Farnosť Stará Halič, zasvätená svätému Jurajovi, je jednou z najstarších farností v regióne Novohrad. S bohatou históriou a zachovanými pamiatkami je dôležitou súčasťou kultúrneho a duchovného dedičstva Slovenska. Rímskokatolícka cirkev má farnosť v Starej Haliči. Samotná obec Stará Halič je čisto katolícka.
Katolícka cirkev na Slovensku je prítomná v dvoch obradoch: latinský obrad (Rímskokatolícka cirkev) a byzantský obrad (Gréckokatolícka cirkev). Svoju činnosť, vznik a poslanie odvodzuje od učenia Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý je podľa vyznania viery jednou z troch božských osôb (spolu s Bohom Otcom a Duchom Svätým). Kresťanskej tradícii predchádza tradícia židovská, v ktorej kresťania vidia predobraz Cirkvi ako Božieho ľudu v putujúcom Izraeli.
História a vývoj farnosti
Zmienky poukazujú na existenciu farnosti už v 13. storočí. Farnosť Stará Halič je preto jednou z najstarších farností Novohradu. Kostolík dal postaviť podľa všetkého niekedy v tretej štvrtine 13. storočia Dionýz, zakladateľ rodu Lossonczyovcov, v tej dobe vlastník neďalekého haličského hradu. Dionýz bol uhorským palatínom, čo môže vysvetľovať veľkorysé riešenie stavby, netradičné pre vtedajšie vidiecke kostolíky.
Okolo roku 1350 sa magister Tomáš, jeden z potomkov Dionýza, pustil do gotickej prestavby kostolíka, pričom ten dostal nové polygonálne presbytérium s úzkymi a vysokými oknami ešte ranogotického tvaru. Pri prestavbe bola zrejme aj loď predĺžená východný smerom. V západnej časti lode bola vybudovaná murovaná empora, ktorú niesli piliere štvoruholníkového prierezu. Interiér kostolíka bol vyzdobený nástennými maľbami v 14. a 15. Pravdepodobne v roku 1524 sa uskutočnila veľká goticko-renesančná prestavba.
Románska loď bola zaklenutá neskorogotickou sieťovou klenbou, ktorá nerešpektovala všetky pôvodné okná. Horná časť jedného z nich sa tak dostala do podkrovného priestoru. Niekedy počas tureckých vojen bol podľa všetkého kostolík vypálený a preto dostal v 70. rokoch 17. storočia novú strechu. Vedľa kostolíka bola v tomto období postavená aj drevená zvonica, krásny príklad ľudovej architektúry, ovplyvnenej renesančným slohom. Presbytérium prešlo úpravami aj v 18. V 50. rokoch 20. storočia kostolík necitlivo opravili. Fasády dostali nepôvodný náter okrovej farby a šindle na streche nahradili červenými prejzami.
Neskôr v 60. rokoch bola stavbe vrátená pôvodná podoba so šindľovou strechou a bielymi fasádami, pričom sa súčasne realizoval aj výskum. Nástenné maľby v lodi a presbytériu boli odkryté a znova zatreté ako nehodnotné pri oprave v roku 1904. Opätovne ich odkryli v rokoch 1964-65 a v roku 1978.
Drevenú zvonicu dal v rokoch 1673-74 postaviť kapitán haličského hradu Ján Makfalvay. Stavba je v dobrom stave, v rokoch 2009 až 2013 sa uskutočnila jej obnova, v rámci ktorej vymenili aj šindľovú strechu, rozšírili podlahové kúrenie, upravili úroveň podlahy v presbytériu a položili novú dlažbu.
Po dlhých rokoch kostolík opäť dostal oltár - v neogotickom štýle. Opravený chrám a nový oltár vysvätil 8. júna 2013 kardinál Mauro Piacenza, prefekt Kongregácie pre klérus. Chrám patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú kňazi zo spoločenstva Dielo Ježiša Veľkňaza. Okrem miestnych veriacich ho využíva aj spoločenstvo apoštolských sestier Rodina Panny Márie, ktorá má v obci svoj misijný dom. Bohoslužby sú každý deň, v nedeľu o 11.00 hod.
V roku 1776 Mária Terézia zriadila Rožňavské biskupstvo, čiže Fiľakovo, Lučenec a Halič s okolím vyčlenila z ostrihomského arcibiskupstva. Obec Halič slávi posviacku chrámu 14. septembra na sviatok Nájdenia svätého kríža. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie - 15. augusta sa koná odpustová slávnosť (búčov).
Architektonické zaujímavosti
Gotický kostol sv. Juraja
Farský kostol sv. Juraja pochádza z 13. storočia, nachádzajú sa v ňom fresky zo 14. - 15. storočia. V roku 1968 pri reštaurátorskom výskume bol odstránený barokový oltár a nikdy viac sa do kostola nevrátil. V roku 2010 sa veriaci s kňazom rozhodli inštalovať nový oltár v gotickom štýle a v takom istom štýle upraviť celý liturgický priestor.
Začalo to fázou archeologického výskumu, nasledovala fáza reštaurátorského výskumu, následne elektrifikácia ozvučenia a vymaľovanie.
Medzi architektonické prvky kostola patria:
- Vysoké a úzke okná lode a presbytéria s podobným tvarom.
- Sieťová klenba v románskej lodi.
- Nástenné maľby z 14. a 15. storočia.
Drevená zvonica
Pravdepodobne ešte väčšou turistickou atrakciou, ako gotický kostol postavený na románskych základoch, môže byť susedná drevená zvonica. Zvonica v Starej Haliči má ešte jeden unikát. Starosta vraví: „Hergať sa chodí vždy pred Veľkou nocou. V čase od Ukrižovania Ježiša Krista do Zmŕtvychvstania sa u nás nezvoní, ale chodí sa hergať“. Medzi unikáty zvonice patrí Hergáč - drevený rapkáč, ktorý sa používa pred Veľkou nocou.
Slovenské sakrálne drevené stavby sa stávajú ťahákmi. Rovnako, ako východoslovenské kostolíky sú dielom vychádzajúcim z ľudovej architektúry. Pokojne môžeme povedať, že sú umeleckým dielom. A je jedno, či je to drevená zvonica nad Mýtnou, v Turičkách, alebo v Starej Haliči.
Súčasnosť farnosti
Farnosť Stará Halič je aktívna aj v súčasnosti. Pátri Spoločenstva Diela Ježiša Veľkňaza, správcom je Adrián Olach, známy ako páter František. Vo farnosti pomáha páter Pavol Benedikt, ktorý je tiež v Spoločenstve Diela Ježiša Veľkňaza.
Od roku 1993 sú apoštolské sestry rodiny Panny Márie prítomné vo farnosti. Páter František spolu s pátrom Pavlom Benediktom pracujú ako bežní diecézni kňazi. Od roku 1993 sa vo farnosti Stará Halič uskutočňujú kňažské a diakonské vysviacky.
Páter František organizuje rôzne púte. V kláštore pôsobí páter Tomáš Libant, ktorý bol v Starej Haliči kaplánom, ako predstavený kláštora na Nových Hradoch.
Celá farnosť slávi sviatok sv. Juraja. V Haliči sa konajú tri odpusty na: Trojičku, Nanebovzatie Panny Márie a Povýšenie sv. Kríža. Tomášovce majú svoj odpust na Petra Pavla, teda 29. júna. V Ľuboreči pribudne odpust v prvú nedeľu po Veľkej Noci - na nedeľu Božieho Milosrdenstva.
Farnosť má asi 20 miništrantov. Miništranti hrávajú futbal a bojujú o pohár sv. Juraja. Robia sa aj dekanátne stretnutia miništrantov a turnaje.
V piatok o 16:00 sa konajú omše pre deti vo farskom kostole. Deti z ostatných filiálok vedia prísť na omšu vďaka farskému autobusu. V lete sa zvyknú konať tábory. Mládežnícke sväté omše sa konajú každý piatok o 18:00 v Haliči. Po omši sa sa mládežníci stretávajú na stretkách v Starej Haliči. Vo vianočnom období mladí chodia na návštevy starých a chorých.
Dňa 24.11.2024 do našej farnosti zavítala sestra Gemma z Košíc, aby nám priniesla krásnu kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily a porozprávala nám o nej. Ľudia sa s radosťou zapísali na zoznam k podomovej návšteve kaplnky Panny Márie. S veľkou radosťou teraz očakávame požehnanie a posvätenie týchto štyroch kaplniek, ktoré sa bude konať v Haliči 6. januára 2025 na sviatok Zjavenie Pána -Troch Kráľov.
Rožňavský biskup Stanislav Stolárik požehnal 1. júna v Starej Haliči Dom svätého Juraja. Ide o zariadenie pre seniorov, ktoré však okrem zdravotnej starostlivosti ponúka aj duchovný domov. Súčasťou programu v zariadení je i každodenná modlitba ruženca, možnosť svätej omše či poklony v Kaplnke sv. Jozefa, ktorá sa nachádza priamo v areáli.
Filiálky farnosti
Farnosť má tieto filiálky: Halič, Tomášovce, Ľuboreč, Praha, Lupoč, Mašková, Telka, Gregorova Vieska.
| Filiálka | Kostol | Odpust |
|---|---|---|
| Stará Halič | Farský kostol sv. Juraja | Sv. Juraj |
| Halič | Barokový kostol | Trojička, Nanebovzatie Panny Márie, Povýšenie sv. Kríža |
| Tomášovce | Kostol sv. Petra a Pavla | 29. júna |