Dielo Modlitba pre Katarínu Horovitzovú je silným svedectvom o hrôzach holokaustu a nacistickej mašinérie. Autorom je významný český prozaik, publicista, scenárista a autor rozhlasových hier Arnošt Lustig, ktorý sa zaradil k autorom tzv. druhej vlny vojnovej prózy.
Arnošt Lustig, autor diela Modlitba pre Katarínu Horovitzovú
Arnošt Lustig: Život a Tvorba
Arnošt Lustig sa narodil v rodine židovského maloobchodníka a detstvo prežil v Prahe. Z rasových dôvodov bol vylúčený zo strednej školy a učil sa krajčírom. Prežil koncentračné tábory Osvienčim a Buchenwald a v roku 1945 sa mu podarilo ujsť z transportu smrti. Po vojne študoval žurnalistiku. V roku 1968 odišiel do Juhoslávie, potom sa usadil v USA, kde prednášal film a literatúru.
Jeho tvorba má autobiografické rysy a je ovplyvnená jeho skúsenosťami z vojny.
Literárny kontext
Dielo patrí do druhej vlny vojnovej prózy (50. a 60. roky 20. storočia).
Obsah diela
Jedného dňa bolo zajatých Nemeckom 20 židovských obchodníkov, ktorí emigrovali pred vojnou do Ameriky, a boli prevezení do zajateckého tábora. Tam sa ich ujíma veliteľ Bedřich Brenske, ktorý však dostáva za úlohu z nich dostať čo najviac peňazí, ktoré majú uložené na kontách a sľubuje im za to deportáciu do USA. Keď prišiel nový transport, Katarína Horovitzová z neho vystupovala unavená a vyplašená a svojmu otcovi hovorila, že nechce zomrieť.
To počul Herman Cohen a prišlo mu to tak zvláštne, že ju chcel hneď vykúpiť z transportu a že za ňu bude platiť. Brenske s tým súhlasí, aby sa k skupine 20 obchodníkov pripojila ale pod podmienkou za sto tisíc frankov. Katarína bola mladá tanečnica, vyzerala ešte ako dieťa a Cohenovi sa páčila. Už od 12 rokov tancovala namiesto učenia a bývala za to bitá. Ona išla inou cestou než jej rodina, ktorá bola splynovaná hneď potom čo si Brenske odviedol Katarínu z rampy. Cohenovi sa tak páčila, že pre ňu nechal ušiť šaty a kabát aby bola dobre vybavená na deportáciu.
Chcela po Cohenovi, aby takisto vykúpil jej rodinu, ale nemala odvahu mu to zatiaľ povedať ani nevedela, že už je jej rodina už dávno mŕtva. Krajčír jej priniesol nejaké šaty a ušil kabát. I on vie, že je jej rodina mŕtva a je mu Kataríny ľúto, preto ju poprosí, aby rodine predala vzkaz, ktorý napíše na dno kufra. Potom sa vydávajú na dlhú cestu vlakom do Hamburgu.
Počas cesty je každá pečlivo strážená dvoma strážnikmi u dverí do kupé a Brenske sa z každého obchodníka snaží vymámiť peniaze. Katarína je však cestou donútená si vziať Hermana Cohena, aby bola zaradená do jeho pasu, pretože svoj pas nemá. Preto sa musí vrátiť späť do tábora. Oddáva ich rabín Dajem, ktorý spieva smútočnú pieseň, ktorou naznačuje Kataríne, že jej rodina je mŕtva.
Trasa transportu sa mení, nejdu cez Nemecko, ale cez Švajčiarsko, kde mali obchodníci svoje kontá. Na hraniciach so Švajčiarskom im Brenske povedal, aby sa všetci svliekli a išli do očistnej miestnosti, aby sa zbavili nečistôt. Tam, do tej doby naprosto nevinná a naivná Katarína pozná, že je koniec, že už nemajú žiadnu šancu, a keď má nahá tancovať pred nemeckým vojakom, vytrhne mu zbraň a dvoch vojakov zastrelí.
Potom je zavretá s obchodníkmi do sprchy, kde čakajú že potečie voda. Pri tom však zisťujú, že netečie voda, ale je cítiť plyn. Pomaly všetci umierajú, v tom sa otvoria dvere a v čele s Brenskym je spousta ďalších vojakov, ktorí Katarínu postrelia kulometom priamo do srdca. Brensky ju potom nenechá spáliť ako ostatných obchodníkov, ale nechá si jej telo a nechá ho vystaviť v sušiarne, kde jej rabín Dajám spieva a hladí. Potom sú jej krásne čierne vlasy použité na matrace.
Použité je príslovie (Kto inému jame kopá, sám do nej padá.
Otto Skorzeny: Hitlerov hrdina v službách Mossadu
Funkcia Literatúry
Z knižky som sa dozvedela ako bol život vo zvláštnom tábore. Názor je taký, že ľudia čo si prešli tábory majú niečo za sebou.
tags: #modlitba #pre #katarinu #horovitzovu