Úlohou právnika je pozorne počúvať klienta, ujasniť si jeho situáciu a poskytnúť mu vysoko špecializovanú radu. Právnik by sa mal snažiť o dobro klienta, poskytovať preventívne rady a vyjednávať s premyslenou stratégiou. Koncipovanie zmlúv a iných právnych dokumentov je umením. IUS EST ARS BONA ET AEQUI - právo je umenie dobra a spravodlivosti.
Dobrý právnik vykonáva ušľachtilé povolanie (officium nobile) a je osobnosťou, ktorá vzniká na univerzite. Ľudia neustále hľadajú poznatky a vytvárajú hodnoty, ktoré odovzdávajú. Funkciou univerzít je informovať, hľadať, odovzdávať pravdu a formovať. Vzdelanie je prostriedkom na vylepšenie životnej úrovne.
STAROVEKÉ GRÉCKO AKO KOLÍSKA ZÁPADNÉHO MYSLENIA
Okolo roku 2000 p.n.l. prišla prvá vlna sťahovania národov. Kvôli neúrodnosti zeme a členitosti pobrežia sa Gréci zamerali na Stredomorie, čo viedlo k rozvoju lodí a námorníctva. Vďaka priebojným vodcom sa rozvinulo lúpežníctvo, pirátstvo a neskôr obchod so susedmi. Vznikali prvé ekonomiky slobodného podnikania a hradiská (akropoly). Ohraďovaním vznikla POLIS - štát-mesto, komunita ľudí so spoločnými cieľmi. Občania sa nazývali POLITÉS.
Kolónie putovali do Stredomoria a vznikali MATER POLIS (METROPOLA). Kolonizačné úsilie od 12. do 8. storočia p.n.l. viedlo k vytváraniu mestských štátikov s rovnakým náboženským kultom a zvykmi z MATER POLIS. Helénska kultúra bola syntézou kultúr, s ktorými sa Gréci stretli, a stala sa základom západnej európskej a americkej kultúry. Grécka kultúra sa rozšírila aj do Ríma. Úvahy o štáte a práve sa nachádzajú vo filozofii a v mytológii.
V období od 1500 do 1100 p.n.l. Homér napísal eposy Ilias a Odysea, v ktorých opísal bohov a hrdinov a definoval pojmy DOBRO (vernosť, spravodlivosť) a ZLO (krádež, vražda).
Prvé obdobie (7.-6. storočie p.n.l.) sa nazýva KOZMOLOGICKÉ OBDOBIE a sústreďuje sa na prírodu a prírodné zákony (NOMOS). Filozofi sa zaoberali otázkou, čo je svet. Medzi predstaviteľov MILÉTSKEJ (IÓNSKEJ) ŠKOLY patrili Táles, Anaximandros a Anaximenes. PYTAGOREJCI, napríklad Hyppodamos z Milétu, navrhli prvý model ideálneho štátu.
Druhé obdobie (5.-3. storočie p.n.l.) sa nazýva ANTROPOCENTRICKÉ OBDOBIE alebo ETICKÉ/KLASICKÉ SOKRATOVSKÉ. Solón položil základy zriadenia a Herodotos ho nazval „demokracio“. Machiavelli prvýkrát použil a definoval ŠTÁT v humanizme a renesancii. Štát v modernom chápaní vtedy neexistoval.
SOLÓN, vojak a básnik, bol zvolený za archonta. Jeho zákony z roku 594 boli vyryté do mramorových stĺpov. Všetci slobodní muži mali zhromažďovacie právo a tí, čo mali viac ako 30 rokov, sa lósom volili za sudcov. Neexistovala postava verejného žalobcu ani advokáti, ale obhajcovia si mohli zadovážiť „logografa“. Výpovede sa protokolovali a používali sa presýpacie hodiny, aby mali všetci rovnaký čas.
V Solónovom diele pokračoval Perikles. Aténčania milovali divadlo a zveľaďovanie Atén po hospodárskej i kultúrnej stránke viedlo k osvete a vzdelávaniu ľudu. Do Atén putovali SOFISTI, ktorí za peniaze učili, ako myslieť, hovoriť a konať. Medzi znaky sofistov patrí princíp kritiky, dialektický vývoj a antropocentrizmus. Učili rétoriku, umenie sporu (eristika) a spájali rečnícku techniku so vzdelaním. Rétorika sa formuje do konca 5. storočia a ide o uvoľnenie poslucháča, čo sú zárodky populizmu. Platón a Sokrates nazývali sofistickú rétoriku nepoctivou a oslnivou.
Rafaelova freska Aténska škola zobrazujúca významných gréckych filozofov
Sofistom sa nezdalo, že ľudské zákony sú len odrazom prírodných zákonov. Ľudia tvoria zákony a dávajú do nich aj svoje záujmy. Sofisti stvorili dualizmus práva: prirodzené a pozitívne (výtvor človeka). Kto má moc, ten má právo a vláda si tvorí zákony, aké chce. Negatívne znaky sofistov: teoretická skepsa vedie k mravnému relativizmu. Mládež ich nasledovala.
Géniové starodávného světa - Socrates
SOKRATES
Sokrates bol dojímavá osobnosť, ktorá žila v biednych podmienkach. Bol sochárom po otcovi, ale venoval sa živému človeku. Nechcel nič za učenie a lákal ľudí na pojmy. Výsledkom jeho dialógu bolo splodenie podstatného - pojmu (definície). Išlo mu o odstránenie skepticizmu sofistov. Bol presvedčený, že duša človeka bývala pred narodením v kráľovstve ideí a nasávala krásu, dobro a lásku. Sokrates tvrdil, že cnosť je starosť o dušu.
V roku 399 bol postavený pred aténsky porotný súd za neuznávanie gréckych bohov a rozvracanie štátu. Obdivoval slobodu slova a pohybu, ale nebol nadšencom demokracie. Bol za sofokraciu - vládu múdrosti. Počas súdneho procesu sa opieral o dubovú palicu a usmieval sa, čo nemal robiť. Trest navrhol vypitím bolehlavu. Bol odsúdený na smrť. Žiadny skutok, ale iba názory boli predmetom obhajoby. Sokrates čakal 30 dní na popravu a priatelia chceli, aby utiekol, ale Sokrates nelipne na živote. Postavili mu bronzovú sochu.
Jacques-Louis David - Sokratova smrť
OTÁZKA: Má sa človek podrobiť právu? Kedy ide o neposlušnosť voči právu?
ODPOVEĎ: Sokrates odporúča ústup pred právom, aj keď je odporcom demokracie. ANARCHEIN = ANARCHIA - vláda bez pravidiel.
PLATÓN
Platón bol veľmi vzdelaný a po Peloponézskej vojne a Sokratovej smrti opúšťa Atény a cestuje po Grécku a Sicílii. Bol znechutený životom na Dionýzovom dvore. Platón kupuje svoju akadémiu, kde poskytoval teoretickú prípravu a kultivoval charakter. V dialógoch vyjadruje svoje myšlienky a venuje sa Sokratovej smrti: OBRANA SKORATOVA, KRITON, FAIDON, EUTIFRON.
Platón chcel vedieť pravdu (kto sme, kam smerujeme...) a mal obrovskú abstrakciu. Okrem FYZIS je niečo nad tým - METAFYZIS. Ideálny svet tvoria ideály, vzory (PARADIGMY) VECI, ktoré sme schopní vnímať. Je to hierarchia hodnôt - syntéza pravdy + dobra + krásy. V kresťanskom ponímaní je toto spojenie Boh. KĽUD = dobrý, ZMENA = zlá - znaky konzervativizmu. Smrteľník neprenikne nikdy k svetu, ktorý je dokonalejší. Duša pred narodením bývala v kráľovstve ideí a chce sa tam vrátiť. Duša, ktorá sa dlho nasycovala pravdou + dobrom + krásou = FILOZOFI, vládcovia. Každý je predestinovaný k spoločenskému postaveniu. Aj v pozemskom živote sme v neustálom boji, s úsilím sa môžeme stať lepšími - sebazdokonaľovanie.
Géniové starodávného světa - Socrates
PLATÓN A ŠTÁT
Platón podnietil prúd sociálnych utópií (miesto, ktoré neexistuje). Pre Platóna je ideál na nebesiach. Prvé dielo: ÚSTAVA (alebo REPUBLIKA, POLYTEA) písané v dialógu - priatelia sa bavia o ideálnom štátnom zriadení = štát, v ktorom každý robí to, čo je mu predurčené - Čo vie, nech robí. „Tí čo majú vládnuť nech vládnu, tí čo majú poslúchať, nech poslúchajú.“ Rozdelenie do stavov je výsledkom predestinácie a selekcie. Platónovi ide o ELITU (šľachtenie výnimočných jedincov, regulácia pohlavných stykov) - niektoré myšlienky sú vzorom fašizmu a nacizmu. Albert Elis: „Jediným meradlom úspešnosti človeka je jeho ľudskosť.“
OTÁZKA: Čo legitimuje ľudí na vládnutie? Aká má byť vláda?
ODPOVEĎ: Na čele majú byť najlepší, najmúdrejší = aristokracia. Platón tvrdí, že aj forma štátu sa mení.
OTÁZKA: Koľkí majú vládnuť? (historik Herodotos)
ODPOVEĎ: Cez anarchiu je cesta k diktatúre. Nechce: monarchiu, demokraciu, oligarchiu, plutokraciu, aristokraciu, tyraniu a anarchiu.
OTÁZKA: Aké vlastnosti by mal mať vládca, panovník?
ODPOVEĎ: Sú schopní múdrosti (nie sú mladí - nie menej ako 50 rokov), bez súkromného majetku (nemal by túžiť po majetku a kvôli tomu vstúpiť do politiky), bez rodinného života, zákonodarné umenie.
Hodnotenie Platóna: cez svätého Augustína ovplyvnil kresťanskú filozofiu (do 9. storočia), písal utopickú literatúru a presadzoval teóriu elity. Na konci v diele Zákony zistil: „Nenechajme vládnuť človeka, nechajme vládnuť zákon.“ Vláda práva - idea politológie, teórie štátu. Je otcom myšlienky koncepcie teórie štátu.
ARISTOTELES
Aristoteles bol poriadkumilovný profesor z ostrova Chalkidiki v meste Staiskiros. Jeho otec bol osobný lekár Aminta II.(macedónsky panovník). Už ako sedemnásťročný bol v Platónskej akadémii a ako 25 ročný mal vlastný filozofický systém. V roku 340 Alexander Macedónsky nastupuje na trón a Aristotela využil a vrátil sa do Atén. Lyceon (prototyp univerzity) - viac vedných disciplín, spolu večerali (symposio).
Aristoteles bol empirik a chcel všetko skúmať. Neakceptoval teóriu ideí, lebo je to len hierarchia hodnôt. Aristoteles hovorí o SUBSTANCIÁCH - tie sú spojené so samotnou vecou. SUBSTANCIA - musí ísť idey oproti; musí mať potenciu/možnosť = čo je duševným princípom. Hmota musí mať potenciu, aby sa idea mohla realizovať. Prvotná inteligencia = Stvoriteľ (všetko je naprogramované). Aristotelov vesmír - teologický (účelný).
Aristotelova busta
OTÁZKA: Aká je pôvodná európska tradícia legitimity štátu?
ODPOVEĎ: Názory na štát vyjadril v diele POLITIKA. Človek je ZOON POLITICON - spoločenská bytosť. Vznik štátu je podľa Aristotela inštinktom sociability človeka. Štát je tu v našom záujme, my sme zdrojom moci. Legitimovanie spoločným dobrom pre všetkých. Musí byť miestom dobrého života.
ARISTOTELOVE NÁZORY NA ŠTÁT
OTÁZKA: Aký je rozdiel medzi pôvodnou a novodobou legitimitou?
ODPOVEĎ: Aristoteles legitimuje štát tým, že slúži všeobecnému dobru (HOMONOJA = spoločné dobro) - občianska forma priateľstva. V modernej tradícii štát akceptuje spoločenskú zmluvu (ústavu).
„Čo ti nezakazuje robiť zákon, nech Ti zakazuje hanba!“ („Quod nom vetat lex hor vetat fieri pudor.“) Dobrý štát mal mať cnostných občanov, ktorí svojimi mravnými vlastnosťami vytvárali dobrý štát.
OTÁZKA: Ako sa líši aristotelovské (antické) chápanie občianstva a moderné občianstvo?
ODPOVEĎ: Je participatívne, plné a štát je miestom dobrého života.
OTÁZKA: Aké sú predpoklady dobrého štátu podľa Aristotela?
ODPOVEĎ: Štát riadený v spoločnom záujme (suum bonum), štát, v ktorom občania slobodne participujú na verejnej moci, štát, v ktorom je celý život podriadený právu a je v ňom silná stredná trieda.
ARISTOTELOVA TEÓRIA SPRAVODLIVOSTI
Aristoteles rozdeľuje etickú spravodlivosť na:
- distributívnu (rozdeľovaciu) = norma vzťahu medzi dvoma subjektami
- vyrovnávajúcu = vo verejnoprávnych vzťahoch občan štát (1 subjekt je nadradený)
- súkromnoprávne vzťahy
- občania si najímajú, požičiavajú (dobrovoľné akty), kupujú
- požiadavka EKVIVALENCIE (rovnováhy)
- v justícii = vyrovnávajúca spravodlivosť
- sankcia v občianskom práve - náhrada škody, RESTITUTIO IN INTEGRUM (sankcie, ak je vychýlený vzťah a občania si ich sami nevedia rozhodnúť), satisfakcia (súd)
Spravodlivosť je zrkadlom práva.
OTÁZKA: Aké druhy spravodlivosti rozoznávame u Aristotela?
ODPOVEĎ:
- Zákonná spravodlivosť:
- všeobecná = koncepcia v platnom práve
- čiastková = nestranné zväčšovanie nárokov súperiacich strán
- Etická spravodlivosť:
- distributívna
- vyrovnávacia
Aristotelova SLUŠNOSŤ je súčasťou platného práva = putovala do Ríma ako aquidas do Anglicka u nás bonae morus. SLUŠNOSŤ = citlivo zohľadniť špecifiká daného prípadu.
tags: #zjavenie #jana #apokalypsa #prednaska #teologia