Mestská časť Banskej Bystrice, Sásová, patrí medzi najstaršie časti mesta. V Starej Sásovej doteraz stojí unikátny gotický kostol sv. Antona a Pavla, pustovníkom.
Kostol sv. Antona a Pavla v Starej Sásovej
Kostolík slúži ako farský chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Starej Sásovej. Stavba je po obnove fasád v roku 2016 v dobrom stave. Sásová patrí k mestským častiam Banskej Bystrice a kostolík stojí uprostred staršej zástavby v opevnenom a uzamknutom areáli.
História obce Sásová
Dedina Sásová dostala pomenovanie po synovi prvého banskobystrického richtára Ondreja rytiera Mikuláša Sasa. Nazývala sa tiež Svätý Anton, podľa patrocínia tunajšieho starobylého kostolíka zasvätenému sv. Antonovi a Pavlovi pustovníkom. Sásová sa vyvinula na banskobystrickom mestskom teritóriu a patrila medzi desať stredovekých dedín na tomto území.
V roku 1350 bola vydaná na žiadosť synov Mikuláša Sasa, syna Ondreja odpustková listina pre kostol Panny Márie a sv. Antona. Podľa tradície sa tento kostol považoval za jeden z najstarších na teritóriu mesta Banskej Bystrice a bol zasvätený sv. Antonovi. Podľa patrocínia sa pre Sásovú používal aj názov Svätý Anton.
Sásovský akvadukt bol prvým vodovodom mesta. V majetku mesta bola Sásová až do polovice 19. storočia, kedy sa transformovala na samostatnú obec.
V mladšej histórii sa o pripojení Sásovej k mestu začalo hovoriť po druhej svetovej vojne. Nakoniec sa tak stalo v roku 1966 v súvislosti s výstavbou Banskej Bystrice ako metropoly Stredoslovenského kraja.
Sásovčania sa nazývajú Sásovania a pripadlo im označenie Uhorkári - pretože tu pestovali najlepšie uhorky známe svojou vynikajúcou chuťou. Doteraz sa tu uskutočňuje podujatie Sásovská uhorka.
Podujatie Sásovská uhorka
História kostola sv. Antona a Pavla
Kostol sv. Antona a Pavla v Sásovej patrí k najstarším a historicky najzachovalejším banskobystrickým kresťanským stavbám. V tejto podobe sa zachovala až do rozsiahlej neskorogotickej prestavby, ktorú financoval na prelome 15. a 16. storočia bohatý banskobystrický mešťan a banský podnikateľ Michal Königsberger. Niekedy v tomto období bola stavba obohnaná obranným múrom. V roku 1990 sa dostal do správy saleziánov, ktorí stavbu opravili a vymenili vnútorné zariadenie.
Architektonické prvky a výzdoba
- Presbytérium je zaklenuté unikátnou klenbou s pretínajúcimi sa rebrami, ktorú podľa všetkého navrhol známy staviteľ viedenského Dómu sv. Štefana Anton Pilgram. Dôkazom toho je aj jeho znak vytesaný na jednom zo štítkov na klenbe. Na ďalších nájdeme znaky donátora prestavby Michala Königsbergera a asi jeho manželky. Uprostred klenby umiestnili majstri kamenný reliéf stvárňujúci sv. Antona a sv. Pavla.
- Zasvätenie sv. Antonovi, pustovníkovi pripomína v kostole aj jeden z jeho symbolov - ošípaná. Kamenný reliéf tohto domáceho zvieraťa nájdeme na severnej konzole klenby presbytéria.
- Najvzácnejšími pamiatkami kostolíka sú dva neskorogotické oltáre s bohato zdobenými retábulami.
- Najstarší oltár kostolíka pochádza z roku 1440 a je zasvätený sv. Helene a sv. Egídiovi.
- Hlavný oltár sv. Antona a Pavla vyrobili niekedy okolo roku 1500 a jeho ústrednou časťou je reliéf Návštevy sv. Antona u sv. Pavla, nad ktorými je ukrižovaný Kristus. Je zasadený dovnútra oltárnej skrine, čo vytvára zaujímavú hru svetla a tieňov. Dopĺňajú ho zatváracie krídla, na ktorých sú zobrazené výjavy zo života sv. Antona, a nadstavec s ďalšími plastikami svätcov.
- Tomuto majstrovi sa pripisuje aj autorstvo originálne poňatej plastiky sv. Sebastiána na bočnom oltári sv. Heleny a sv. Egídia. Ten taktiež zhotovila dieľňa z Banskej Bystrice a nesie ústredný reliéf zobrazujúci oboch svätcov. Doskové maľby na krídlach s výjavmi z ich života však doplnili až dodatočne okolo roku 1515.
Zvonica v Starej Sásovej
Zvonica je dodnes symbolom starej Sásovej. História zvonice je veľmi zaujímavá, spoločne s ďalšími zvonicami v mestských častiach je zapísaná aj medzi pamätihodnosťami mesta.
Zbierka pre jej postavenie sa začala už v roku 1911, podieľala sa na nej predovšetkým miestna evanjelická cirkev. Stavať ju začali o dva roky neskôr a viedli si o tom presné záznamy. Podľa Dokumentačného centra Sásová zakúpili na celú stavbu 11 tisíc tehál a kusové vápno vozili z vápenky vo Sv. Jakube.
Stavbu zvonice ukončili 16. novembra 1913. Na základe ďalšej zbierky od občanov, spolkov a filiálky Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) zakúpili v roku 1928 aj zvony, ktoré slávnostne vysvätili v máji nasledujúceho roka.
V roku 1939 zakúpili na zvonicu aj hodiny, ktoré odbíjali každú polhodinu a hodinu na všetky štyri svetové strany, zvonili na nej aj pri príležitosti pohrebov a iných udalostí. Zriadený mali dokonca aj Denník zvonového fondu.
Zvonenie sa od začiatku vykonávalo tri razy denne a táto tradícia sa v starej Sásovej udržala , zvonenie počuť o siedmej ráno, o dvanástej napoludnie a o ôsmej večer (v zime o 19.00) .