Slovensko sa pýši bohatou históriou a množstvom architektonických skvostov, medzi ktoré patria aj kostoly. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti Tekovské Nemce.
Kostol sv. Mikuláša v Trnave
Kostol v Tekovských Nemciach
V obci dominuje rímsko-katolícky barokový kostol z 18. storočia postavený na mieste pôvodného gotického. Prvýkrát bol kostol spomínaný r. 1397. V roku 1559 bol upravovaný, ale utrpel Turecké plienenie.
Budova bola obnovená, no po požiari r. 1740 bol na základoch vyhoreného gotického chrámu postavený nový barokový kostol. V r. 1935 bol prestavaný, doplnený novou vežou. Vzácny je hlavný pseudobarokový oltár z r. 1940 s reliéfom Všechsvätých, trojičný stĺp z roku 1875 a ďalšie dve kaplnky a viacero Božích múk.
V strede obce sa nachádza pamätník padlých v I. a II. svetovej vojne.
Diecézny archív Banskobystrickej diecézy
Diecézny archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty Banskobystrickej diecézy od jej vzniku až po súčasnosť. Archív bol presťahovaný z Diecézneho centra Jána Pavla II. Fond obsahuje spisy, ktoré boli prevzaté z Ostrihomskej arcidiecézy po vzniku banskobystrického biskupstva v roku 1776. Ide o korešpondenciu pochádzajúcu z uvedených rokov.
Ťažiskom fondu sú zinventarizované archívne dokumenty, ktoré sú triedené podľa jednotlivých farností. Väčšina z nich je písaná v maďarskom jazyku, sporadicky sa vyskytuje latinčina, poprípade slovenčina.
Kanonické vizitácie
Pojem kanonická vizitácia predstavuje spôsob kontroly a záujmu biskupa alebo ním poverených zástupcov o činnosti farností. Podľa uznesení Tridentského koncilu zo 16. storočia bol predstavený diecézy povinný vykonávať ich priebežné návštevy, ktoré sa zapisovali do tzv. vizitačných protokolov.
Evidovala sa do nich napríklad podrobná charakteristika farnosti alebo opis a rekonštrukcie sakrálnych stavieb. Zaujímavou časťou bolo vylíčenie v nej žijúcich veriacich.
Banskobystrická kapitula
Banskobystrická kapitula vznikla súčasne s biskupstvom, a od roku 1780 začala vydávať hodnoverné listiny, čím nadviazala a nahradila činnosť hodnoverného miesta v Kláštore pod Znievom. Banskobystrická kapitula tak priamo súvisí s fondom Hodnoverné miesto Turčiansky konvent, ktorý je od roku 1956 v správe štátnych archívov, presnejšie sa dnes nachádza v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.
V našom archíve tak v rámci fondu máme hlavne dokumenty vytvorené činnosťou kapituly v rokoch 1780 - 1873. Popritom sú tu obsiahnuté aj archiválie z neskoršieho obdobia, ako napríklad účtovné knihy, rôzne typy protokolov, denníky, aktá alebo agenda správy biskupských majetkov v Pečeniciach a Sielnici. Nanešťastie, tento fond nateraz nie je spracovaný, pričom jeho viacnásobným presúvaním bola narušená aj chronologická postupnosť. Z tohto dôvodu je orientácia v ňom v určitom zmysle problémová aj v súčasnosti.
Svätokrížske panstvo
Tieto archívne dokumenty ohraničené približne rokmi 1579 - 1949 možno využiť ako pramene k dejinám rôznych odvetví hospodárstva, poľnohospodárstva či ťažby dreva na danom území. Zachytávajú oblasť svätokrížskeho panstva, ktorá bola tvorená dvomi dištriktmi - horným a dolným.
K hornému dištriktu patrili obce: Bartošova Lehôtka, Janova Lehota, Jastrabá, Kopernica, Kosorín, Lutila, Lovča, Lovčica, Nevoľné, Nová Lehota, Pitelová, Prestavlky, Stará Kremnička a Trubín. Dolný dištrikt tvorili obce Čajkov, Rybník, Tekovská Breznica a Tekovské Nemce.
Schematizmy a matriky
Užitočným prameňom k poznaniu dejín biskupstva či farností sú schematizmy. Historické matriky sú základným zdrojom poznatkov pri tvorbe rodokmeňa. Aj keď síce boli na základe zákonov zo začiatku 50. V archíve sú uložené i odpisy farských matrík, ktoré pravidelne vyhotovujú a posielajú duchovní dodnes. Tento fond je možné študovať len v rámci dodržiavania platných súčasných zákonov a ochrany osobných údajov, keďže pôvod je zväčša novšieho charakteru, t. j.
Ide o knihy, ktoré boli zozbierané najmä z fár, avšak je tu uložený aj historický knižný fond biskupstva.
Bádanie v archíve
V prípade záujmu o bádanie v našom archíve kontaktujte archivárku pani Mgr. Eriku Maliniakovú, PhD. Potom je potrebné zaslať oficiálnu žiadosť o oprávnenie vstupu do archívu, kde uvediete okrem osobných údajov aj cieľ bádania. Žiadosť stačí poslať elektronicky.
Celá história Nemecka za 5 minút
Projekt zdokumentovania života obce Tekovské Nemce
Chceli by sme Vás informovať o projekte, ktorý sa práve v tomto období v Tekovských Nemciach rozbieha. Ide o projekt zdokumentovania života obce a jej okolia v premenách času. Ide nám o snahu zozbierať historické fotografie zachytávajúce život obce, jej obyvateľov, výstavbu a premeny prostredníctvom zozbierania súkromných fotografií od súkromných majiteľov.
Tieto fotografie budú následne prevedené do elektronickej podoby, katalogizované s uvedením majiteľa originálnej fotografie a motívom, čo zachytávajú. Samozrejme samotný originál bude vrátený majiteľovi. Máme snahu aj takýmto spôsobom zdokumentovať históriu našej obce, ktorá leží v zásuvkách a fotoalbumoch našich domovov a vo verejnosti už nie je známa.
Preto Vás prosím, aby ste nám zapožičali Vaše historické fotografie a pohľadnice, ktoré zachytávajú Tekovské Nemce, ich okolie a obyvateľov. Môžete nám ich priniesť na obecný úrad, alebo osobne , prípadne poslať cez formulár. Radi by sme z týchto materiálov vytvorili samostatnú internetovú stránku. Za Vami prejavenú ochotu a dôveru Vám vopred ďakujeme.
Kostol sv. Panny Márie v Jedľových Kostoľanoch
História obce Jedľové Kostoľany
Väčšia časť chotára obce Jedľové Kostoľany sa rozprestiera na svahoch najmenšej časti horstva Tríbeč, nazývanej „Sokolec“. Toto pomenovanie dostala od najvyššieho kopca, ktorý sa nachádza v tejto časti Sokolca. Tento je vysoký 801 m. Menšia časť chotára sa nachádza aj na severných svahoch Pohronského Inovca. Zaujímavým morfologickým celkom je kotlina Jedľových Kostolian. Je to kotlina erozívneho charakteru. Vznikla ako prepadlina pri neogénnom výzdvihu Tribeča.
- Obec sa spomína prvýkrát v písomných prameňoch v roku 1075 v súvislosti s potokom Feniosaunica (Jedľová Štiavnica).
- Týmto potokom bola označená aj hranica Beňadického opátstva kráľom Gejzom I.
- Podľa tejto listiny bola hranicou opátstva v katastri obce Kostoľany rieka Žitava až po jej prameň.
- V obci bola údajne kolonizácia Sikulov, čo svedčí o strážnej funkcii obce.
Pravdepodobne to bolo v súvislosti so strážnou vežou Túrňa, ktorá mala súvislosti s Hrušovom. Hrad vlastnil i Matúš Čák Trenčiansky. Neskôr ho vlastnili Bebekovci. V inom písomnom prameni sa udáva, že Túrňa bola vybudovaná až v XV. storočí. Nepriamo sa potvrdzuje existencia obce najneskôr v XII. storočí aj tvrdením významného slovenského historika P. Ratkoša, ktorý tvrdí, že teritórium, na ktorom žilo v XI. a XII. storočí slovenské obyvateľstvo, charakterizujú zamestnanecké názvy obcí, ktoré už nevznikali po roku 1200. Sú teda staršieho pôvodu.
V ďalšom prameni sa obec spomína v roku 1327, medzi príslušenstvom hradu Hrušov, ako obce s platením cla. S týmto možno stotožniť aj existenciu Túrne. V roku 1388 sa obec spomína znova, ako majetok hrušovského hradu, ktorému obec patrila až do XVII. Prvá zmienka o existencii kostola v obci je z roku 1332. Pravdepodobne bola tu už aj fara, lebo sa v XV. storočí spomína fara zo XIV. V obci sa v roku 1424 vyberalo mýto. V roku 1536 sa spomína v obci pivovar. V roku 1537 dostal právo v obci ťažiť zlato a drevo Alexander Thurzo, o čom sa hovorí v pokonávke medzi Alexandrom Thurzom a Jánom Záblatným z Hrušova.
Turci boli pánmi Slovenska skoro 150 rokov, čo sa dotklo aj Kostolian. V roku 1543 a 1544 vznikol Ostrihomský sandžak (turecká správna územná jednotka), ktorý sa rozprestieral väčšinou na území Slovenska. Podľa zoznamu popisných obcí patriacich do sandžaku išla hranica sandžaku na hornom Požitaví nasledovne: … Svätý Martin, Topoľčianky, Lovce, Žikava, Hostie, Jedľové Kostoľany, Obyce, Tekovské Nemce …, čo znamená, že obec patrila pod tureckú správu.
Po uzavretí mieru medzi Turkami a cisárom Rudolfom v roku 1606 pri ústí rieky Žitavy sa severná hranica sandžaku posunula nižšie, južnejšie. No turecké nebezpečenstvo nepominulo. Okolie Zlatých Moraviec zničili Turci v rokoch 1630-31. Topoľčianky napadli v roku 1639. Zlom v tureckom ťažení urobila až porážka Turkov pod Viedňou v roku 1683. Vplyvom tureckého nebezpečenstva sa premiestnili zasadania stoličných snemov Tekovskej župy zo Starého Tekova do Topoľčianok. Stoličné snemy sa tu konali od roku 1561 do roku 1723, kedy sa preniesli zasadania do Zlatých Moraviec (vznik žúp spadá od XII. do XIV. storočia). Tekovská župa vznikla v XII.
V XVII. storočí prešli Kostoľany pod topoľčianske panstvo. Prvým majiteľom Topoľčianok bol Haslow, ktorý ich dostal do daru od kráľa Karola I. v roku 1307. Významným majiteľom Topoľčianok bol František Rákoczi II., ktorý prišiel do Topoľčianok v roku 1703. Počas jeho protihabsburského povstania mal tu hlavný stan. Pod jeho kuruckými zástavami bojovali aj poddaní z celého Tekova. Je predpoklad, že tam bojovali aj obyvatelia Kostolian, čo potvrdzuje aj priezvisko „Kuruc“, ktoré získal účastník povstania, ako prímenie k priezvisku „Lukáč“.
Spočiatku malo povstanie úspech, no neskôr zradou šľachty, ktorá postupne prešla na cisárovu stranu, povstanie upadlo. Definitívne bolo povstanie ukončené Satmarským mierom v roku 1711. Po potlačení povstania bolo Rákoczimu ponúknuté zostať v Uhorsku za podmienky, že zloží cisárovi prísahu vernosti, čo však omietol Rákoczi urobiť. Radšej zvolil emigráciu. Odišiel cez Poľsko a Francúzsko do Turecka, kde aj v roku 1735 zomrel. Jeho pozostatky sú prevezené do Dómu sv.
Roky po Satmarskom mieri priniesli ľudu ďalšie zbedačovanie. Cisárske vojsko - labanci - bolo ubytované po mestách a dedinách, kde ho museli ľudia chovať zo svojich skromných zdrojov. Podľa ústneho podania boli labanci ubytovaní aj na Kostoľanoch, kde sužovali obyvateľstvo. Tieto ťažké podmienky dávali podnet na zbeh. Iným prejavom nespokojnosti bolo zbojníctvo. Podľa ústneho podania sa spomína, že jeden zbojník pochádzal aj z Bresovho od Pavlíkov. Do tohto obdobia spadá aj obývanie Túrne zbojníkmi.
K zničeniu Túrne došlo medzi rokmi 1711 a 1796, kedy bol vysvätený súčasný kostoliansky kotol, do ktorého už bol nainštalovaný zvon pochádzajúci z Túrne. Podľa povesti bol zvon z Túrne pri výbuchu Túrne zahodený až na Cigánsku pažiť. Tam ho našli pastieri svíň - kanási, pri pasení, kde už bol zašudený v zemi a vyryli ho svine. Zvon slúžil kostolu až do roku 1916, kedy ho zobral erár. Túrňa bola podľa dostupných prameňov 4-podlažná.
História obce Nemčiňany
Obec dostala názov po nemeckých kolonistoch ,teda jej názov je odvodený od slova „Nemec“. Nemec bol pre našich predkov ten, kto bol „nemý“, ktorého reči nerozumieme a nevieme s ním komunikovať. Neďaleko Nemčinian sú obce s podobnými názvami po nemeckých kolonistoch: Tekovské a Hontianske Nemce, Nemčice (zaniknutá dedina z 13.storočia neďaleko Jelenca) a Nemčice pri Topolčanoch. V našej obce do dnešných dní pretrvali dve nemecké priezviská: Herc a Nízl.
Pečať obce pochádza z r. 1594. Je na nej Michal Archanjel, ktorý drží v jednej ruke meč a v druhej váhy spravodlivosti. V kruhopise pečate je nápis POONIS NEMCSIN 1594.
V roku 1232 kráľ Ondrej II. robí svojou kráľovskou listinou obyvateľov obce Nemchez svojimi dvorníkmi. Tento dátum by si mal každý Nemčiňanec vložiť hlboko do pamäti, pretože je to prvá písomná zmienka o Nemčiňanoch. Súčasťou obce boli v tom čase aj tieto osady:
- Osada Jurk. Niekde v blízkosti Nemčinian. Spomína sa už v roku 1284. Patrila k hradu Tekov. Ležala v blízkosti dnešnej vodárne.
- Osady Pawelega a Rawazzeg. Spomínajú sa v roku 1493. Osada Pawelega asi 500 m západne od cesty Mochovce - Nemčiňany, na severozápadnom svahu na Salaši za bývalou tehelňou v údolí malého potoka. Tu mohlo byť „predium Pawlege“
Staré pomenovania Nemčinian: 1258-Nempchen, 1284-Nimchin, 1301-Nemchyn, 1733 Nemežinany, 1786-Nemchin, 1808-Nemcsény, 1920 Nemčiňany.