História farnosti Stropkov-Bokša

Farnosť Stropkov-Bokša má bohatú a zložitú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej vývoj, obyvateľstvo a náboženské pomery.

Kostol Najsvätejšieho Kristovho Tela v Stropkove

Prvé zmienky a vznik obce

Prvé správy o obci Bokša, ktorá je súčasťou farnosti, pochádzajú z 80. a 90. rokov 14. storočia. Vtedy sa Cudarovci, vlastníci panstva Makovica, súdili so šľachticmi z Rozhanoviec, vlastníkmi panstva Čičava, o susediace dediny a aj o vlastníctvo Bokše. Z týchto správ je zrejmé, že dedina existovala už pred rokom 1390.

Bokša bola založená na nemeckom práve okolo polovice 14. storočia šoltýsom Bokšom, po ktorom dostala svoje pomenovanie. V roku 1390 sa stala predmetom sporu. Palatín Štefan 29. augusta nariaďuje Jágerskej kapitule, aby vyšetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozgoňa na Petra Cudara, ktorý mu okupoval majetky v Bokši (Boxauagasa).

V listinách z rokov 1391, 1392 a 1394 sa Bokša nazýva v pomaďarčenej forme Baxaugasa (vo význame Bokšova Poruba), v rokoch 1393 a 1395 Baxa.

Po vzájomnej dohode medzi Rozgoňovcami a Cudarovcami im v roku 1394 pripadla práve Bokša aj s ostatnými dedinami. Spor sa ešte roku 1395 obnovil, ale nič sa nezmenilo a Bokša patrila naďalej pánom Zborovského hradu - Panstvu Makovica.

Vývoj v 16. a 17. storočí

Roku 1554 bol vyhotovený najstarší známy urbár stropkovského panstva a v rámci neho i súpis všetkých poddaných, želiarov a slobodníkov Stropkova. V polovici 16. storočia, zrejme vplyvom moru a vojnových udalostí, bojov medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I., sa dedina takmer vyľudnila a v druhej polovici 16. storočia dostala aj nových zemepánov - Alagiovcov a iných.

Neskôr do takmer vyľudnenej dediny jej zemepáni usadili valachov - rusínov. V roku 1631 časť obce získali Šeneiovci, roku 1637 sa časť Bokše spolu so Šandalom, dostala kráľovskou donáciou Jánovi Kecerovi z Lipovca. Podľa urbára z roku 1644 Kecerovcom v dedine Boxa patrilo celé valašské šoltýstvo.

Náboženské pomery

Niekedy okolo polovice 17. storočia sa začali do Stropkova sťahovať prví židia. K pôvodnému rímskokatolíckemu, neskoršiemu pravoslávnemu - od roku 1646 gréckokatolíckemu obyvateľstvu pribúda obyvateľstvo židovského vierovyznania.

Pre uniátov - gréckokatolíkov bol po roku 1646 zriadený Stropkovský archidiakonát a 17. októbra 1690 sa v Stropkove uskutočnila ich synoda s účasťou sedemnástich kňazov zo Zemplínskej stolice. Na synode prijali, v súlade s Užhorodskou úniou z roku 1646, tri uznesenia.

Keďže v Stropkove nemali gréckokatolíci vlastný chrám, chodili až do 20. storočia do Bokše. Rod Peteovcov už niekedy pred rokom 1715 získal majetkové podiely v Bokši, Šandale a Bukovci. V tom čase sa rozprávalo po latinsky, maďarsky a slovensky. Bokša však vo všetkých troch jazykoch je zapísaná ako Boksa. Jej obyvatelia rozprávajú po slovensko - rusínsky.

V roku 1787 sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva v Stropkove a v Bokši kde sa dozvedáme, že v Bokši v tom čase bolo 31 domov 39 rodín a 215 obyvateľov. Z opisu farnosti Martinom Leporisom z 1. septembra 1792 sa dozvedáme, že v Bokši ( Bogsa) žilo 151 gréckokatolíkov, 21 rímskokatolíkov a 17 židov.

19. a 20. storočie

Do života stropkovských i bokšanských gréckokatolíkov nám dáva čiastočnú možnosť nahliadnuť matrika narodených fary chrámu sv. Michala Archanjela v Bokši, postaveného v roku 1774 (za pôsobenia o.Gergiusa Ortutaya.) Od roku 1819 sa zachovala matrika, ktorú viedol o.Ignác Žatkovič. Farnosť v tom čase patrila do Svidníckeho dištriktu Prešovskej gréckokatolíckej eparchie, vyčleneného z Mukačevskej eparchie dňa 19. marca 1816. V roku 1819 sa v Bokši narodilo 9 detí gréckokatolíckeho vierovyznania.

V roku 1827 sa uskutočnil ďalší súpis obyvateľstva, v ktorom Bokša mala 40 domov a 297 obyvateľov. V roku 1846 žilo v Bokši 328 obyvateľov, z toho bolo 265 gréckokatolíkov, 40 rímskokatolíkov a 23 židov. V roku 1847 bolo v Bokši pochovaných 70 Bokšanov a 23 Stropkovčanov ktorí zomreli od hladomoru. V roku 1890 mala Bokša presne 315 obyvateľov.

V roku 1910 s celkového počtu 44 domov bolo 18 postavených z kameňa alebo z tehál, 26 bolo drevených. Strechy zo slamy malo 32 domov a 12 malo strechu pokrytú doskami alebo šindľami.

Obyvatelia Bokše patrili do gréckokatolíckej farnosti v Bokši. Táto farnosť spolu s fíliami v Stropkove a v Šandale patrila pod Gréckokatolícke eparchiu v Prešove. Územie eparchie bolo rozdelené na šesť arcidekanátov- šarišský, abovský, boršodský, zemplínsky a spišsko- gemerský. Zemplínsky arcidekanát sa členil na humenský, hosťovský, laborecký, vranovský a stropkovský dekanát. Roku 1869 bolo v Stropkove 114 obyvateľov gréckokatolíckeho vyznania, roku 1905 ich bolo 128.

V rokoch 1950-1968 boli Bokšania bez duchovného pastiera z dôvodu následnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom.

Súčasnosť

Niektorí starší občania hovoria aj o starom židovskom cintoríne, umiestnenom v centre Bokše, za terajším chrámom Sv.

V obci sa nachádzaju dva chrámy a kaplnka Spolutrpiacej Bohorodičky. Pôvodný barokovoklasicisticky chrám zasvätený Sv. Archanielovi Michalovi z roku 1774 je postavený nad obcou.

Obyvateľstvo obce je rozdelené v prevážnej miere do dvoch cirkvi a to: rímsko-katolíci tvoria 52,3 % a grécko-katolíci svojim 43,1 % - ným podielom tvoria ďalšiu významnú skupinu. Obidva cirkvi majú v obci svoje svätostánky pričom obidva skupiny spoločne príkladne nažívajú a to tak, že poznajú navzájom obidva obrady, ktorých sa často spoločne zúčastňujú.

Grécko-katolícky chrám, postavený v roku 1789 za pôsobenia o.Georgiusa Ortutaya. Je to kamenná stavba, ktorá bola viackrát opravovaná. Posledna väčšia rekonštrukcia bola v roku 1991, kedy bola pristavená aj zakristia. Chrám (cerkov) je zasvätený "Pokrovu (Ochrane) presv. Bohorodičky". Odpustové slávnosti sa konajú 1. DEJINY GRÉCKOKATOLÍKOV - Znovuobnovenie Gréckokatolíckej cirkvi 1968 Odpustové slávnosti sa konajú 14.

Akým si strážcom celej našej farnosti je kríž, ktorý dala postaviť rodina Maťašová a stojí nad obcou na vrchu Poľanky. Priamo v centre obce stojí kríž, ktorý dopĺňa celkový vzhľad obce.Nachádza sa pred kaplnkou Spolutrpiacej Bohorodičky. Tento kríž dali postaviť veriaci z Bokše v roku 1967 počas pôsobenia správcu farnosti o.

Ako som už spomínal, chrám Sv. archaniela Michala bol postavený nad obcou v roku 1774. Vysviacka chrámu mohla byť vykonaná okolo roku 1800 a následne dana do rúk o. Ignácovi Žatkovičovi. V čase spravovania farnosti o.Pavlom Marťákom bol chrám premenovaný na chrám Sv.Petra a Pavla. Posledná rekonštrukcia chrámu bola vykonaná rukami veriacich. Obnovený chrám bol posvätený 25. 6. 1995 Mons. Jánom Hirkom, prešovským eparchom.

V termíne od 01. 01. 2025 - 31. 10. 2025 prebiehala Výzva participatívného rozpočtu PSK na rok 2025, do ktorého sa mohli zapojiť verejným hlasovaním občania, ktorí rozhodli o pridelení dotácie v sume 10 000 € na jeden projekt. Farnosť sv. Petra a Pavla v Stropkove - Bokši, bola z okresu Stropkov úspešná v rámci projektu: Sprístupnenie a obnova pamätihodnosti v Bokši. V rámci tohto projektu boli zrealizované tzv. ružencové schody, ktoré na Slovensku nie sú zatiaľ až tak rozšírené.

Dňa 13.11.2023 bola obnovená pôvodná, údajne najmenšia krížová cesta na Slovensku, nachádzajúca sa pri Chráme sv. archanjela Michala (1774) vo Farnosti sv. Petra a Pavla v Stropkove - Bokši. Krížová cesta bola obnovená v rámci projektu: Obnova krížovej cesty, v rámci výzvy predsedu prešovského samosprávneho kraja.

Významné udalosti vo farnosti

• 23.2.2020: Posviacka vyrezávaných výjavov znázorňujúcich Kristové utrpenie - krížová cesta.
• 29.8.2020: Sviatok Sťatia hlavy sv. Jána Krstiteľa.
• 30.6.2019: Odpustová slávnosť ku cti svätých apoštolov Petra a Pavla.
• 26.5.2019: Prijatie najsvätejšej eucharistie deťmi.
• 6.5.2018: Svätá liturgia s prvoprijímajúcimi deťmi.
• 1.7.2018: Odpustová slávnosť ku cti svätých Petra a Pavla.
• 25.6.2017: Odpustová slávnosť k úcte patrónov chrámu sv. Petra a Pavla.
• 18.06.2017: Oslava životného jubilea (50r.) kňaza Jána Maďorana.
• 15.06.2017: Eucharický sprievod po obci na sviatok Najsvätejšej eucharistie.

Vianočné obdobie vo farnosti

Vianočné sviatky bývajú každoročne považované za najkrajšie sviatky v roku, avšak čím ďalej tým viac to začínaju byť sviatky medializovné spájané s množstvom jedla, darčekov, zážitkov, či oddychu. Častokrát však zabúdame na pravý zmysel vianočných sviatkov. Zabúdame na to, že medzi nás prišiel Mesiaš - Boží syn.

Slávenie sviatkov u gréckokatolíckych veriacich začína veľkým povečerím v chráme na Štedrý večer. Nasledujúci deň je zasvätený Božiemu narodeniu. Býva akýmsi zvykom, že počas vianočných sviatkov sa vo farnostiach konajú rôzne kocerty, scénky, či predstavenia zamerané práve na vianočné obdobie. Inak to nebolo ani v našej farnosti, najmenší si takúto scénku pripravili.

To ozajstné vianočné obdobie, akosi vnímame už od sviatku sv. Mikuláša, ktorý je každoročne sláveny 6.decembra. Avšak príprava na sviatky Kristovho narodenia, začína už 40 dní pred tým. Toto obdobie sa v našom obrade nazýva Filipovka. Ani tohto roku bokšanské deti neobišli bez toho aby ich navštívil sv. Mikuláš. Deti Mikuláša obdarovali rôznymi pesničkami a básničkami a on im na znak vďaky daroval sladké balíčky.

Samotné vianočné sviatky sa začínajú večer 24. decembra veľkým povečerím s lítiou. Tradícia týchto slávení pochádza zo židovstva, v ktorom sa deň začína predchádzajúcim večerom. V našom obrade to máme možnosť vidieť sláveniami večierní a následne rannými utierňami. Sviatok Božieho narodenia je najdôležitejším dňom Viano, kedy sa z Boha stáva človek. Ich druhým vrcholom je slávnosť Zjavenia Pána, či Bohozjavenie, ktoré sa slávi 6. januára. V cirkevnej histórii sa sviatok Bohozjavenia oslavoval skôr než samotné Vianoce.

Na začiatok Filipovky (pôstu pred narodením Pána) viedli veriaci z farnosti Bokša svätú liturgiu v dekanskom chráme bl. Vasiľa Hopku v Stropkove. Hlavným celebrantom a kazateľom bol o. Ján Maďoran za účasti mnohých kňazov zo Stropkovského protopresbyteriátu.

Vianočné obdobie je najkratšie liturgické obdobie cirkevného roka. Avšak predchádza mu taktiež 40 dňové prípravne obdobie Filipovky. V ktorom majú svoje postavenie aj viaceré cirkevné sviatky či pamiatky, spomenieme v krátkosti iba sviatok sv.

Slávenie vianočných sviatkov, býva stále považované za najkrajšie sviatky v roku, avšak môžeme skonštatovať, že sa čoraz častejšie stávajú sviatkami mediálnymi. Je potrebné si uvedomiť, že slávenie vianočných sviatkov, by nemalo byť sprevádzané drahými nákupmi v obchodných centrách, ale uvedomením si, že prichádza Kráľa spásy. Ľudia by sa mali ponoriť do tmy a ticha a nie do stresu z toho že nič nie je pripravené. V našej farnosti sme slávili na štedry deň veľké povečerie, polnočnou svätou liturgiou a zaspievaním piesneTichá noc. Na sviatok Narodenia Krista po svätej liturgii bolo vianočné pásmo, ktoré pozostávalo z Vianočnej abecedy, kde jednotlivé písmenka znamenali zamyslenie sa nad sviatkami narodenia, doprevádane rôznymi koledami.

Paschálne obdobie

Kvetná nedeľa je poslednou nedeľou pred nedeľou Zmŕtvychvstania Pána. Ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista palmovými ratolesťami. Jeruzalemské ratolesti ostávajú v pamäti generácií aj dnes. Na konci svätej liturgie sú posväcované ratolesti stromov, ktoré si veriaci odnášajú domov ako predzvesť Kristovho víťazstva nad smrťou. U Rusínov majú tieto ratolesti podobu konárikov bahniatok.

Paschálny cyklus utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Božieho Syna je predstavený v sérii hlbokých, duchovne inšpirujúcich bohoslužieb. Veľký piatok bol najsmutnejším dňom v roku. V tento deň sa ľudia postili „nasucho", zdržovali sa nielen jedla, ale aj akejkoľvek vody. Na Bielu sobotu sa pozornosť sústredila na prípravu na nasledujúci deň - Veľkonočnú nedeľu: pečenie paschy, varenie vajec, šunky, hrudky, zdobenie kraslíc.

Veľký Piatok najväčší zo všetkých Piatkov. Piatok v ktorom si pripomíname strastiplné umučenie nášho Pána Ježiša Krista. Zvyčajne sa slávenie Veľkého piatku začína krížovou cestou a neskôr Veľkou večierňou s uložením plaščenice. V tento deň bývalo veľmi dobrým zvykom po svätých obradoch ostať v chráme ktorý bol zahalený v tichosti a smútku a v duchu položiť na Kristov kríž všetky naše hriechy. Vidíme akú silu nám zoslal náš dobrotivý Boh nechal svojho jednorodeného syna aby spasil nás nehodných hriešnikov.

Počas homílie sme si mohli vypočuť veľmi rozumnú myšlienku, ku ktorej sa prikláňam, pretože je vidno aké trendy dnešná konzumná spoločnosť preferuje. Veľká sobota je jediným dňom v roku, kedy niektorí zabúdaju počítať do troch. Videli sme Kristovo vzkriesenie, preto sa pokloňme Pánu Ježišovi, Svätému, jedinému bezhriešnemu: Klaniame sa tvojmu krížu, Kriste, a tvoje sväté vzkriesenie ospevujeme a oslavujeme. Lebo ty si náš Boh, okrem teba ani iného nepoznáme, tvoje meno vyslovujeme. Poďte, všetci verní, klaňajme sa svätému Kristovmu vzkrieseniu, veď skrze kríž prišla radosť do celého sveta.

Je vzkriesenia deň, * šťastím ľudia, plesajme. * Slávnosť Pánova Pascha. * Veď od smrti k životu * a zo zeme do nebies * priviedol nás Boh náš, Kristus. (1.

Utiereň sa má konať ešte za tmy, aj chrám je na začiatku utierne ešte v úplnej tme, všetky svetlá majú byť zhasnuté (okrem najnutnejších). Chrám symbolizuje hrob (netreba stavať nejaké „Božie hroby“, samotný chrám symbolizuje Kristov hrob), my vychádzame za tmy z chrámu (aj vonku je ešte tma) a obchádzame ho so sviečkami v rukách a spevom, čím symbolicky prichádzame ku Kristovmu hrobu. Pred chrámom zaznieva radostné Christos voskrese! - Kristus vstal zmŕtvych! a potom sa chrám otvára a my doň vstupujeme. Chrám už je celý vysvietený, svietia všetky svetlá, ktoré sú v chráme. Hrob je prázdny, je v ňom len žiara slávneho vzkriesenia nášho Pána. Po utierni nasleduje liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Pri nej sa číta evanjelium v rôznych jazykoch, čo nám pripomína, že evanjelium (= radostná zvesť) má byť ohlasované všetkým národom.

Po liturgii (niekde už po utierni) nasleduje posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov. Tieto pokrmy sú znakom Božej dobroty, Božej štedrosti a tiež zdôraznením toho, že radostná hostina, ktorá bude nasledovať, nie je mimo cirkvi, ale týka sa cirkvi; nebude to nejaká svetská oslava, ale duchovná slávnosť. Táto slávnosť nad slávnosti je taká veľká, že sa pripravujú osobitné pokrmy. Farebné vajcia nám majú pripomínať, že nič nie je a nemôže byť obyčajné v tento deň, najneobyčajnejší deň a najväčší sviatok ľudstva. Preto ani vajcia nie sú obyčajné, ale farebné a zdobené. Ani chlieb sa neje obyčajný, ale pripravuje sa svetlý sladký koláč (nazývaný ľudovo pascha alebo paska) - inakší ako bežný chlieb cez rok. Ani syr nie je bežný, len z čistého mlieka, ale pridávajú sa do neho aj žĺtka z vajec (nazýva sa hrudka alebo syrec). Okrem toho sa posviacajú mäsité pokrmy (šunka), ktoré, podľa pôvodných pôstnych predpisov, ľudia mohli okúsiť po vyše 40 dňoch až na Paschu.

Sviatok Stretnutia Pána

Stretnutie Pána je sviatkom, ktorý sa slávil v Jeruzaleme už od štvrtého storočia. Na sviatok Kristovho Narodenia sme oslavovali Vtelenie Božieho Slova. To isté tajomstvo oslavujeme iným spôsobom aj na sviatok Stretnutia Pána. Cirkev tak múdro rozdeľuje oslavu tohto veľkého tajomstva počas celého liturgického roka. Druhého februára, štyridsať dní po Ježišovom narodení, sa v tejto ešte posvätnej atmosfére, slávia udalosti vzťahujúce sa na detstvo Božieho dieťaťa. Jeho rodičia sú zbožní židia a vypĺňajú povinnosti Pánovho Zákona o prvorodenom mužského rodu.

Hromničné sviečky nazývané ,,hromničky“, boli dôležitým ochranným prostriedkom pred búrkou: pred hromom a bleskom. Sviečky,, hromničky“ bývali skoro v každej domácnosti. Zapaľovali sa tiež pri umierajúcim, pri hlave, ako ochrana pred nečistými silami a tiež, aby mu svietili počas cesty na druhý svet.

Anhely ľude, anhely ľude, veselo prazdnujut. Christos rodivsja, Boh voplotivsja, anhely spivajut, carije vitajut, pastyri uhrajut, poklon Mu oddajut, čudo čudo povidajut. čistaja Ďiva, čistaja Ďiva, porodila Syna.

Ďalšie udalosti

• 14.12.2017: Svätá liturgia za účasti 15 kňazov zo stropkovského protepresbyteriátu, umocnená modlitbami žehnania a požehnávnia.
• 23.6.2017: Svätá liturgia za účasti 15 kňazov zo stropkovského protepresbyteriátu, umocnená modlitbami žehnania a požehnávnia.
• 24.3.2017: Posledná cesta do večnosti farníčky Terézie Lapčákovej.
• 19.3.2017: Prednáška bývalej ľudovej liečiteľky Oľgy Staňovej z Košíc.
• 23.1.2017: Posledná cesta do večnosti farníčky Zuzany Vaškovej.
• 13.1.2017: Posledná cesta do večnosti farníčky Márie Galčikovej.
• Záver roka 2016: Ďakovná svätá liturgia za prijaté dobrodenia.
• 15.12.2016: Svätá liturgia za účasti 13 kňazov zo stropkovského protepresbyteriátu, umocnená modlitbami žehnania a požehnávnia.
• 3.12.2016: Posviacka oddychovej zóny pri ihrisku spojená so zabíjačkou.
• 23.08.2016: Liturgia za život.
• 10.07.2016: Privítanie nového kňaza Jána Maďorana.
• Na sviatok sv. Mikuláša do farnosti zavítal Mikuláš.

Zoznam správcov farnosti

Zoznam správcov farnosti Stropkov-Bokša:

• Šandal - Ochrany Presvätej Bohorodičky (18.1733 - 1750 Ján Ortutay (1)
• 1788 - 1812 Juraj Ortutay
• 1812 - 1817 Lukáš Zachariáš
• 1817 - 1844 Ignác Žatkovič
• 1844 - 1845 Ján Nastenovič
• 1846 - 1846 Alexander Demjanovič
• 1846 - 1851 Michal Mihalič (*1813)
• 1851 - 1880 Mikuláš Katrenič
• 1880 - 1886 Augustín Toronský
• 1886 - 1920 Anton Artim
• 1921 - 1930 Dezider Volosinovič
• 1930 - 1933 Andrej Hodermarský - excur. zo Stročína
• 1933 - 1937 Juraj Kováč
• 1937 - 1950 Pavol Marťák (*1903)
• 1968 - 1969 Pavol Marťák (*1903)
• 1971 - 1992 Jozef Čverčko - excur. zo Stropkova
• 1992 - 1993 Miroslav Čajka - excur. zo Stropkova
• 1993 - 1994 Štefan Vasilík - excur. zo Stropkova
• 1994 - 1998 Michal Roško
• 1998 - 2003 Jozef Vojtila
• 2003 - 2005 Jozef Paraska
• 2005 - 2008 Miroslav Medviď - excur. 1. Sv. 2. Sv. Šandal - Ochrany Presvätej Bohorodičky (18.
• 1733 - 1750 Ján Ortutay (1)1788 - 1812 Juraj Ortutay
• 1812 - 1817 Lukáš Zachariáš
• 1817 - 1844 Ignác Žatkovič
• 1844 - 1845 Ján Nastenovič
• 1846 - 1846 Alexander Demjanovič
• 1846 - 1851 Michal Mihalič (*1813)
• 1851 - 1880 Mikuláš Katrenič
• 1880 - 1886 Augustín Toronský
• 1886 - 1920 Anton Artim
• 1921 - 1930 Dezider Volosinovič
• 1930 - 1933 Andrej Hodermarský - excur. zo Stročína
• 1933 - 1937 Juraj Kováč
• 1937 - 1950 Pavol Marťák (*1903)
• 1968 - 1969 Pavol Marťák (*1903)
• 1971 - 1992 Jozef Čverčko - excur. zo Stropkova
• 1992 - 1993 Miroslav Čajka - excur. zo Stropkova
• 1993 - 1994 Štefan Vasilík - excur. zo Stropkova
• 1994 - 1998 Michal Roško
• 1998 - 2003 Jozef Vojtila
• 2003 - 2005 Jozef Paraska
• 2005 - 2008 Miroslav Medviď - excur. zo Stropkova
• 2008 - 2016 Jozef Vojtila
• 2016 - ?

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame zoznam správcov farnosti v tabuľke: