Nový slovenský biskup: Mons. Pavol Šajgalík povedie vojenský ordinariát

Bratislava 14. mája - Deväť slovenských biskupov sa zúčastnilo na slávnostnej inauguračnej svätej omši pápeža Leva XIV. na Námestí svätého Petra vo Vatikáne. Do Ríma ich viedol košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernard Bober. Biskupi išli s delegáciou prezidenta SR Petra Pellegriniho.

„Sme radi, že sa priamo vo Vatikáne poďakujeme Bohu za nový dar pre cirkev v osobe nového Svätého Otca Leva XIV.,“ uviedol Bober. „Modlíme sa, aby mu Pán udelil múdrosť, silu, rozvahu a duchovnú vernosť cirkvi. Pozývam všetkých na Slovensku k modlitbe za nového pápeža,“ dodal predseda KBS. Kardináli zvolili pápeža, ktorý prijal meno Lev XIV., 8. mája.

Prítomnosť slovenských biskupov v centre cirkvi symbolizuje podľa KBS spojenie slovenských diecéz so živou apoštolskou tradíciou, nástupcom svätého Petra a viditeľnou hlavou katolíckej cirkvi.

Novovysvätený biskup Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. Pavol Šajgalík OFMCap prevzal Katedrálu sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch. Katedrálu spravoval prvý ordinár Mons. František Rábek od jej posvätenia v roku 2009.

Obrad prevzatia sa začal prečítaním dokumentu o prevzatí, ktorý predniesol kancelár biskupa ordinariátu Andrej Streicher. Dokument dosvedčuje, že biskup Rábek, apoštolský administrátor ordinariátu, v prítomnosti svedkov vysvätil Mons. Pavla Šajgalíka OFMCap za biskupa ordinariátu. Po prečítaní dokumentov a zložení prísahy vernosti pápežovi nový biskup zaujal svoje miesto na katedre. Prevzatie katedrály je symbolickým krokom uvedenia do biskupského úradu. Od tohto momentu Mons.

Rektor Katedrály sv. Šebastiána v Bratislave Jozef Slivoň privítal nového biskupa Pavla Šajgalíka s radosťou a úctou. Zdôraznil, že prevzatie katedrály počas liturgického obradu znamená, že biskup vstúpil do svojho duchovného domova.

Biskup Šajgalík v homílii vyzval veriacich, aby zostali pevní vo viere, verní tradícii a otvorení spoločnému dobru. „Keď som dnes vstupoval do katedrály a všetci ste sa na mňa pozerali, uvedomil som si, že toto ma teraz bude čakať - byť v strede pozornosti. Na jednej strane to teší, ale na druhej strane to nie je vždy jednoduché,“ povedal s pokorou.

Mons. Pavol Šajgalík použil biblický obraz Mojžiša, ktorému museli druhí pridŕžať ruky, aby mohol ďalej prosiť Boha. „Aj my niekedy potrebujeme, aby nám niekto tie ruky podoprel. Možno to vyzerá jednoducho, ale modlitba jedného za druhého je tým najväčším darom.“

Nový biskup napokon zdôraznil, že všetci - vojaci, policajti, hasiči, väzenskí pracovníci i civilní veriaci - patria do jednej Cirkvi. „Nezáleží na tom, kto akú uniformu nosí. Ak veríme v Boha, patríme k sebe. Buďme pripravení na každé dobré dielo,“ uzavrel Mons.

Kapucínsky rehoľník Pavol Šajgalík (60), ktorý vedie Slovenskú katolícku misiu vo Švajčiarsku, sa stal biskupom vojenského ordinariátu, teda personálnej diecézy, ktorá zabezpečuje duchovnú službu pre ľudí v ozbrojených a silových zložkách štátu.

Bývalý policajný duchovný v rozhovore pre denník Postoj priblížil, prečo sa rozhodol pre vysviacku v Inchebe, s akými víziami ide do biskupskej služby, čo vníma ako najväčšie výzvy cirkvi na Slovensku aj prečo bude ešte dochádzať do Švajčiarska. Hovorí aj o svojom názorovom nastavení a prezradil tiež, prečo si dal do biskupského erbu rebrík.

Vymenovaný ordinár tak v sebe spája pastoračnú skúsenosť s dlhoročnou prácou v ordinariáte, taktiež mal riadiace a administratívne úlohy. Posledné roky strávené v zahraničí môžu byť zase prínosom do vedenia ordinariátu, ktorý vybudoval a doteraz riadil biskup František Rábek.

Pre veľkú časť katolíckej komunity na Slovensku môže byť meno Pavla Šajgalíka novým, keďže posledných vyše dvadsať rokov bol v cudzine, respektíve predtým v práci policajného duchovného.

Podľa informácií denníka Postoj sa však v prostredí ordinariátu o kapucínovi Šajgalíkovi hovorilo ako o možnom nástupcovi biskupa Rábeka. Ten po dosiahnutí vekovej hranice 75 rokov podal v súlade s kánonickým právom pápežovi demisiu vo februári 2024.

Podobne ako v prípade oznámenia mena nového spišského biskupa Františka Trstenského začiatkom septembra 2023, aj teraz sa ohlásenie menovania konalo verejne v katedrále ordinariátu v Bratislave-Krasňanoch.

Vymenovaný biskup Šajgalík sa prítomným v katedrále krátko prihovoril, pričom si dal očividne záležať, aby oslovil ako prvých kňazov ordinariátu. Sám zdôraznil, že porušuje zaužívané zvyklosti a nezačína oslovením prítomných biskupov.

Druhý signál bolo možné zachytiť v jeho slovách, ktoré adresoval všetkým, pre ktorých funguje ordinariát. „Chcem byť v službe každému jednému z vás, nie z kancelárie, ale najbližšie, ako to bude možné,“ zdôraznil.

Dôrazom na kňazov a snahu byť medzi ľuďmi akcentuje Šajgalík tie isté priority, o akých v súvislosti s úlohou biskupov hovorieval aj kardinál prefekt Prevost. Biskup ako pastier, nie manažér.

Vojenský ordinariát nebýva u nás spájaný s veľkým mediálnym záujmom. Špecifická cirkevná štruktúra má svoje pravidlá, na Slovensku ešte jedinečné tým, že sa pod ordinariát podarilo začleniť duchovnú službu až pre štyri rezorty (obrany, vnútra, spravodlivosti a financií). Na čele stojí biskup, ktorý je riadnym členom Konferencie biskupov Slovenska.

Apoštolská konštitúcia Jána Pavla II. o vojenskom ordinariáte z roku 1986 hovorí, že ordinár býva spravidla oslobodený od iných úloh (Spirituali militum curae, II § 3). No v realite vidíme, že to môže byť aj inak, biskup Rábek je predsedom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska.

V Spojených štátoch amerických je vojenský ordinár arcibiskup Timothy Broglio dokonca predsedom biskupskej konferencie. Možno preto predpokladať, že nový ordinár Pavol Šajgalík dostane časom v rámci biskupskej konferencie na starosti nejakú agendu.

Tou hlavnou však bude duchovná starostlivosť o vybrané zložky v našej spoločnosti, pričom najmä väzenské prostredie možno charakterizovať ako misijné územie. Nie nadarmo pápež František navštevoval väznice, tak ako to urobil aj pár dní pred svojou smrťou, na Zelený štvrtok.

Periférie ako armáda, polícia či ústavy na výkon väzby a trestu si vyžadujú misionársky prístup. Pripomína to aj spomínaná konštitúcia Spirituali militum curae:

Pretože všetci veriaci musia spolupracovať na výstavbe Kristovho Tela, ordinár a jeho presbytérium sa majú starať o to, aby veriaci laici ordinariátu ako jednotlivo, tak aj spoločne uskutočňovali svoju úlohu ako apoštolskú a zároveň misionársky pôsobili medzi iným vojenským personálom, s ktorým žijú.

V tejto chvíli sa javí, že nový biskup Šajgalík má na tieto úlohy všetky predpoklady. Od nuncia Girasoliho dostal solideo a od pápeža Leva XIV. dôveru.

Prečo máte vysviacku v Inchebe a nie v katedrále?

Katedrála svätého Sebastiána v Bratislave-Krasňanoch je malá. Mysleli sme, že vysviacku pokryjeme na priestranstve pred ňou. Lenže sú tam kríky, pomník, kríž, zastávka a doprava. Potom sme zvažovali Dóm sv. Martina, ktorý má kapacitu 750 ľudí. Keďže kňazský seminár sa opravuje, nie sú tam možnosti prezliecť sa, nie je tam toaleta, žiadne priestory na pohostenie a problém je aj s parkovaním.

Ako ordinariát pôsobíme v niekoľkých rezortoch, z každého sa patrí niekoho pozvať. Nijako nám to nevychádzalo, tak sme sa rozhodli pre Inchebu, ktorá nám vyšla v ústrety. S mojím predchodcom, ktorý je striktný vo veciach liturgie, sme to vyriešili tak, že sa na veľké plátno vytlačila fotografia katedrály zvnútra a to sa tam zavesí.

Budete tak mať pocit, že ste v našej katedrále. Prinesie sa aj katedra. Je pravda, že právnici spochybnili, či toto je prevzatie katedrály, preto sa bude na druhý deň konať aj akt prevzatia katedrály, aby to bolo právne v poriadku, že som zasadol na biskupskú katedru.

Biskupská vysviacka

Popritom však budete ešte do konca roka pôsobiť aj vo Švajčiarsku, kde ste mali na starosti slovenskú katolícku misiu. Súvisí to s procesom výmeny?

Áno, aby bol dostatočný časový priestor na hľadanie niekoho iného. Za biskupa som bol vymenovaný 27. mája a vysviacka by mala byť do troch mesiacov. Požiadal som preto o výnimku, termín mojej výmeny vo Švajčiarsku som nastavil na koniec roka.

Laické komisie majú právo vyberať cirkevné dane, rozhodujú o majetkoch a peniazoch. Ak chce vo farnosti pôsobiť kňaz, ide za biskupom. Ten mu povie, aby si našiel miesto, a kňaz potom chodí a ponúka sa vo farnostiach, či ho nechcú. Aj farnosti vypisujú, pochopiteľne, voľné miesta.

Laická komisia zasadne, urobí s kňazom pohovor, kňaz im povie, aké má vízie, plány, čo by chcel vo farnosti urobiť, a keď predstavy zapadnú, tak ho prijmú.

Do svojho biskupského erbu ste zakomponovali aj rebrík, čo je odkaz na vašu prezývku Rebrík. Bol to vtip alebo ste ho tam umiestnili aj pre nejakú symboliku?

Je to symbolika, konzultoval som to aj s heraldikom. Do erbov sa zvykol dávať odkaz na priezviská. Bolo to vtipné, lebo heraldik mi napísal, že mi to chcel navrhnúť, ale nemal odvahu.

Samozrejme, môžeme to interpretovať aj biblicky ako Jakubov rebrík, hovorí sa o rebríku do neba. Nechcem si uzurpovať niečo, čo nie som, ale je tam odkaz na moju prezývku.

Biskupom ordinariátu ste sa z nášho pohľadu stali nečakane, pre mnohých to bolo prekvapenie. Oznámil vám to nuncius vo Švajčiarsku alebo ten na Slovensku?

Veľa o tom nemôžem hovoriť. Ale určite môžem povedať, že ma oslovil nuncius zo Slovenska.

Čo sa vám odohrávalo v hlave, lebo veľa času na premyslenie ste asi nemali?

Veľa ho nebolo. Keď som dostal pozvanie na nunciatúru, tak som si povedal, že sú dve možnosti. Jedna, že sa na mňa niekto sťažoval - naši ľudia sa radi sťažujú, obzvlášť keď ja nie som celkom tradičný.

Nikdy som nemal ambíciu vyrásť na niečo takéto. Stalo sa.

Boli ste aj v zahraničí. Navonok sa mohlo zdať, že ste v úzadí, ale to neplatí, lebo ste po arcibiskupovi Maximovi už druhý biskup, ktorý prichádza z pôsobenia vonku.

Môžeme len fabulovať, či niekto to meno vytiahol alebo som bol medzi menami na možného nástupcu. To sa nikdy nedozviem.

S čím ste sa museli vyrovnať, keď vás oslovili?

S veľa vecami. Jednak som mal skončiť rozbehnutú prácu. V mojom prípade to nie je jednoduché. Vo Švajčiarsku nemáme podmienky, ako si to niekto predstavuje, že sadnete na faru, tu máte kostol a všetko sa tam odohráva.

Bývam na priváte, mám auto na lízing, mám dohodu so šiestimi kostolmi, kde mávam omše. Prevzal som to po predchodcovi, ale tie dohody som musel predlžovať. Musel som dať výpoveď z bytu, čo tam nie je také jednoduché. Otázka, čo s autom, čo s tými kostolmi, otázka, čo s kľúčmi, ktoré som prevzal.

Teraz nosím v hlave, že ja mám byť pastier týchto ľudí. No dobre, nie som lepší, ale možno pastiersku službu, tú zadnú stenu, o ktorú sa môžu oprieť, hádam dokážem poskytnúť. A potom sa spoliehať, že pokiaľ to Pán Boh tak zariadil, že ma kdesi v zahraničí našli, tak to už hádam nejako pôjde.

Na nás pôsobíte skôr pastoračne ako administratívne. Ale to sa asi nedá oddeliť.

To sa, žiaľ, nedá, budem musieť robiť aj administratívu. Musel to robiť aj môj predchodca a bude ju robiť aj niekto po mne.

Predovšetkým by som chcel, aby sme neboli inštitúcia, ale živý organizmus Kristovho tela. To je moja vízia. Či sa naplní, to je, samozrejme, v Božích rukách.

S akými ďalšími víziami do úradu vstupujete?

Každý sa pýta na výzvy, či sa bude hneď niečo meniť. To určite nie. Nemyslím si, že musíme nasledovať politický systém v zmysle, že naši predchodcovia to nerobili dobre a my to budeme dobre robiť. Toto nie. Myslím si, že veľa vecí je veľmi dobre rozbehnutých a je prirodzené, že sa obmieňajú generácie.

Aj keď nie som najmladší, som o generáciu nižšie ako môj predchodca. Možno trošku ináč vnímam, čo nás tlačí a čo sme si s mojím predchodcom niekedy možno nevedeli vysvetliť. Veľa výziev prinesie aj samotný vývoj, budeme o tom diskutovať.

Veľkou výzvou je - teraz budem znieť, ako keď sme chodili na základnú školu - mier vo svete. Ale je to veľká výzva, veď za našimi hranicami sa bojuje. Sme vonkajšia hranica NATO. Špekuluje sa, či chceme byť alebo nechceme. Výzvy to budú aj pre vojakov, nedávno striedali mentalitu, že nie sme Varšavská zmluva, ale NATO, teraz možno zase niečo nové.

Navyše bojujeme aj sami so sebou. Na voľbách vidno, ako sme rozdelení, ide to naprieč rodinami, spoločenstvami. Pandémia nám ukázala, že sme rozdelení aj v cirkvi, spomínali sa dezoláti a nedezoláti, tí, ktorí prijímajú na ruku a neprijímajú na ruku, tí, čo veria v rôzne zázraky a podobne.

Musím to povedať, hoci je to škaredé, ale je to tak: na Slovensku máme nemálo kňazov, ktorí sa považujú za polospasiteľov, že oni majú správnu náuku.

Možno aj s tým súvisí biskupské heslo, ktoré som si dal (Verte evanjeliu, pozn.). Už prestaňme s tým, že ja som lepší ctiteľ, som taký a onaký, v tom iný od druhého. Všetci sme služobníci jedného evanjelia, jedného Boha. Toho sa držím.

Budete členom KBS, ale zároveň máte špecifickú diecézu. Plánujete sústrediť sa na ordinariát alebo aj na iné veci navonok?

Neviem, či sa to dá oddeliť, a to z jednoduchého dôvodu - sú to stále tí istí naši ľudia. Oni sa nachádzajú v nejakej diecéze, kde žijú. Ale my sme aj personálna diecéza. To znamená, že ak títo ľudia pracujú u nás, tak máme takzvanú kumulatívnu právomoc. To znamená, že veriaci v ordinariáte môžu trebárs požiadať o sobáš vo svojej domácej farnosti, rovnako ako aj prostredníctvom našich kňazov.

To znamená, že ja sa nemôžem vyčleniť. Preto pokiaľ ide o mojich spolusvätiteľov, bola moja voľba taká, že sú to dvaja metropoliti. (Bratislavský a košický arcibiskup, pozn.) Tým chcem ukázať, že žijeme na tomto území. Nie je to o tom, že ich extra poznám alebo že by som si s nimi tykal. Oslovil som ich preto, aby som aj pred Slovenskom naznačil, že sme súčasť slovenskej cirkvi. Áno, so špecifickým poslaním a mojou úlohou je, pochopiteľne, obraňovať záujmy ordinariátu, no nedá sa to vytrhnúť z cirkvi na Slovensku.

Ordinariát je úzko prepojený so štátom, najmä s ministerstvom obrany, vnútra, spravodlivosti a financií, keďže pod ordinariát spadajú vojaci, policajti, hasiči, finančná správa, zbor väzenskej a justičnej správy či horská služba. Niekedy zaznieva kritika, že naši biskupi sú pri vyjadrovaniach opatrní, lebo chcú byť s predstaviteľmi štátu zadobre. Na druhej strane ordinariát má k týmto ministerstvám blízko. Nehrozí, že ako ordinár budete mať autocenzúru, aby ste si to s ministrami nerozhádali?

Áno, taká otázka už je. Preposlali mi už aj komentár od jedného politika, ktorý o mne napísal: „Je mi z vás na blití, velebnosti“, lebo som sa ukázal pri nejakom politikovi, pri ktorom sa ja ukázať musím.

Ak vychádzame zo skutočnosti, že sme demokratická krajina a mali sme slobodné voľby, tak akým právom poviem nejakému ministrovi, že ho neuznávam? Viem, že niektorí by chceli, aby sme sa ako biskupi angažovali, že s týmto ministrom áno a s týmto nie.

Ľudia očakávajú, že budeme hlásnymi trúbami pravdy. Ale my máme pravdu, len čo sa týka evanjelia.

Ľudia očakávajú, že budeme hlásnymi trúbami pravdy. Ale my máme pravdu, len čo sa týka evanjelia, kde máme politickú pravdu? Ku ktorej politickej strane sa mám teraz prikloniť? Toto je veľmi vážny problém.

Vnímate, že by ste sa ako biskupi voči politikom mali ozvať, keď by konali v rozpore s evanjeliom alebo morálkou?

Myslím, že tam áno. Ešte som na stretnutí nesedel, ale predpokladám, že aj biskupi sú naklonení rôznymi smermi. Ale my nie sme volení a nie sme tí, ktorí by to mali robiť. Skôr by som apeloval na občiansku spoločnosť, aby sa ona snažila riešiť tieto veci.

Už sme sa o Švajčiarsku rozprávali, teraz to stiahnime trochu na vás. Veriaci a kňazi na Slovensku môžu mať dojem, že ste liberál, lebo také názory dominujú v tamojšej cirkvi. Dokonca sme sa s tým aj stretli, že sa to o vás hovorí. Kde sa názorovo vidíte vy?

Ja sa na tom smejem. Na Slovensku mi mnohí povedali, to je taký ten liberálny, a vo Švajčiarsku som bol za ultrakonzervatívneho. Aj medzi tamojšími Slovákmi? Nie, Slováci si na mňa zvykli. Keď mám byť úprimný, kreoval som pojem náboženská mentalita, ktorá je vo Švajčiarsku dosť odlišná. Oni ju prežívajú nejakým spôsobom a nemôžeme o nich povedať, že sú čudní. Lebo to isté povedia oni o nás - že sme stredovek.

tags: #novy #slovensky #biskup