Kračúnovce ležia v južnej časti Nízkych Beskýd, v západnej časti doliny Tople, v nadmorskej výške okolo 198 m. Samotný názov a poloha signalizuje vtedajšie a staršie slovenské osídlenie v doline potoka Topoľa. Prvé písomné správy o obci sú z roku 1347. Z nej vyplýva, že jestvovali už skôr a patrili šľachticom z Drienova.
Pôvod názvu a vznik obce
V písomnostiach zo 14.-16. storočia vyskytujú sa pravidelne pod maďarským názvom Karachonmezew v zmysle Kračúnovo Pole, ojedinelé v slovenskom názve Kračúnovce. Základom oboch názvov je starobylé slovenské meno, resp. prezývka Kračún (Krátky), ktoré sa v severovýchodnom Uhorsku používalo ešte v 13.-14. storočí. Za najpravdepodobnejší vzťah neznámeho nositeľa tohoto mena k dedine považujeme vzťah prvého šoltýsa, lebo vlastnícky vývin kračúnovského majetku v 13.-14. storočí vylučuje vlastnícky vzťah prípadne zemana Kračúna. Medzi menami či prezývkami šľachticov z Drienova v prvej polovici 14. storočia sa meno Kračún nevyskytlo.
Preto predpokladáme, že Kračúnovce vznikli koncom 13., prípadne začiatkom 14. storočia na majetku panstva Chmeľov a prvé obydlia vybudoval šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného práva. Šoltýstvo sa tu udržalo aj v 16. storočí. Nemožno však vylúčiť, že Kračúnovce jestvovali už pred 13. storočím a noví usadlíci v 14. storočí sídlisko zväčšili. Majetkovou súčasťou panstva Chmeľov zostali v 14.-16. storočí. V 14.-15. storočí patrili najmä šľachticom z Drienova a v 16. storočí zväčša zemanom zo Šemše.
Vývoj obce v 15. a 16. storočí
Sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 33 port, takže Kračúnovce patrili k veľkým dedinám. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliacke domácnosti zdanili od 8, 4, resp. 5,5 porty, pričom v roku 1567 len jedna domácnosť hospodárila na celej a sedem na polovičných usadlostiach. V uvedených rokoch bolo 7, 10 a 7 želiarskych domácností. V roku 1600 základ sídliska tvorilo len 11 obývaných poddanských domov. Bol tu však aj dom šoltýsa, mlyn, kostol, fara a škola. V dôsledku znižovania počtu domov od polovice 15. storočia sa sídlisko zmenšovalo.
Koncom 16. storočia boli Kračúnovce stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Jedna z možných vysvetlení môže byť aj to, že uvedené obce patrili do panstva Chmeľov. Je teda evidentné, že historický motív na pečatidle nie je jedinečný. Preto pri návrhu erbu nemôžeme vychádzať len zo znamenia na historickom pečatidle, ale využijeme jedinečnosť názvu obce v priebehu dejín - Karacson - Kračún - Vianoce - a do erbu zakomponujeme symbol Vianoc: betlehemskú (Vianočnú) hviezdu s atribútmi patróna kostola obce (sv. Mikuláša), ktorý vlastne tiež symbolizuje Vianočné sviatky a tým aj názov obce.
Hviezdy ako erbový symbol nie sú zriedkavým javom, v nemeckej heraldike prevažne ako šesťcípe hviezdy dianie na nebi. V kresťanskej ikonografii znázorňovali hviezdy dianie na nebi. Pannu Máriu zobrazovali často nielen ako stojí na cípe mesiaca, ale aj gloriolou v podobe koruny z hviezd. Nespočetné hviezdy symbolizovali nespočetné Abrahámovo potomstvo. Krista symbolizuje "jasná hviezda ranná". Známa je betlehemská hviezda, zväčša s ôsmimi lúčmi, ktorá priviedla k jasliam troch mudrcov z východu.
Kostol sv. Mikuláša v Kračúnovciach
V Kračúnovciach postavili kostol. Gotické jadro dodnes jestvujúceho kostola pochádza zo začiatku 15. storočia. Kračúnovce - Kostol sv. História a stavebný vývojBarokovo-klasicistický kostol z 18. storočia, ktorý má staré gotické jadro zo začiatku 15. storočia. Opravený bol v roku 1901 v klasicistickom štýle. Z gotického obdobia sa zachovala veža, ktorá prešla niekoľkými úpravami, má neskororenesančný (1615 - 1620) kamenný portál s rozoklaným trojhranným frontónom, so štylizovanými rozetami a záverečnou mušľou. Pravdepodobne z gotickej stavby pochádza aj jadro obdvodového muriva, ku ktorému boli v 18. storočí postavené silné barokové nástenné piliere interiéru a na nich dosadá pruská klenba s pásmi.
Fasáda je upravená klasicisticky s liezénovým rámom a terčíkovou podstrešnou rímsou na veži. Kostol je jednoloďový a má hlavný oltár z konca 19. storočia. Vnútorné zariadenie kostola je z čias opravy kostola. Zo starého zariadenia pochádza bočný oltár z druhej polovice 18. storočia s rokokovým tabernákulom a neskorobarokovou Kalváriou. V sakristii sa nachádza plastika sv. Jana Nepomuckého, ktorá je zo 17. storočia. Z konca 18. storočia pochádza drevená krstiteľnica. Maľby kostola pochádzajú z roku 1962. Vo svätyni je obraz Korunovania Panny Márie. Zvyšná časť klenby je vyplnená barokovými ornamentmi. V kostole sa nachádza päť vitrážových okien z roku 1988, ktoré zobrazujú svätých.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Začiatok 15. storočia | Postavenie gotického jadra kostola |
| 1615-1620 | Vybudovanie neskororenesančného portálu veže |
| 18. storočie | Prístavba barokových pilierov a klenby |
| 1901 | Oprava kostola v klasicistickom štýle |
| 1962 | Maľby kostola |
| 1988 | Inštalácia vitrážových okien |
Stojí v centre obce. Stav kostola je veľmi dobrý.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí:
- Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
- Bazilika svätého Egídia v Bardejove
- Drevené kostolíky severovýchodného Slovenska
Drevené kostoly (Slovensko) – video sprievodca cestovaním po svete
Kňazi pôsobiaci v Bardejove - sv. Egídia
Vdp. Vysviacka: v roku 2001 v Dóme sv. Pôsobiská: 2001 Sabinov, 2005 Prešov (Farnosť Krista Kráľa - Sekčov), 2006 Košice (Dóm sv. Alžbety), 2007 Prešov - Sekčov, 2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Vysviacka: v roku 2009 v Dóme sv. Pôsobiská: 2009-2011 farnosť Tibava; 2011-2014 farnosť Kráľovnej pokoja v Košiciach; 2014-2018 Svidník; 2018-2021 Raslavice; 2021 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2018 Farnosť Svätej rodiny v Košiciach; 2019 - Farnosť Krista Kráľa na prešovskom sídlisku Sekčov; 2024 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2010 Trhovište; 2015 Košice - Dóm; 2020-2025 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Vysviacka: v roku 2009 v Dóme sv. Pôsobiská: 2020-2025 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 1999 Ruskov, 2001 Prešov - sv. Mikuláša, 2002 Terňa, 2004 Trebišov, 2006 Nižný Žipov, 2011 Skrabské, 2015 Bystré, 2019-2021 Bardejov - sv. Mons. Pôsobiská: 1981 Stropkov, 1985 Humenné a Bardejov, 1986 Košice - Kráľovnej Pokoja, 1988 Vranov nad Topľou, 1988 Trebišov, 1989 Kechnec, 1990 Veľký Šariš, 2004-2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2008 Jenkovce; 2011 Košice - Dóm; 2015 Stropkov; 2017-2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 1999 Ruskov, 2001 Prešov - sv. Mikuláša, 2002 Terňa, 2004 Trebišov, 2006 Nižný Žipov, 2011 Skrabské, 2015 Bystré, 2019-2021 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2014 Valaliky; 2016-2021 Bardejov - sv. Vdp. Pôsobiská: 1976 Humenné, 1977 Sečovce, 1979 Hažlín, 1982 Giraltovce, 1990 Trebišov, 1992 Nitra, 1994 Strážnica, 1997 Trenčín, 2009-2023 Bardejov - sv.
tags: #farnost #sv #mikulasa #kracunovce