Kto bol posledný prorok v islame?

Islam je jedným z najväčších svetových náboženstiev. Odhaduje sa, že sa k nemu hlási asi 1100 až 1300 miliónov veriacich. Zakladateľom islamu je prorok Mohamed (žil v 7. stor. v Arábii), o ktorom moslimovia veria, že bol najväčším a posledným prorokom.

Islam je arabské slovo a znamená “podriadenie božej vôli”. Moslimovia sú tí, ktorí “sa podriaďujú Alahovi”. Alah je jediný skutočný Boh a svätou knihou islamu je al-kut´án (korán).

Zrod a šírenie islamu

Okolo roku 610 n.l. opustil obchodník Mohamed rušné mesto Mekku, aby istý čas strávil v blízkych horách. Túžil po pokoji a tichu, chcel premýšľať a modliť sa. V horách mal videnie alebo sen, vtedy mal asi štyridsať rokov. Potom začalo Mohamedovo videnie meniť svet.

Mohamed sa vrátil domov a povedal rodine, že dostal božie posolstvo, v ktorom je vysvetlenie, ako treba správne žiť a uctievať boha. Veril, že jeho povinnosťou je zvestovať božie posolstvo všetkým ľuďom a preto sa stal kazateľom a učiteľom. Mnohí ho obdivovali a uctievali, iní si ho nevšímali.

Tvrdil, že ho poslal Boh, aby ľuďom priniesol dobrú zvesť a aby ich zároveň varoval pred modlárstvom. Mohamed vyzval Arabov, aby uverili v jediného Boha. Kto v neho uverí toho čaká odmena v raji, ale však kto posolstvo odmietne, bude potrestaný v pekle.

Proti Mohamedovi vystúpila opozícia najmä spomedzi bohatých obchodníkov v Mekke, preto so svojimi stúpencami ušiel do Mediny, mesta vzdialeného asi 450 km na sever. Od toho času sa počíta islamský kalendár. V Medine Mohamed založil náboženskú obec veriacich usilujúcu žiť podľa božích príkazov.

Bojoval proti mekkským protivníkom, kým sa mu nepodarilo roku 630 n.l. Mekku dobyť. Zomrel roku 632. Veľa občanov mesta Mekky sa rozhodlo počúvať jeho kázne a stať sa moslimami, to znamená ľuďmi, ktorý sa odovzdali do vôle božej. Pravidelne sa modlili a stretávali sa, aby počúvali výklad božieho posolstva.

Tieto texty boli neskôr spísané do knihy nazvanej Korán, ktorý usmerňoval a aj naďalej usmerňuje konanie stúpencov islamu vo všetkých aspektoch ich života. Z Mohamedovho videnia sa zrodilo nové, rýchlo šíriace náboženstvo.

Moslimskí panovníci získali kontrolu nad obrovskou ríšou s centrom v Damasku a neskôr v Bagdade. Za jedno storočie sa moslimské územie rozšírilo od Španielska až po hranice Číny.

Päť pilierov viery

Moslimovia veria, že sa musia bezpodmienečne riadiť príkazmi Alaha a svoje životy založiť na piatich stĺpoch viery, zostavených vo svätej knihe Korán. Nazývajú sa “päť stĺpov viery” :

1. Vyhlásenie viery (šaháda): niet iného Boha okrem Allaha a Mohamed je Boží posol. Toto vyhlásenie znie jednoducho, no odzrkadľuje hlbokú duchovnú vieru. Keď sa človek chce stať moslimom, musí urobiť toto vyhlásenie.
2. Päť modlitieb denne (salát): je súčasť islamského kultu a oslava Boha. Moslim sa modlí päť ráz za deň: na svitaní, na poludnie, popoludní, pri západe slnka a večer. Po rituálnom očistení tela sa moslim postaví tvárou k Mekke a modlí sa buď s ostatnými veriacimi v mešite, alebo sám. Pod seba si položí rohož alebo modlitebný koberec, aby sa zachovala rituálna čistota miesta. Každá modlitba sa skladá z predpísaného počtu pohybov. Pri každom pohybe prednáša určité verše z koránu. Ucelený súhrn pohybov a prednesených veršov z koránu tvorí jednu modlitbu (po arabsky raka). Moslim sa nemusí modliť v mešite každý deň, všetci dospelí a zdraví muži by sa mali zúčastniť na spoločnej piatočnej modlitbe. Účasť žien je nepovinná.
3. Almužna (zakát): každý dospelý moslim, ktorý má finančný príjem alebo majetok, je povinný odvádzať náboženskú daň.
4. Pôst v mesiaci ramadán (saum): moslimovia sa postia počas celého islamského mesiaca ramadánu každý deň od svitu do zotmenia, Veria, že v tomto mesiaci Boh po prvý raz zjavil korán. Osoba, ktorá sa postí, nesmie jesť, piť ani fajčiť. Chorí starší ľudia a deti sa postiť nemusia.
5. Púť do svätého mesta Mekky v Saudskej Arábii (hadždž): každý dospelý a zdravý moslim bez rozdielu pohlavia, ktorý má na to prostriedky, by mal aspoň raz za život vykonať púť do Mekky. Púť sa koná každý rok počas islamského mesiaca Du I-hidždža. Pútnici sedem ráz obehnú okolo chrámu Kaaby - najsvätejšej moslimskej svätyne jediného Boha. Púť vrcholí sviatkom Obetovania.

Islamské hnutia a sekty

Asi 90% všetkých moslimov tvoria sunniti. Volajú sa “ľudia sunny a rovnakého názoru”. Ich názov pochádza z toho, že žijú podľa sunny (týmto slovom sa označovali výrobky a skutky Mohameda a jeho žiakov). Sunniti sú aj ľuďmi “názorovej zhody”, lebo rešpektujú to, na čom sa dohodla obec veriacich.

Šíitské hnutia a neskôr sekty vznikli pri sporoch o to, kto sa má stať vodcom veriacich po smrti proroka. Šíiti podporovali nároky Mohamedovho bratanca Alího na následníctvo, preto sa volajú šíat Alí “strana Alího”. Všetci šíiti zastávajú názor, že potomkovia Alího majú byť vodcami moslimov teda imámami.

Medzi hlavné šíitske sekty patria:

• Zajdovci: Uznávajú postupnosť imámov, ktorí však podľa názoru nemajú nadprirodzené vlastnosti. Zajdovskí šíitskí panovníci vládli vládli v Jemene až do zrušenia monarchie (1962).
• Sekta „dvanástich“: Väčšina šíitov uznáva postupnosť dvanástich imámov. K tejto sekte sa hlásia Peržania, veľa Iračanov, Pakistancov, Indov a Libanoncov. Uznávajú dvanástich imámov, z ktorých posledný zmizol roku 878 a vráti sa na zem ako mahdí (islamský mesiáš). Podľa učenia tejto sekty sú imámovia dokonalými bytosťami s nadprirodzenými vlastnosťami.
• Ismaílovci: Uznávajú postupnosť potomkov imáma Ismaíla, ktorý bol synom šiesteho šíitskeho imáma. Podľa tohto učenia má každé božie zjavenie, teda i korán, vonkajší rozpoznateľný zmysel a vnútorný skrytý význam. Do sekty ismaílovcov patrila dynastia Fátimovcov v Egypte. Neskoršie sa ismaílovci rozdelili na niekoľko menších siekt. Zo zúčastnených siekt sú známi chódžovia (sú rozšírení v Indii a vo východnej Afrike) a indická sekta Bohara.

Islamský zákon sa volá šáría, čo znamená “cesta”, po ktorej treba kráčať. Je to obsiahly komplex nariadení a predpisov a týka sa všetkých stránok života veriaceho. Predpisuje moslimovi, ako sa má pomodliť, ako si má vykonať ročnú púť a pod.

Určuje tresty za spáchané trestné činy, napr.: odťatie ruky za kradnutie a bičovanie za opilstvo. Rodinný život zas regulujú nariadenia týkajúce sa manželstva, rozvodu, starostlivosti o deti a dedičských práv.

tags: #kto #bol #posledny #prorok