Trenčiansky kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska a hraničí s Českou republikou (Zlínsky kraj) na severozápade, s Trnavským a Nitrianskym krajom na juhu, s Banskobystrickým krajom na juhovýchode a so Žilinským krajom na severovýchode.
Kraj má rozlohu 4 501,81 km2, čo predstavuje 9,18 % územia Slovenska. Podľa údajov z 1. januára 2021 tu žije 577 464 obyvateľov, čo je približne 10 % slovenskej populácie. Trenčiansky kraj je významný svojou strojárskou, chemickou, gumárenskou, textilnou a obuvníckou produkciou.
Očakáva sa, že v roku 2026, keď sa Trenčín stane Európskym hlavným mestom kultúry, to prinesie rozsiahlu transformáciu a medzinárodnú prezentáciu celému regiónu.
Na území Trenčianskeho kraja sa rozprestiera Trenčiansky samosprávny kraj (TSK), ktorý sa člení na deväť okresov s okresnými mestami: Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Partizánske, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou, Púchov, Myjava a Ilava.
Ako vzniklo a ako sa šírilo kresťanstvo | Stručná história kresťanstva | 5 MINÚT
Stručná história kresťanstva a aktuálny stav
Až do 16. storočia sa katolícka Trenčianska stolica postupne menila na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov. Skutočnosť, že v Uhorsku mali slobodní obyvatelia zaručenú náboženskú slobodu, vplývala i na to, že po bitke na Bielej hore sa Uhorsko stalo jedným z cieľov emigrácie českých protestantských exulantov, ktorí boli prinútení opustiť vlasť, ak odmietli prestúpiť na katolicizmus.
Už od roku 1570 tu fungovala významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré: evanjelická väčšina a českí exulanti hlásiaci sa k Jednote bratskej sídlili v meste, neďaleko pri Soblahove žila skupina novokrstencov (habánov), časť šľachty v okolí bola kalvínskej viery a za hradbami mesta žila aj židovská komunita.
Protestantizmus však pre šľachtu znamenal prekážku v snahe dostať sa do priazne vládnucich Habsburgovcov. Preto v otázke konfesie začal lavírovať aj rod Illésházyovcov. Kým Gašpar bol verný evanjelickej viere až do smrti v roku 1648, jeho synovia a dediči Gabriel a Juraj postupne konvertovali a rod ostal až do svojho vymretia v prvej polovici 19. storočia katolícky.
Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia.
Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza, Banskobystrická diecéza, Nitrianska diecéza, Trnavská arcidiecéza i Žilinská diecéza. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov. Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu. Pravoslávne cirkevné obce kraja sú súčasťou Prešovskej eparchie.
V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 % - 335 222), nasledujú luteráni (7,15 % - 41 278), po nich gréckokatolíci (0,52 % - 2 979), pravoslávni (0,14 % - 817) a kalvíni (0,09 % - 539). Takmer 26,5 % (152 586) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy). Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi svoj kostol nemajú.
Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet.
Poloha Trenčianskeho kraja na mape Slovenska
Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 264 (86,27 %)
- Evanjelické kostoly: 40 (13,07 %)
- Gréckokatolícky chrám: 1 (0,33 %)
- Pravoslávny chrám: 1 (0,33 %)
Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie v Ráztočne. Foto: Zdenko Dzurjanin
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 11. storočie: 1
- 12. storočie: 7
- 13. storočie: 26
- 14. storočie: 25
- 15. storočie: 17
- 16. storočie: 6
- 17. storočie: 15
- 18. storočie: 73
- 19. storočie: 37
- 20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33)
- 21. storočie: 31
Pútnické miesta
Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta, ktoré podliehajú právomoci diecézneho biskupa:
- Rímskokatolíckej Žilinskej diecézy: Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva
- Rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy: Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (diecézna svätyňa, najstaršie pútnické miesto na Slovensku).
Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 11 má štatút národnej kultúrnej pamiatky sedem:
- Rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
- Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie)
- Evanjelický kostol (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie)
V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Evanjelický kostol v Košariskách. Foto: Zdenko Dzurjanin
Zaujímavosti
- Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia - prezentovaný je pôdorys zaniknutého kostola.
- Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi.
- Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).
- Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička), rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP), rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť), pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.
- V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.
- Evanjelický kostol v Krajnom bol postavený bezprostredne po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., ktorý prakticky znamenal ukončenie protireformácie.
- Návštevníci Trenčianskych Teplíc ocenia Evanjelický kostol na okraji Kúpeľného parku. Autorom architektonického návrhu a zároveň staviteľom bol Gustáv M. Dohnányi, aktívny člen evanjelického zboru. Kostol vo funkcionalistickom slohu s dreveným vyrezávaným stropom, postavený v rokoch 1930 - 1931 pre vlhké podložie na 47 pilótach, figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok.
- V Ráztoke, miestnej časti Hornej Marikovej, sa nachádza najzápadnejší drevený kostol na našom území.