Sviatosť Zmierenia: Cesta k Odpusteniu a Pokoju

Sviatosť pokánia, známa aj ako svätá spoveď, sviatosť zmierenia, odpustenia alebo obrátenia, je prostriedkom, ktorý umožňuje človeku dosiahnuť odpustenie hriechov. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Je to náš návrat k milosrdnému Bohu.

Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Cieľom a účinkom tejto sviatosti je zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, „zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou“.

Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť. Jedine Boh odpúšťa hriechy.

Veriaci, ktorí vo sviatosti pokánia vyznávajú hriechy kňazovi, ľutujú ich a majú predsavzatie polepšiť sa, rozhrešením cez ruky a slová kňaza dostávajú od Boha odpustenie hriechov.

Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“.

Vzhľadom na posvätnosť a veľkosť tejto služby, ako aj na úctu, aká patrí ľudskej osobe, Cirkev vyhlasuje, že každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Ani nesmie použiť poznatky, ktoré získal pri spovedi o živote kajúcnikov. Toto tajomstvo, ktoré nepripúšťa výnimky, sa volá „sviatostná pečať“, lebo to, čo kajúcnik vyjavil kňazovi, ostáva „zapečatené“ sviatosťou. (KKC 1467)

Kňaz, ktorý by predsa len zámerne porušil spovedné tajomstvo, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae). Kňaz, ktorý by rozhrešil od hriechu smilstva vlastného komplica, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae). Spovedné tajomstvo musí zachovávať každý, kto aj neúmyselne počuje niečo zo spovede iného kajúcnika.

Priebeh Svätej Spovede

Pred sv. spoveďou prebieha príprava na samotnú sv. Preto je dôležité poznať jednotlivé kroky, ktoré vedú k dobrej spovedi.

1. Spytovanie svedomia

Je to pozorné pripomenutie si hriechov, ktoré sme spáchali od poslednej spovede. Zamýšľame sa aké bolo naše konanie voči Bohu, iným ľuďom a sebe a zároveň nad tým, čo nám prekáža viac milovať Pána Boha. Spytovanie svedomia si má kajúcnik vykonať ešte pred pristúpením k samotnej spovedi. Odporúča sa pred ním poprosiť o pomoc Ducha Svätého. Hriechy si kajúcnik môže zapísať na papier, alebo zapamätať. Ako pomôcku pre spoznanie svojich hriechov môže použiť tzv. spovedné zrkadlo.

Pred sv. spoveďou si spytujem svedomie a spomeniem si na hriechy, ktoré som spáchal/a. „Duchu Svätý, príď a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy. a) Kedy som poslednýkrát prijal svätú spoveď? b) Vykonal som uložené zadosťučinenie? c) Nepristupujem k sviatosti zmierenia len zo zvyku či pod tlakom mojich rodinných príslušníkov alebo priateľov? Ak mám problém s pamäťou alebo som trémista, môžem si hriechy napísať aj na papier, ak mi to pomôže.

2. Ľútosť

Je to bolesť duše nad spáchanými hriechmi spojená s predsavzatím polepšiť sa. Ľútosť je základná podmienka sviatosti zmierenia. Nedokonalá ľútosť je ľútosť zo strachu pred večným zatratením.

Potom si vzbudím ľútosť nad hriechmi a silné predsavzatie, že sa chcem hriechov v budúcnosti chrániť. Pane Ježišu, z celého srdca ťa milujem. Bolí ma, že som ťa hriechom urazil. Ty si za mňa trpel na kríži; aj ja som ti zapríčinil také bolesti. Ľutujem, že som ťa tak zarmútil. Pán Môj a Boh môj, buď milostivý mne hriešnemu. Pomôž mi, aby som sa polepšil. Tvoja svätá krv nech ma obmyje od hriechov.

3. Predsavzatie

Ľútosť sa spája s predsavzatím polepšiť sa. Je to pevné rozhodnutie v budúcnosti nekonať hriechy a má byť konkrétne, zamerané na boj s niektorým z mojich hriechov („V čom sa chcem polepšiť?“). Spája sa aj s rozhodnutím vzdialiť sa od okolností, ktoré spôsobujú tento hriech. Ide o tzv.

Človek si má v srdci zaumieniť zmenu svojho života, vzbudiť si snahu byť lepším človekom a odpor k hriechu. Má zo svojej blízkosti odstrániť predmety, ktoré ho zvádzajú na hriech, či vyhýbať sa spoločnosti, ktoré ho môžu priviesť k hriechu (napr.

4. Svätá spoveď

Podstatnou časťou sviatosti zmierenia je vyznanie hriechov pred Bohom a kňazom. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy, na ktoré si pamätáme od poslednej spovede a aspoň približne ich počet a okolnosti. Odporúča sa vyznať aj všedné hriechy, ale pri nich nie je potrebné hovoriť podrobnosti týkajúce sa počtu a okolností. Úmyselné zamlčanie ťažkého hriechu robí celú spoveď neplatnou, dokonca svätokrádežnou. Každý veriaci je povinný úprimne sa vyspovedať z ťažkých hriechov aspoň raz do roka.

Kajúcnik kňazovi vyzná svoje hriechy stručne a zrozumiteľne. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy a ich počet, resp. frekvenciu vykonávania a všetky „priťažujúce okolnosti“ (nestačí vyznať napr. „smilstvo“, ale treba upresniť, či s osobou rovnakého / opačného pohlavia, či s osobou slobodnou, alebo viazanou manželským, či rehoľným sľubom a pod.). Odporúča sa vyznať aj ľahké hriechy, pre platnosť spovede to však nie je nutné. Ak kajúcnik v spovedi zabudne vyznať hriech, vyzná ho pri najbližšej spovedi.

Kňaz odpovie: Naveky. Potom sa prežehnám: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Poviem kedy som sa spovedal naposledy, resp. koľko času uplynulo od poslednej svätej spovede (napríklad: „Naposledy som sa spovedal pred mesiacom.“). Kňaz sa ma môže na niečo opýtať, dá mi rady a povzbudenie k dokonalej ľútosti, vysvetlí mi, že kresťan sa vo svätej spovedi obnovuje vo Veľkonočnom tajomstve, že sa jeho hriechy krvou Kristovou zmývajú a povie, aký úkon pokánia treba vykonať ako zadosťučinenie za svoje hriechy.

5. Zadosťučinenie

Sviatostné rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky následky, ktoré hriech spôsobil. Preto nasleduje prijatie a splnenie sviatostného pokánia určeného spovedníkom. Môže to byť modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnym, dobrovoľné odriekania, obety a predovšetkým trpezlivé prijímanie kríža, ktorý musíme niesť. Uložené pokánie nie je možné zanedbávať, ale vždy plniť v takom rozsahu, ako určil spovedník.

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu.

Forma Sviatosti Zmierenia

Kajúcnik: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Kňaz: „Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy“.

Kajúcnik: „Bože môj, celým srdcom Ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.

Kňaz: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj.

Kňaz: „Pán Ježiš ti odpustil hriechy.

Účinky Sviatosti Zmierenia

Celá účinnosť pokánia je v tom, že nám navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom. (KKC 1468)

Zmieruje nás s Cirkvou. Nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojený do ekleziálneho spoločenstva, ale má aj oživujúci účinok na život Cirkvi, ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov.

Mýty o Sviatosti Zmierenia

Pri Sviatosti zmierenia sa medzi veriacimi často vyskytujú nepravdivé mýty. Poďme si niektoré z nich objasniť:

• Spoveď prakticky nemá platnosť. - Je to mýtus. Božie milosrdenstvo je nekonečné. Mnohé svedectvá mystikov a vizionárov hovoria o tzv. „hodine smrti“, čo je istá chvíľka pred smrťou, v ktorej sa človek môže rozhodnúť pre Boha, alebo ho navždy odmietnuť. Dokonalá ľútosť v prípade nebezpečenstva smrti má na dušu podobný účinok ako Sviatosť zmierenia.
• Pri spovedi sa jednorázovo odpustia človekovi hriechy a môže pristupovať k sv. - Nie, také prikázanie neexistuje. V praxi sa ukazuje, že priemerným časom je jeden mesiac. Je to však individuálne, sú ľudia, čo potrebujú ozajstnú spoveď každé tri dni a sú ľudia, čo aj po dvoch mesiacoch môžu pristupovať k Eucharistií. Cirkevné prikázanie „Aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu“ však zväzuje každého pokrsteného, ak mu to životné okolnosti dovoľujú, aby sa vyspovedal aspoň raz za rok.

Podmienky Ťažkého Hriechu

Existujú tzv. tri znaky ťažkého hriechu:

• musí byť spáchaný vo veľkej veci
• musí byť spáchaný vedome
• musí byť spáchaný dobrovoľne

Za ľahké hriechy možno považovať také skutky, ktoré porušujú zákon v malom merítku (napr. nepodstatná lož, resp.

Odpustky

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny.

Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa (teda od 12. hodiny 1. novembra do 24. hodiny 2. môže získať odpustky, ktoré sa možno privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv.

Tabuľka: Podmienky získania odpustkov

(Porov. Enchiridion indulgentiarum, LEV 2004, s.

tags: #sviatost #zmierenia #svit