Farnosť Stropkov-Bokša má bohatú a zložitú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej vývoj, obyvateľstvo a náboženské pomery.
Prvé zmienky a vznik obce
Prvé správy o obci Bokša, ktorá je súčasťou farnosti, pochádzajú z 80. a 90. rokov 14. storočia. Vtedy sa Cudarovci, vlastníci panstva Makovica, súdili so šľachticmi z Rozhanoviec, vlastníkmi panstva Čičava, o susediace dediny a aj o vlastníctvo Bokše. Z týchto správ je zrejmé, že dedina existovala už pred rokom 1390.
Bokša bola založená na nemeckom práve okolo polovice 14. storočia šoltýsom Bokšom, po ktorom dostala svoje pomenovanie. V roku 1390 sa stala predmetom sporu. Palatín Štefan 29. augusta nariaďuje Jágerskej kapitule, aby vyšetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozgoňa na Petra Cudara, ktorý mu okupoval majetky v Bokši (Boxauagasa). V listinách z rokov 1391, 1392 a 1394 sa Bokša nazýva v pomaďarčenej forme Baxaugasa (vo význame Bokšova Poruba), v rokoch 1393 a 1395 Baxa.
Po vzájomnej dohode medzi Rozgoňovcami a Cudarovcami im v roku 1394 pripadla práve Bokša aj s ostatnými dedinami. Spor sa ešte roku 1395 obnovil, ale nič sa nezmenilo a Bokša patrila naďalej pánom Zborovského hradu - Panstvu Makovica.
Vývoj v 16. a 17. storočí
Roku 1554 bol vyhotovený najstarší známy urbár stropkovského panstva a v rámci neho i súpis všetkých poddaných, želiarov a slobodníkov Stropkova. V polovici 16. storočia, zrejme vplyvom moru a vojnových udalostí, bojov medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I., sa dedina takmer vyľudnila a v druhej polovici 16. storočia dostala aj nových zemepánov - Alagiovcov a iných. Neskôr do takmer vyľudnenej dediny jej zemepáni usadili valachov - rusínov.
V roku 1631 časť obce získali Šeneiovci, roku 1637 sa časť Bokše spolu so Šandalom, dostala kráľovskou donáciou Jánovi Kecerovi z Lipovca. Podľa urbára z roku 1644 Kecerovcom v dedine Boxa patrilo celé valašské šoltýstvo.
Náboženské pomery
Niekedy okolo polovice 17. storočia sa začali do Stropkova sťahovať prví židia. K pôvodnému rímskokatolíckemu, neskoršiemu pravoslávnemu - od roku 1646 gréckokatolíckemu obyvateľstvu pribúda obyvateľstvo židovského vierovyznania. Pre uniátov - gréckokatolíkov bol po roku 1646 zriadený Stropkovský archidiakonát a 17. októbra 1690 sa v Stropkove uskutočnila ich synoda s účasťou sedemnástich kňazov zo Zemplínskej stolice. Na synode prijali, v súlade s Užhorodskou úniou z roku 1646, tri uznesenia.
Keďže v Stropkove nemali gréckokatolíci vlastný chrám, chodili až do 20. storočia do Bokše. Rod Peteovcov už niekedy pred rokom 1715 získal majetkové podiely v Bokši, Šandale a Bukovci. V tom čase sa rozprávalo po latinsky, maďarsky a slovensky. Bokša však vo všetkých troch jazykoch je zapísaná ako Boksa. Jej obyvatelia rozprávajú po slovensko - rusínsky.
V roku 1787 sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva v Stropkove a v Bokši kde sa dozvedáme, že v Bokši v tom čase bolo 31 domov 39 rodín a 215 obyvateľov. Z opisu farnosti Martinom Leporisom z 1. septembra 1792 sa dozvedáme, že v Bokši ( Bogsa) žilo 151 gréckokatolíkov, 21 rímskokatolíkov a 17 židov.
19. a 20. storočie
Do života stropkovských i bokšanských gréckokatolíkov nám dáva čiastočnú možnosť nahliadnuť matrika narodených fary chrámu sv. Michala Archanjela v Bokši, postaveného v roku 1774 (za pôsobenia o.Gergiusa Ortutaya.) Od roku 1819 sa zachovala matrika, ktorú viedol o.Ignác Žatkovič. Farnosť v tom čase patrila do Svidníckeho dištriktu Prešovskej gréckokatolíckej eparchie, vyčleneného z Mukačevskej eparchie dňa 19. marca 1816. V roku 1819 sa v Bokši narodilo 9 detí gréckokatolíckeho vierovyznania.
V roku 1827 sa uskutočnil ďalší súpis obyvateľstva, v ktorom Bokša mala 40 domov a 297 obyvateľov. V roku 1846 žilo v Bokši 328 obyvateľov, z toho bolo 265 gréckokatolíkov, 40 rímskokatolíkov a 23 židov. V roku 1847 bolo v Bokši pochovaných 70 Bokšanov a 23 Stropkovčanov ktorí zomreli od hladomoru. V roku 1890 mala Bokša presne 315 obyvateľov. V roku 1910 s celkového počtu 44 domov bolo 18 postavených z kameňa alebo z tehál, 26 bolo drevených. Strechy zo slamy malo 32 domov a 12 malo strechu pokrytú doskami alebo šindľami.
Obyvatelia Bokše patrili do gréckokatolíckej farnosti v Bokši. Táto farnosť spolu s fíliami v Stropkove a v Šandale patrila pod Gréckokatolícke eparchiu v Prešove. Územie eparchie bolo rozdelené na šesť arcidekanátov- šarišský, abovský, boršodský, zemplínsky a spišsko- gemerský. Zemplínsky arcidekanát sa členil na humenský, hosťovský, laborecký, vranovský a stropkovský dekanát. Roku 1869 bolo v Stropkove 114 obyvateľov gréckokatolíckeho vyznania, roku 1905 ich bolo 128.
V rokoch 1950-1968 boli Bokšania bez duchovného pastiera z dôvodu následnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom.
Súčasnosť
Niektorí starší občania hovoria aj o starom židovskom cintoríne, umiestnenom v centre Bokše, za terajším chrámom Sv.
V obci sa nachádzaju dva chrámy a kaplnka Spolutrpiacej Bohorodičky. Pôvodný barokovoklasicisticky chrám zasvätený Sv. Archanielovi Michalovi z roku 1774 je postavený nad obcou.
Obyvateľstvo obce je rozdelené v prevážnej miere do dvoch cirkvi a to: rímsko-katolíci tvoria 52,3 % a grécko-katolíci svojim 43,1 % - ným podielom tvoria ďalšiu významnú skupinu. Obidva cirkvi majú v obci svoje svätostánky pričom obidva skupiny spoločne príkladne nažívajú a to tak, že poznajú navzájom obidva obrady, ktorých sa často spoločne zúčastňujú.
Grécko-katolícky chrám, postavený v roku 1789 za pôsobenia o.Georgiusa Ortutaya. Je to kamenná stavba, ktorá bola viackrát opravovaná. Posledna väčšia rekonštrukcia bola v roku 1991, kedy bola pristavená aj zakristia. Chrám (cerkov) je zasvätený "Pokrovu (Ochrane) presv. Bohorodičky". Odpustové slávnosti sa konajú 1.
DEJINY GRÉCKOKATOLÍKOV - Znovuobnovenie Gréckokatolíckej cirkvi 1968
Ako som už spomínal, chrám Sv. archaniela Michala bol postavený nad obcou v roku 1774. Vysviacka chrámu mohla byť vykonaná okolo roku 1800 a následne dana do rúk o. Ignácovi Žatkovičovi. V čase spravovania farnosti o.Pavlom Marťákom bol chrám premenovaný na chrám Sv.Petra a Pavla. Posledná rekonštrukcia chrámu bola vykonaná rukami veriacich. Obnovený chrám bol posvätený 25. 6. 1995 Mons. Jánom Hirkom, prešovským eparchom.
Zoznam správcov farnosti
Zoznam správcov farnosti Stropkov-Bokša:
- Šandal - Ochrany Presvätej Bohorodičky (18.
- 1733 - 1750 Ján Ortutay (1)
- 1788 - 1812 Juraj Ortutay
- 1812 - 1817 Lukáš Zachariáš
- 1817 - 1844 Ignác Žatkovič
- 1844 - 1845 Ján Nastenovič
- 1846 - 1846 Alexander Demjanovič
- 1846 - 1851 Michal Mihalič (*1813)
- 1851 - 1880 Mikuláš Katrenič
- 1880 - 1886 Augustín Toronský
- 1886 - 1920 Anton Artim
- 1921 - 1930 Dezider Volosinovič
- 1930 - 1933 Andrej Hodermarský - excur. zo Stročína
- 1933 - 1937 Juraj Kováč
- 1937 - 1950 Pavol Marťák (*1903)
- 1968 - 1969 Pavol Marťák (*1903)
- 1971 - 1992 Jozef Čverčko - excur. zo Stropkova
- 1992 - 1993 Miroslav Čajka - excur. zo Stropkova
- 1993 - 1994 Štefan Vasilík - excur. zo Stropkova
- 1994 - 1998 Michal Roško
- 1998 - 2003 Jozef Vojtila
- 2003 - 2005 Jozef Paraska
- 2005 - 2008 Miroslav Medviď - excur. zo Stropkova
- 2008 - 2016 Jozef Vojtila
- 2016 - ?