protikladnú skutočnosť, ale je to tak. Akokoľvek a pre čokoľvek sa utrpenie objaví, väčšina kresťanov verí, že má vykupiteľskú - vyslobodzujúcu hodnotu, zmysel. Je tajomstvom, keď Pavol hovorí : Na mojom vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre Jeho telo, ktorým je Cirkev. (Kol 1:24)

Snáď najväčšie dobro, ktoré môže prameniť zo súženia, je jeho potenciál premeniť osobu, aby sa stala Ježišovi podobná. Osoba, ktorá je k Nemu bližšie. Táto intimita s Pánom môže priniesť radosť a mier, ktorý sa nedá nikde inde nájsť.

John Corapi z EWTN vždy nabáda svojich televíznych divákov, aby boli „ako hlina". Aby boli dostatočne pružní v myslení, a tak dokázali načúvať Pánovi. Boh je umelec a jeden z jeho plánov je pretvoriť Ťa na lepšiu, dokonalejšiu osobu. Veľmi preto záleží, z akého si materiálu. Ak si studený, tvrdý a nepružný ako mramor, čo by mal Boh urobiť, aby Ťa zmenil? Určite Ťa nebude môcť len tak jednoducho stlačiť a potom jemne modelovať, aby vznikol nový tvar. Musel by zobrať dláto a kladivo a biť dokým by si konečne nezačal nadobúdať požadovanú formu. On však už od začiatku s Tebou zamýšľal, aby si bol Jeho hlinou. Byť hlinou, samozrejme, znamená, že budeš jemnejší, citlivejší, otvorenejší pre tvorivé túžby samotného Boha.

Naturálne povedané, voľba, ktorú máme pri trápení, sa podobá voľbe pri vyhadzovaní odpadkov. Môžeme ich buď dať do recyklačnej nádoby, alebo len tak vyhodiť do koša. Ak sa modlíme k Bohu - Pane, prosím, prines niečo dobré z tejto zlej situácie - môže zobrať akýkoľvek druh bolesti, ktorý Mu dávame - ba dokonca niečo tak bezvýznamné, ako je bolesť zubov - a zrecyklovať to tak, že to prinesie úžitok pre našu myseľ na ďalšiu cestu životom.

Každá z Tvojich sĺz, každá Tvoja slabosť, každé Tvoje poníženie, každé Tvoje zlyhanie - každá jedna zlá vec, ktorá sa Ti stala - môže byť premenená. Bez ohľadu na nepriazeň osudu, alebo akokoľvek to nazývaš, Boh dokáže vytvoriť niečo vyššie, väčšie pre Teba a z Teba! Bez ohľadu na akúkoľvek porážku, Boh dokáže nájsť zázračný liek slobody!

Kto z nás si za posledné dva roky nevygooglil ani raz prejavy či následky Covidu, ruku hore. Áno, celý svet je dnes plný „odborníkov“ na Covid, no počuli alebo čítali ste už o modlitebnom nechutenstve ako o jednom z následkov pandémie? Za posledné dva roky totiž nespohodlnelo iba naše telo, ale spohodlnel aj náš duch. Dlhé obdobie sociálnej izolácie, home officov, online omší a stretiek alebo zrušenie rôznych pravidelných či nepravidelných, väčších alebo menších duchovných akcií sa u človeka prejavuje aj tak, že sa mu proste nechce modliť. Doma je vždy niekto alebo niečo, čomu musíme venovať čas omnoho súrnejšie než Bohu, a potom sa čudujeme, keď si zrazu uvedomíme, že prežívame krízu osobnej modlitby.

Ako sa Modliť

Prvý krok k dobrej modlitbe ...alebo modlitbe vôbec je, že vieme prečo sa modlíme. Naším najzakladanejším nastavením by malo byť to, že chceme byť s Bohom a chceme posilňovať aj náš vzájomný vzťah. Iným dôvodom môže byť napríklad aj uvedomenie si toho, že bez čerpania nemôžeme dávať. V našom živote sa pravidelne striedajú etapy dávania a prijímania, a my ako veriaci vieme, že v modlitbe sa nám ponúka možnosť načerpať od Boha, ktorý je nevyčerpateľným zdrojom.

Tiež by sme mali mať na pamäti, že v modlitbe sa nemáme zameriavať na seba, ale na Boha - ak sa v nej totiž zameriavame sami na seba, tak skĺzavame k pýche, kdežto keď myslíme na Boha a jeho štedrosť, tak nás to vedie k pokore. A nakoniec musíme vedieť, že naše modlitby majú moc. Naše prosby dokážu ovplyvniť Božie konanie. Keď totiž o niečo Boha prosíme, je to podobné, ako keď dieťa o niečo prosí svojich rodičov - oni síce majú jasný plán, ale prosba dieťaťa dokáže tento ich plán pozmeniť, aj keď cieľ zostane zachovaný.

Náš Boh nie je sólista. Nepracuje sám, ale v tímoch. On sám v sebe je tímom a aj nás pozýva do svojho tímu. Pri modlitbe na to teda nikdy nie sme sami, ale sme v tom spolu s Bohom. To, ako veľmi mu ide o spoluprácu s človekom, môžeme vidieť v Biblii už pri stvorení sveta. Od samého počiatku Boh pozýva človeka do rôznych úloh, a teda z neho rozhodne nechce mať bábku, ktorá „skáče ako On píska“.

Boha veľmi zaujíma náš uhol pohľadu a túžby nášho srdca, no keď ho v niečom prosíme o pomoc, tak sa nečudujme, ak koná. Často totiž môžeme mať dojem, že veci, ktoré sme mu zverili, nejdú tak, ako by sme chceli. To ale absolútne nevadí, lebo my nevidíme Božie dielo komplexne, ale iba z nášho okliešteného uhla pohľadu - a to čo je pre nás skutočne dobré, nemusíme byť schopní pochopiť. Je to veľmi podobné ako v škole. Žiaci, my, nepovažujú domáce úlohy alebo rôzne zadania za prospešné (práve naopak, skôr za otravné), no učiteľ, Ježiš, vie, prečo ich žiakom zadal, a čo chce, aby sa naučili alebo si precvičili.

No nič podobné v tvojom živote nenastane, ak neurobíš prvý krok. Ak chceš s Ježišom nadviazať spoluprácu, musíš sa pravidelne modliť. Modlitba k tebe ale nepríde sama od seba. Každý z nás určite pozná príklady tradičnejších modlitieb (ruženec, litánie, svätá omša, adorácia eucharistie...) i tých menej tradičných (lectio divina, chvály, Ježišova modlitba, adorácia kríža, prechádzka, ticho...). A aj napriek tomu je definovanie modlitby veľmi náročné. Modlitbou totiž môže byť úplne všetko, do čoho pozývame Boha. Modlitba je veľmi kreatívna záležitosť, a preto je v podstate iba výhovorkou, ak povieme, že sa nám ťažko modlí.

tags: #preco #boh #neodpoveda