Piešťany, mesto známe svojimi kúpeľmi, ukrýva aj bohatú históriu sakrálnych stavieb. Medzi nimi vyniká Kostol svätého Štefana kráľa, ktorý je dominantou mesta a dôležitým svedkom jeho vývoja.
Kostol sv. Štefana v Piešťanoch
Stredoveké Korene a Starý Kláštor
Ak by ste prekopali okolie Detvianskej a Kláštorskej ulice, pri troche šťastia by ste objavili podobne ako archeológovia či stavitelia inžinierskych sietí na Detvianskej ľudskú čeľusť či iné pozostatky tiel z 11. storočia. Viete o tom, že najstaršou dochovanou stredovekou pamiatkou v Piešťanoch je Starý kláštor?
Starý kláštor, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Potvrdili to aj archeologické výskumy. Maketa kostolíka naznačuje, ako asi táto pamiatka vyzerala. Časť najstarších pozostatkov zničila výstavba nového kostola. Cintorínom zasahuje i do priľahlých súkromných území.
Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095).
Ruina sakrálneho objektu (Detvianska 9) - kultúrna pamiatka. Jediný hmotný doklad stavebnej činnosti v stredovekých Piešťanoch zachovaný in situ je datovaný do rámca 16. storočia; prvú známu písomnú zmienku o jeho existencii obsahuje až vizitačný zápis z roku 1560.
Gotický chrám, pravdepodobne súčasť predpokladaného stavebného komplexu, azda johanitského kláštora, bol roku 1813 poškodený v takom rozsahu, že sa ho, navzdory snahám, už nepodarilo obnoviť. Na vnútroblokovom pozemku vo vlastníctve mesta Piešťany zostali iba rozrumené múry neobvyklého, dvojabsidového uzáveru presbytéria.
Opakované archeologické výskumy odkryli na pozemku dôkazy o zaniknutom cintoríne a vyniesli na svetlo viaceré hodnotné nálezy.
Z histórie farského kostola
Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..."
Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560. Štvrtú zmienku z r. 1397 v evidencii farností ostrihomského arcibiskupstva niektorí historici spochybňujú. Originál sa nezachoval, odpisy z r.
Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly.
Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15. storočia.
Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa.
Klasicistický Kostol svätého Štefana Kráľa
Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa (Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Klasicistický kostol slúži veriacim od roku 1831. Postavili ho na mieste odstráneného staršieho "staropiešťanského" chrámu, po ktorom novostavba prevzala patrocínium.
Farský kostol svätého Štefana v Piešťanoch je klasicistická stavba z rokov 1828 - 1832. Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu.
S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podarilo v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa. Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby.
Pozdĺžna, neveľmi členená hmota je pointovaná vežou, mierne vystupujúcou z bohatšie zdobeného západného priečelia. Tri klenbové polia chrámovej lode a priestor presbytéria s plytkým oválnym uzáverom preklenujú pruské klenby, vyzdobené miestnymi maliarmi kostolov F. Papom a E. Petrovičom.
Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy. O počiatkoch chrámu podáva latinské svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje.
Votívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760-1927. Obvykle ich zhotovovali ľudoví, ponajviac anonymní umelci a pôvodne stáli pri cestách, mostoch, domoch, na cintorínoch či pamätných miestach, odkiaľ boli časom z rôznych dôvodov premiestnené.
Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Hlavný oltár sv. Štefana z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača. Oltárny obraz sv. Štefana-Kráľa namaľovaný od majstra Zieglera je signovaný rokom 1831. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20. storočia od piešťanských majstrov.
18. marca 2005 bol na kostole osadený 213 cm dlhý, 70 kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. 13. marca ho posvätil piešťanský dekan Jozef Bohunický.
Noc kostolov 2012 - Piešťany kostol sv. Štefana - živá reťaz
Zmeny Kňazov a Ich Pôsobenie
Na poste piešťanského dekana a správcu farnosti sv. Štefana nastala od 1. augusta zmena. Dekanát a farnosť sv. Štefana v Piešťanoch po päťročnom pôsobení opúšťa kňaz Jozef Bohunický. Jeho odchod na faru do Hornej Stredy súvisí so zmenami v Trnavskej arcidiecéze, kde dochádza k pohybu v desiatkach farností.
Spoluprácu s ním primátor mesta Remo Cicutto ocenil: „S dekanom Jozefom Bohunickým sa nám spolupracovalo dobre, pretože nastavil určité parametre fungovania cirkvi v Piešťanoch po ekonomickej stránke. Dokázal dať na známosť, že cirkev je sebestačná, dokáže financovať svoje potreby a úlohy zo zdrojov, ktoré má, teda z milodarov od veriacich. Za jeho éry sa dostavala zvonica pri novom kostole a tiež na starom farskom kostole vidíme veľký kus práce, kde došlo k stabilizácii jeho statiky aj k výmene strechy a úpravy okolia v dosť veľkom rozsahu. Rovnako fara a byt pre kaplána dostali, čo potrebovali. Bol teda zrejme dobrým manažérom a aj jeho pastoračnú činnosť hodnotím veľmi dobre.
„Nebudem sa s vami lúčiť ani nejako bilancovať, neodchádzam totiž ďaleko, ale len do Hornej Stredy. Zostávam teda v kontakte tak s farníkmi, ako aj s vedením mesta," povedal nám bývalý dekan J. Bohunický.
Svoj odchod neberiem ako nejakú degradáciu, teším sa na nové pôsobenie. - Človek je súčasťou prírody, v ktorej tiež nie vždy svieti slnko a rovnako aj v živote kňaza nie sú len dobré chvíle. Čo som postrehol, že medzi ľuďmi je akosi priveľa negatívnej energie. Rád pracujem s pozitívnou energiou, ktorá povznáša, je tvorivá a negatívna búra, rúca, ruší. Aj tu také čosi občas bolo, ale ja som sa snažil ísť vlastnou cestou.
Pohyb nastáva v celej arcidiecéze a týka sa okolo osemdesiatich farností. Zásadnú líniu určuje arcibiskup, ktorý má svoju víziu. Nie každý kňaz je na opravu alebo na ekonomiku, aj v Piešťanoch napríklad zostala po mojom predchodcovi nedokončená budova pastoračného centra a naša hierarchia má hlavu v smútku, čo s tým.
S novým piešťanským dekanom vdp. Štefan Gago, ktorý je aktuálnym farárom farnosti sv. Štefana.
Aktivity a Oznamy Farnosti
Piešťanská farnosť, podľa zasvätenia farského chrámu, zverená pod ochranu sv. Štefana Uhorského, sa rozprestiera v severnej časti kúpeľného mesta Piešťany. Jej terajšie hranice ako aj začlenenie farníkov do nej podľa bydliska boli stanovené dekrétom Arcibiskupského úradu v Trnave od 15. júla 2004. Týmto dátumom vznikla v južnej časti mesta nová farnosť pri kostole sv. Cyrila a Metoda, konsekrovanom v jubilejnom roku 2000.
Farnosť sv. Štefana prechádzala po roku 2000 viacerými turbulentnými situáciami, počas ktorých prichádzalo i k opakovaným pomerne rýchlym výmenám kňazov. V istom období bol komunitný život vo farnosti veľmi narušený a farské spoločenstvo temer nefungovalo. B. „Príchodom a prístupom B. Popelku k veriacim sa po dlhšej dobe vo farnosti opäť začal oživovať a sfunkčňovať spoločenský život. Stálo to množstvo času, veľa snahy a získavania dôvery, či práce na vhodných príležitostiach pre bližšie zdieľanie farníkov.
Postupným rozširovaní aktivít sa podarilo vytvoriť síce krehké farské spoločenstvo, ale o to aktívnejšie a otvorenejšie k ďalšej spolupráci. Vďaka vytrvalej práci a otvorenosti k participácii na rôznych projektoch sme tak ako farníci mali možnosť zažiť modlitebné stretnutia otcov, matiek, stretnutia rodín, Biblickú školu, duchovné cvičenia pre rodičov školy, stretnutia miništrantov, Noc milosrdenstva, Živý Betlehem, Scénickú krížovú cestu, farské tábory, vnímať odkazy vizuálov v evanjelizačnom priestore pri kostole… S úspechom sa opakovali maľovania obrazov pre Slávnosť všetkých svätých, stabilizovali sa rady koledníkov Dobrej noviny, deti cirkevnej školy mali možnosť zapojiť sa do projektu Malý ornitológ, ktorý mal aj hlbší podtón. Výsledkom bolo, že do farnosti začali prichádzať noví veriaci. Otvorila sa aj neveriacim a ľuďom hľadajúcim vieru.
„Omše v kostole sv. Štefana začali vyhľadávať aj ľudia z okolia. Mnohí veriaci pristupovali k sviatosti krstu v dospelosti pod vedením B. Popelku a mnohí ľudia v ňom našli oporu v ťažkých životných situáciách. Jednoduchom bol súčasťou nielen farnosti, ale aj mnohých rodín. B. Z tápajúcej farnosti sa časom stala farnosť plná života, o čom svedčí množstvo aktivít a rastúci počet dobrovoľníkov, ktorí sa na nich podieľali. Farár B. Realitou je, že si ho pre jeho prístup a pochopenie, ľudia veľmi obľúbili, čo bolo opakovane vyjadrené aj pri ďakovnej svätej omši. Rovnako farár B. Popelka sa poďakoval ľuďom, s ktorými prišiel v Piešťanoch do kontaktu a spolupráce.
Aktuálne oznamy a informácie z farnosti:
- Spomienky, sviatky a slávnosti
- Čas sv. omší v Piešťanoch: Pondelok: 18.00 Utorok: 18.00 Streda: 6.30, 18.00 Štvrtok: 6.30, 18.00 Piatok: 6.30, 18.00 Sobota: 6.30, 18.00 Nedeľa: 9.00
- Ohlášky: Oznamujeme, že sviatosť manželstva chcú prijať Lukáš Schmelcer, bytom Piešťany a Mária Magdaléna Vasiľová, bytom Poša, okres Vranov nad Topľou.
- Pripomíname termín birmovky v našej farnosti, ktorá bude v sobotu 27. septembra o 10.00. S birmovancami sa stretneme v piatok 12. 9. na sv. omši o 18.00 a po nej.
Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Piešťanoch
Okrem Kostola svätého Štefana sa v Piešťanoch nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne objekty:
- Kúpeľná kaplnka (Winterova 74): Neveľký, jednoloďový, novogotický sakrálny objekt postavili v roku 1897 podľa projektu neznámeho autora, ako náhradu za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá svojho času stála v susedstve bývalého Panského hostinca. Kaplnku zasvätili Božskému srdcu Ježišovmu.
- Evanjelický a. v. kostol (Pod Párovcami 1): Jednoloďový, vo výraze novogotický chrám postavili roku 1905 podľa projektu J. Krátkeho.
- Kostolík Krista Kráľa (Kocurice): Z inšpirácie tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb vznikol návrh filiálneho rímskokatolíckeho kostola v izolovanej mestskej štvrti - do zlúčenia s Piešťanmi (1974) samostatnej obci - Kocurice. Návrh arch. Ľ. Mrňu uskutočnili v roku 1997.
- Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Cirkevné školstvo
Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv.