Svätý Duch je tretia božská osoba a vychádza z Otca (porov. Jn 15, 26). Svätý Duch je božská osoba, ktorej sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi.
Podľa toho v Najsvätejšej Trojici Otec vyslovuje Slovo (rodí Syna) prostredníctvom Svätého Ducha. Svätý Duch je často prirovnávaný k dychu, prostredníctvom ktorého zaznieva slovo.
Vo Svätom písme má slovo duch (po hebrejsky ruah) spoločný koreň so slovesom dýchať. Znamená dych, vietor, vzduch.
Ľudský život je závislý od dýchania, a keď sa dýchanie zastaví, život sa skončí. Od prvých viet knihy Genezis je „Duch Boží“ obrazom používaným na označovanie živého Boha (Gn 1, 2). V opise stvorenia ľudstva Sväté písmo spomína „dych života“, ktorý Boh „vdýchol do“ človeka, ktorý sa potom stal „živou bytosťou“ (porov. Gn 2, 7).
Toto vychádzanie Svätého Ducha možno vysvetliť prostredníctvom obrazu, pričom použijeme analógiu: Otec je prameň, Syn je prúd, Svätý Duch je voda. Existuje len jeden prameň pre prúd a vodu, len jeden Otec pre Syna i pre Svätého Ducha, ktorý ako voda vyviera z prameňa a naplňuje koryto rieky a prúd.
V Starom zákone sa prináša mnoho ďalších obrazov ako príklady, ktoré sa v Novom zákone stanú symbolmi Svätého Ducha: „prúdy živej vody“ (Jn 7, 38), „pomazanie“ (1Jn 2, 20.27), „oheň očisty“ a „ohnivé jazyky“ (Lk 3, 16; Sk 2, 3), „vietor“ (2Kor 1, 22; Ef 1, 13; 4,30), vkladanie rúk (porov. Sk 6, 6; 8, 17-19) a „holubica“ (porov.
Symbol Ducha Svätého - Holubica
Tituly Svätého Ducha
Nový Zákon dáva Svätému Duchu rôzne tituly, ktoré zdôrazňujú jeho osobu a božstvo: „Tešiteľ“ (Jn 14, 16), „Duch pravdy“ (Jn 16, 13), „Duch adoptívneho synovstva“ (Rim 8, 15), „Duch Ježiša Krista“ (Flp 1, 19), „Duch Pána“ (2Kor 3, 17), „Duch Boží“ (Rim 15, 19) a „Duch slávy“ (1Pt 4, 14). Tieto tituly ukazujú, že Svätý Duch je Pánom života, a z tohto dôvodu ho označujeme ako „Pána, Darcu života“.
Úloha Svätého Ducha v dejinách spásy
Kristus poukazuje na jedinečnú misiu Svätého Ducha v dejinách spásy: „Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26-27). Ako Kristus predpovedal, Svätý Duch „naučí vás všetko a pripomenie vám všetko“ (Jn 14, 26), „uvedie vás do plnej pravdy ... a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 13). On oslávi Syna, lebo zo Synovho vezme a zvestuje to učeníkom“ (porov.
Cirkevní otcovia v náuke o osobe Svätého Ducha zdôrazňovali predovšetkým to, čo odlišuje osobu Svätého Ducha od osôb Otca i Syna, t. j., že Svätý Duch vychádza (po grécky exporeutai) z Otca. V koncilovej zjednotenej podobe vyznávali túto vieru prostredníctvom Symbolu viery: „Verím... v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca.“ O vychádzaní Svätého Ducha svätý Cyril Alexandrijský učí: „Svätý Duch je ten, [ktorý] ...
Cirkevní otcovia rozlišovali medzi vnútorným životom Najsvätejšej Trojice a zjavením Trojice v stvorení. V Najsvätejšej Trojici Svätý Duch vychádza (po grécky exporeutai) z Otca - jedného a jediného zdroj Najsvätejšej Trojice. Keď cirkevní otcovia hovorili o pôsobení osôb Trojice v stvorení, vyznávali, že Otec posiela Svätého Ducha „skrze Syna“ . Svätý Cyril Alexandrijský, vyznávajúc tú istú vieru, vysvetľoval toto posielanie Svätého Ducha „skrze Syna“ ako fakt, že Svätý Duch „pochádza (po grécky proenai) z Otca i Syna“ . Tento výklad vyzdvihovali aj otcovia Florentského koncilu: „Niektorí hovorili, že Svätý Duch pochádza z Otca i Syna, iní hovorili, že Svätý Duch pochádza z Otca skrze Syna. Všetci sa usilovali, aj keď rôznymi slovami, povedať to isté.“ Tento názor bol vyslovený aj v článkoch Brestskej únie: „Svätý Duch ...
OBJAVTE svoje duchovné dary v 5 jednoduchých KROKOCH!
Dary Ducha Svätého
G & G: Dary Ducha Svätého sme začali používať asi pred tridsiatimi rokmi. Zúčastnili sme sa na seminári Život v Duchu a pripojili sme sa k charizmatickej modlitebnej skupine, ktorá nás povzbudila dary používať. Myslíme si, že Cirkev bola v mnohom ovplyvnená postojmi spoločnosti vo všeobecnosti a stratila schopnosť vidieť to zázračné a nadprirodzené ako skutočnosť v dnešnom svete, ako to bolo vtedy, keď Ježiš konal zázraky.
G & G: Používanie darov Ducha Svätého je pre nás v istom zmysle prirodzené či ako druhá prirodzenosť, ale vždy je to vzrušujúci čas, nakoľko si uvedomujeme, že vstupujeme do nadprirodzenej moci Ducha Svätého, lebo v našej vlastnej sile nedokážeme urobiť nič. Vzrušujúce je to aj preto, lebo cítime, ako sme poslušní na volanie Boha v našich životoch plniť Jeho vôľu. Je tu aj Ježišovo prisľúbenie, že pošle niekoho mocnejšieho, aby bol s nami a že jeho učeníci budú konať dokonca väčšie veci ako on.
Do modlitieb za uzdravenie sme zapojení už takmer tridsať rokov a počas toho času sme videli Božiu moc spôsobujúcu mnohé, mnohé zázraky. Či je to uzdravenie jednoduchej bolesti hlavy, alebo boľavého chrbta alebo zmiznutie/odstránenie rakoviny z tela človeka alebo či človek dostane novú pečeň, každý zázrak je rovnako dôležitý a je privilégium nášho Pána, môcť ukázať aj svoju lásku aj svoju moc. Dary Ducha Svätého sú tiež nástrojmi novej evanjelizácie.
Keď čítame evanjeliá, počujeme, čo Ježiš povedal, jeho učenie a čítame aj o tom, čo urobil - o jeho zázrakoch uzdravenia. Myslíme si, že to boli práve zázraky, ktoré k nemu ľudí priťahovali a poskytovali mu potom príležitosť kázať im a učiť ich. V časoch, v ktorých žijeme, veríme, že manifestácia Božej moci skrze používané dary Ducha Svätého je dôležitou súčasťou novej evanjelizácie.
Nie, nepíšem tieto riadky, aby som dal čitateľom alebo sebe po nose... Som bytostne presvedčený, že Pán i dnes na nás vylieva svojho Ducha a ponúka nám dary, v ktorých môžeme svoju vieru i svoj život pretvoriť úplne podľa evanjelia.
Ilustračný obrázok darov Ducha Svätého
Ako poznávať Ducha Svätého
Joel 3:1-5 „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha. A dám znamenia na nebi i na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a hrozný deň Hospodinov.
Sk 2:1-4 „Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. Peter nám povedal, že to má začiatok v knihe Skutkov, na deň Letníc (Sk 2:14-21). Na tejto udalosti je niečo veľmi unikátne. Po prvé, bol to inauguračný moment, kedy bol Duch vyliaty na cirkev. A po druhé, bol doprevádzaný unikátnymi okolnosťami: zvuk prudkého vetra, jazyky z ohňa, hovorenie v jazykoch. Je pravdou, že Skutky 2 označujú výnimočnú prácu Ducha v začiatkoch cirkvi, ale zároveň označujú pôsobenie Ducha počas celej histórie cirkvi. Proroctvo z Joela teda začalo, ale neskončilo na Letnice.
Jer 31:31-34 „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Túto nadprirodzenú prácu vykoná v našom vnútri Duch Svätý a jej výsledkom bude osobné, dôverné poznanie Boha, aby bol On oslávený.
Ján 16:13-15 „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. Dielo Ducha Svätého teda smeruje predovšetkým k poznaniu a oslave Boha a Pána Ježiša Krista. Keď nám je povedané, že Duch Svätý nebude hovoriť sám o sebe, ale o Ježišovi, potom môžeme dôjsť k záveru, že akýkoľvek dôraz na osobu a dielo Ducha, ktorý odvádza od osoby a diela Ježiša Krista, nie je pôsobením Ducha. V skutočnosti je to pôsobenie iného ducha, ducha antikrista, ktorého činnosť smeruje k umenšeniu významu Kristovej osoby (1 J 4:2-3). Aj keď Duch Svätý je nesmierne dôležitý, nikdy by v našom myslení nemal mať výsadné postavenie na úkor Krista, ktorého by zatienil.
Pôsobenie Ducha Svätého
- Duch Svätý rozširuje poznanie a oslavuje Boha a Pána Ježiša Krista tým, že o Nich vyučuje v Písmach. Nový Zákon nám hovorí, že Duch konal túto službu ešte pred Kristovým vtelením, keď inšpiroval Starý Zákon.
- Druhý spôsob ako Duch oslavuje Boha a Pána Ježiša Krista je nasledovný: priťahuje ľudí ku Kristovi darom spasiteľnej viery. Keď Ježiš povedal, že pošle učeníkom Ducha Svätého, ktorý s nimi bude na veky, upresnil súčasne, že sa jedná o „Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná“ (J 14:17). Svetom má Ján na mysli svet ľudí, ktorý sú odlúčení od Krista.
- Posvätenie bolo cieľom Pavlovej misionárskej práce. Jeho službou je kázať evanjelium a obeťami, ktoré ponúka Bohu sú pohania. A títo pohania sú prijatí, lebo sú posvätení.
- Mt 28:16-20 „Potom jedenásti učeníci šli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš, a keď Ho uzreli, poklonili sa Mu; niektorí však pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.
Aby sme pochopili prácu Ducha Svätého v živote pôvodnej cirkvi, musíme sa najprv pozrieť na život učeníkov pred zmrtvýchvstaním Krista, po zmrtvýchvstaní Krista a po zoslaní Ducha Svätého. Pred zmrtvýchvstaním ich Ježiš nazýva maloverní (Mt 16:8). Je to silné napomenutie. Bez viery sa nedá páčiť Bohu. A títo muži boli nazvaní mužmi malej viery. Pritom sa hádajú o tom, kto z nich je najväčší (Mk 9:34). Neskôr im Ježiš im vysvetľuje, že sú mu prekážkou, lebo nemyslia na veci Božie, ale ľudské (Mt 16:23). Počas ukrižovania ho opustili (Mt 26:56; Mt 26:69-75). Potrebovali nadprirodzenú prácu Ducha v ich srdciach.
Sk 1:8 „ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.
Svätý Duch prináša svetlo a poznanie
Ez 2:1-4 „Ten mi riekol: Človeče, postav sa na nohy. Chcem s tebou hovoriť. Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval Toho, ktorý hovoril so mnou. Riekol mi: Človeče, posielam ťa k Izraelcom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa. Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce.
Prvú vec, ktorú si môžeme všimnúť je to, že Ján Krstiteľ robí rozdiel medzi krstením vodou a krstením Duchom Svätým. (v.32) „Ďalej svedčil Ján hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom.“ Prečo holubica? Lebo zostupuje z nebies na zem a podľa Lev 5:7 je čistá a určená pre chudobných na znak pokánia, ak si nemohli dovoliť baránka. Prečo Ján Krstiteľ vravel o Kristovi, že na Neho zostúpil Duch Svätý?
Iz 11: 1-2 „Z Izajovho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok. Iz 42:1 „Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Iz 61:1 „Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Joel 3:1 „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Znamená to predovšetkým, že Duch Svätý prichádza na nás skrze Ježiš Krista a nezískame ho od nikoho iného. Chceš Ducha?
Je krst Duchom Svätým druhou špeciálnou skúsenosťou sprevádzanou hovorením v jazykoch? 1.Kor 12:12-13 „Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus. Krst Duchom Svätým sa však nedá ohraničiť na jeden bod v kresťanskom živote, na jeden moment. Podľa Jánovho evanjelia je krst širokým, všeobecným označením Ježišovho konania, keď nás ponára do plnosti Ducha. Ak nie si znovuzrodený veriaci, jednou z možností ako popísať to, čo potrebuješ je - potrebuješ byť pokrstený Duchom Svätým. Potrebuješ byť Kristom ponorený do osoby Ducha Svätého, vstať z mŕtvych a stať sa veriacim.
Preklad „udelil nejaký duchovný dar“ je zavádzajúci, lebo to znie akoby Pavol mohol veriacim darovať nejaký duchovný dar. V skutočnosti im chce darovať úžitok z jeho duchovných darov. Prvou a najjasnejšou vecou, ktorú by sme si mali uvedomiť je, že duchovné dary tu sú na posilnenie iných. To samozrejme neznamená, že osoba, ktorá používa duchovné dary z toho nemá žiadne potešenie ani úžitok. Sú dávané, aby cez nich bolo dávané. Podobný význam majú slová v 1. Rim 12:3-8 „Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery. Aj tento text potvrdzuje, že duchovné dary sú schopnosťou ducha dať ti také vyjadrenie viery, ktorým povzbudíš ostatných.
1. Pt 4:10-11 „Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista; On má slávu a moc naveky vekov. Cieľom všetkých duchovných darov je oslava nášho Boha skrze Ježiša Krista. To znamená, že Božím zámerom v udeľovaní viery a duchovných darov je, aby bola Jeho sláva vyjavená.
Sviatosti
Sviatosť birmovania, alebo sväté tajomstvo myropomazania, alebo sviatosť Zoslania Ducha Svätého (z lat. firmatio posilenie), ľudovo nazývaná birmovka, je sviatosť, počas ktorej podľa náuky katolíckej cirkvi zostupuje na adeptov prijatia Duch Svätý. Birmovanie je jednou zo siedmich sviatostí katolíckej, východných pravoslávnych, orientálnych pravoslávnych, starokatolíckych a anglikánskych cirkví. Birmovanie je podľa náuky vyššie uvedených cirkví sviatosť ustanovená Ježišom Kristom prostredníctvom ktorej kresťan od Boha dostáva pečať daru Ducha Svätého.
Birmovanie je spolu s krstom a eucharistiou jednou z iniciačných sviatosti (tzv. vstupných sviatostí). Spolu s krstom a sviatosťou svätenia birmovania podľa katolíckej náuky vtláča do vnútra človeka nezrušiteľné znamenie (charakter). Dar Ducha Svätého Ježiš prisľúbil svojim učeníkom (Ján 14) a prvá zmienka o modlitbe za Ducha Svätého sa nachádza v Skutkoch apoštolov (8,14 - 17): Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že aj Samária prijala Božiu zvesť, vyslali ta Petra a Jána.
Hneď ako ta prišli, prosili Boha, aby daroval týmto novým kresťanom Svätého Ducha, lebo dosiaľ ho ešte nik z nich neprijal, hoci boli pokrstení v mene Pána Ježiša Krista. Peter a Ján vložili teda ruky na týchto veriacich a dostali Ducha Svätého.V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa nazýva myropomazanie (grécky μύρον myron pomazanie), udeľuje sa zároveň s krstom, a to aj u malých detí. Pri vysluhovaní tejto sviatosti vo východných cirkvách sa používa sväté myro posvätené biskupom danej eparchie alebo patriarchom. Myropomazanie je prijímané ako dar Svätého Ducha so slovami „Pečať daru Svätého Ducha. Amen.“ Myropomazanie sa chápe ako dokonalé vovedenie do tajomstiev Krista.
V rímskokatolíckej cirkvi je riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania biskup. Pri krste dospelých, sa z praktických dôvodov, po schválení ordinárom, dovoľuje udeliť birmovanie aj kňazovi. Ako matéria sviatosti sa pri birmovaní používa olej - krizma. Ňou sa pomaže čelo birmovanca. Formou sviatosti sú slová: „M. Prijmi znakdaru Ducha Svätého“ Ako meno sa pritom použije birmovné meno človeka. Toto meno si človek vyberie sám a mal by si ho vybrať podľa vzoru nejakého svätca. Následne vysluhovateľ hovorí „Pokoj s tebou“ a birmovanec odpovedá „I s duchom tvojim“. Počas toho vysluhovateľ slabo udrie birmovanca po líci, čo symbolizuje, že birmovaný kresťan má byť ochotný za svoju vieru znášať útrapy, ba aj mučenícku smrť. Počas tohto obradu birmovanca drží za plece birmovný rodič.
Sviatosť Birmovania
Modlitby
- Katolícky pozdrav: Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Znamenie Kríža (prežehnanie sa): V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen
- Modlitba Pána: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
- Anjelské pozdravenie: Zdravas´, Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho Ježiš.
- Chvála Najsvätejšej Trojice: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen
- Anjel Pána: Anjel Pána zvestoval Panne Márii a ona počala z Ducha Svätého.
- Apoštolské vyznanie viery: Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho.
Záver
Svätý Duch je nepochybne jednou z najdôležitejších postáv v kresťanskej teológii. Jeho prítomnosť a pôsobenie sú kľúčové pre pochopenie Božieho plánu spásy a pre život veriacich. Dúfame, že tento článok vám pomohol lepšie pochopiť Svätého Ducha a jeho význam.