Farnosť Trenčianska Teplá: História a Vývoj

Farnosť Trenčianska Teplice má bohatú a zložitú históriu, siahajúcu až do stredoveku. Jej vývoj bol ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane reformácie, rekatolizácie a zmien v cirkevnej správe.

Kostol sv. Matúša v Trenčianskej Teplej

Začiatky farnosti

Pri hľadaní začiatkov farnosti musíme zájsť do 14. storočia. V písomných prameňoch z roku 1310 sa spomína farnosť Dobrá. V tomto roku sa konal súpis desiatkov, v ktorom sa uvádza aj meno dobranského farára Tomáša s titulom opáta. Dobrá odvádzala pápežské desiatky zoborskému opátstvu.

Ďalším písomným dokladom je súpis kostolov z roku 1324, v ktorom sa uvádza aj patrocínium farského kostola v Dobrej - Svätý kríž. Hoci kostol z tohto obdobia sa nezachoval, toto patrocínium je zachované aj v súčasnom kostole, ktorý stojí na mieste pôvodného. V spomínanom roku bol farárom Ján. Farnosť Dobrá sa spomína aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332-1337, s menom dobranského dekana Tomáša.

V roku 1332 bol Trenčiansky dekanát rozdelený na Závažský (pravá strana Váhu) a Dobranský (ľavá strana Váhu). Toto rozdelenie Trenčianskeho dekanátu trvalo až do novej úpravy v roku 1952. V 14. storočí zaujímala Dobrá popredné miesto v cirkevnej správe. Rozsiahly Trenčiansky archidiakonát mal v tomto čase iba dvoch dekanov, a to v Dobrej a v Žiline.

Okolo roku 1450 obsadili Dobrú a jej faru bratríci. V tomto období vyhorel aj pôvodný farský kostol, vystavaný v románskom slohu. Zostala z neho len zvonica; zvony si však odniesli bratrícke vojská.

Trenčianska Teplá ako filiálka Dobrej

Spočiatku bola Trenčianska Teplá filiálkou fary v Dobrej, samostatnou farnosťou sa stala okolo roku 1510. Kedy sa v Trenčianskej Teplej postavil kostol, nie je presne známe. Z kanonických vizitácií sa dozvedáme, že už v roku 1507 bola v obci fara a tým je dokázaná nepriamo aj existencia kostola v Teplej. Meno prvého teplanského farára je známe z roku 1519. V tomto roku bola zriadená v trenčianskom farskom chráme altária ku cti 12 apoštolov a pri jej posvätení bol prítomný aj farár Juraj z Teplej.

Reformácia a rekatolizácia

Počiatky reformácie na trenčianskom panstve, teda aj obciach teplanskej farnosti sú spojené s majiteľom panstva Imrichom Forgáčom v rokoch 1582 - 1594. Šíriteľom protestantizmu boli aj ďalší vlastníci panstva, pochádzajúci z rodiny Ilešháziovcov, Štefan, jeho synovci Gašpar a Gašparovi synovia Gabriel, spočiatku i Juraj. Z reformačného obdobia sa zachovalo niekoľko správ o teplanskej farnosti v inventároch, ktoré boli spísané v 17. storočí pri kanonických vizitáciách evanjelických superintendantov Eliáša Lániho a Jána Hodíka.

Z nich sa dozvedáme, že v teplanskej fare pôsobili od r. 1586 až do počiatkov rekatolizácie kazatelia: Samuel Paulini, Michal Gutonini, ktorý bol zvlášť horlivý šíriteľ protestantizmu, ďalej Martin Ahatisa a Matej Lostoni. V polovici 17. stor. vlastníci trenčianskeho panstva Gabriel a Juraj Ilešházi prestúpili na katolícku vieru. Gabriel sa síce neskôr vrátil k protestantizmu, ale Juraj po absolvovaní sviatosti birmovania v roku 1650 v Trenčíne zostal natrvalo katolíkom. Po bratovej smrti r. 1667 sa stal jediným pánom panstva, na ktorom podľa zásady "Cuius regio eius religio" uplatňoval rekatolizáciu.

Rekatolizačný proces sa samozrejme dotkol aj teplanskej farnosti. Začiatkom šesťdesiatych rokov 17. storočia dal vyhnať z teplanskej fary evanjelického farára Lostoniho a zo susednej dobranskej Malatidesa. Dôležitú úlohu v rekatolizácií obyvateľstva zohrali aj jezuiti. V r. 1644 pričinením ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaja sa usadili v blízkosti Trenčína v kláštore na Skalke. V druhej polovici 17. stor. dostali jezuiti do správy niektoré farnosti v trenčianskom archidiakonáte, medzi ktorými bola aj teplanská farnosť. Patrili do nej vtedy: Teplice, Opatová, Kubra a Kubrica. V r. 1675 bol teplanským farárom jezuita Václev Kyselý. Ďalšími jezuitami, ktorí sa podieľali na spravovaní farnosti boli Gregor Jankovič, Ján Pavlovič, Mikuláš Ďurčan, Mikuláš Nemešáni, Mikuláš Blaškovič. Jezuiti spravovali teplanskú farnosť až do r. 1676.

V obciach teplanskej farnosti neboli výsledky rekatolizácie celkom jednoznačné, napr. za účinkovania Jána Domanického, pôsobiaceho na fare po odchode jezuitov, sa evanjelici pokúšali obsadiť miesto farára Jurajom Repkaiom. Tento však svojím správaním neurobil dobré meno ani sebe, ani svojim spoluveriacim, preto jeho pôsobenie netrvalo dlho. V r. 1702 bol inštalovaný za teplanského farára katolík Gašpar Bárdy, ale už roku 1705 odišiel na faru do Nitry. V tom roku prišiel do trenč. Teplej za farára Štefan Dubniczay, rodák z Dubnice n/V, absolvent viedenskej univerzity, uvedomelý Slovák a autor polemických spisov a latinského diela "Metamorphosis fidei ortodoxae...", v ktorom sa zameral na rekatolizáciu teplanskej farnosti.

Do farnosti nastúpil v období Rákociho povstania, keď väčšina obyvateľov na trenčianskom panstve znova prešla na evanjelickú vieru. V týchto nepokojných časoch sa Dubniczayovi podarilo obhájiť pre katolíkov kostoly v Teplej, Dobrej a Opatovej. Dubniczay pôsobil v Teplej až do svojej smrti v r. 1725.

Územné zmeny farnosti

Nakoľko bola teplanská farnosť priveľmi rozsiahla, cirkevná vrchnosť pričlenila v r. 1725-26 Kubru a Kubricu k soblahovskej farnosti, v r. 1789 sa oddelila Opatová od Teplej a stala sa samostatnou farnosťou, k nej sa pripojila Kubra. K Teplej sa pričlenili Teplice. Z pôvodnej rozsiahlej dobranskej farnosti sa tak vytvorili dve: Opatová n/V a Trenč. Teplá.

Za nástupcu Dubniczaya, Jána Pichmaja sa začal stavať nový /súčasný/ teplanský kostol. Základný kameň bol položený 21. apríla 1733. Jeho výstavbu podporoval finančne gróf Juraj Ilešházi. Ukončená bola v r. 1752 za farára Jána Ďuriša. Kostol bol zasvätený patrónovi sv. apoštolovi Matúšovi. V r. 1789 vykonával konsekráciu kostola nitriansky biskup František Xaver Fuchs, ktorý preň daroval 12 svietnikov a udelil pri tom Teplej aj sviatosť birmovania. V roku 1797 bol k dvom starým zvonom prikúpený tretí, najmenší, za ktorý veriaci zaplatili 58 zl. Hlavný oltár kostola s obrazom sv. Matúša bol pôvodne zhotovený pre nemšovský kostol, ale Ján Ilešházi ho dal umiestniť do teplanského kostola. Bočné oltáre boli zhotovené v roku 1803. Hodiny, ktoré boli na kostolnej veži zhotovené v r. 1794 z dvoch staršíc hodín daroval Ján Ilešházi.

V období pôsobenia farára Štefana Skladanoviča v Teplej 1767 - 1782 bola vystavaná nová farská budova, ku ktorej pribudli neskôr r. 1799 hospodárske budovy - kočiareň, komora a maštale. Obyvateľstvo Teplej bolo od čias rekatolizácie prevažne katolícke, napr. v roku 1844, keď bol farárom Samuel Ondrejkovič, bolo v obci 1040 katolíkov, 12 obyvateľov hlásiacich sa k židovskému náboženstvu, evanjelik ani jeden. V novoveku sa väčšie práce na cirkevných objetkoch teplanskej farnosti uskutočnili až za pôsobenia farára ThDr. Štefana Janegu 1970-1986. K najvýznamnejším udalostiam patrí postavenie novej farskej budovy v rokoch 1970-71. V roku 1976 sa prikročilo k vnútornej obnove farského kostola.

V období reformácie účinkovalo v Dobrej niekoľko evanjelických kňazov (prvý bol Šimon Parquidinus Strelicenus, nasledovali Štefan Dežerický, Matej Súček, Pavel Felicides Mlynárik, Daniel Maltides). V čase rekatolizácie sa spravovania farnosti ujali znova katolícki kňazi. Z kánonickej vizitácie, ktorú v roku 1611 vykonal Eliáš Láni, sa dozvedáme, že vo farskom kostole boli dva zvony. Tieto zvony sú zachované dodnes. Jeden z nich je poškodený a nefunkčný, druhý je inštalovaný na súčasnej zvonovej stolici a slúži svojmu účelu. V rokoch 1706-1709 spravoval dobranskú farnosť Ján Skačiansky. Po jeho odchode bola Dobrá pričlenená k farnosti Trenčianska Teplá a stala sa jej filiálkou.

Farnosť Trenčianska Teplá mala filiálky Trenčianske Teplice, Dobrá a Príles. V roku 1997 sa od farnosti oddelili Trenčianske Teplice a stali sa novou farnosťou. V súčasnosti sú hranice farnosti totožné s hranicami obce Trenčianska Teplá, ktorá má podľa posledného sčítania 3780 obyvateľov, z toho 3331 katolíkov. Farnosť patrí do Trenčianskeho dekánatu.

Dominantou obce Trenčianska Teplá je rímskokatolícky kostol sv. Matúša. Základný kameň súčasného farského kostola bol položený 21. apríla 1733. Kostol bol konsekrovaný 28. júna 1789 biskupom Františkom Xaverom Fuchsom a bol zasvätený sv. Matúšovi. V súčasnosti pôsobí v našej farnosti od 1. júla 2013 Mgr.

Kostol sv. Štefana v Trenčianskych Tepliciach

V Trenčianskych Tepliciach sa nachádza aj Kostol sv. Štefana. Kostol bol postavený koncom 19. storočia v romantickom duchu a vysvätený bol 16. augusta 1888 farárom J. Stehlíkom. Starší sakrálny objekt stál na terajšom Kúpeľnom námestí a bol postavený v roku 1675. Na mieste pôvodného rímskokatolíckeho kostola stojí kríž. Dnešný kostol je jednoloďový pozdĺžny priestor s predstavanou vežou. V interiéri je drevený kazetový strop. Veža je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Zariadenie pochádza z čias stavby. Zvon je z roku 1654. Malý gotický zvon s majuskukovým nápisom. V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Štefana Uhorského, patróna chrámu, sv. Júdu Tadeáša a Jána Pavla II. Stav kostola je dobrý.

Farský kostol bol vysvätený 16. augusta 1888 na sviatok sv. Štefana Uhorského, kráľa, farárom J. Kostol je jednoloďový pozdĺžny priestor s prestavanou vežou. V rokoch 1996 až 1997 bola k pôvodnej stavbe kostola pristavená nová sakristia. Nad bočnými oratóriami a novou sakristiou vznikli obytné priestori pre kňaza, kancelária a spoločenská miestnosť. V interiéri kostola nájdeme viacero sakrálnych ale aj umeleckých diel.

Medzi vzácne diela patria vitrážne okná, ktoré pochádzajú z dielne slovenského maliara majstra Vincenta Hložníka. Na týchto oknách pracovali manželka Viera Hložníková-Horáčková a dcéry Zuzana Hložníková a Agneša Bakardžieva-Hložníková. Najväčšia prestavba pôvodného interiéru kostola prebehla v 70. rokoch 20. storočia. Pôvodný oltár, kazateľnica a bočné oltáre boli vymenené za nové. Dnes nájdeme v kostole jednoduchý, drevený, vyrezávaný hlavný oltár s krížom a symbolom vyvierajúceho prameňa s nápisom "Prameň živej vody". V kostole nájdeme sochy Sedembolestnej Panny Márie, Panny Márie Fatimskej, Božského Srdca Ježišovho, sv. Jozefa a sv. Antona. V kostole sa nachádza aj socha luxemburskej Panny Márie, ktorú darovali kostolu luxemburskí biskupi.

Vo veži chrámu sa nachádza vzácny zvon z roku 1887 s nápisom v maďarčine: Zvon odliali synovia Frigyesa Setenhofera v Soporni na Božiu slávu. Tvon dali vyhotoviť občania Trenčianskych Teplíc v roku 1887. V našom chráme sa nachádzajú relikvie sv. Štefana Uhorského, kráľa, patróna kostola a farnosti, sv. Jána Pavla II. a sv.

Sv. Štefan, uhorský kráľ a patrón našej farnosti a nášho chrámu má liturgický sviatok 16. Jeho relikviu sme dostali ako dar od nášho diecézneho biskupa J. ex. Mons Viliama Judáka, ktorý ich získal od arcibiskupa Petra kardinála Erdő, maďarského prímasa a arcibiskupa ostrihomsko-budapeštianskeho, dňa 11. decembra 2013. Bože, Ty si povolal svätého kráľa Štefana, aby vo svojej krajine šíril kresťanskú vieru; prosíme Ťa, daj, nech v ňom má Tvoja cirkev tiež mocného ochrancu v nebi. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.

Svätý Ján Pavol II. má liturgický sviatok 22. V nedeľu 17. mája 2015 sme prijali z rúk vdp. Pavla Kubaniho, kanonika Krakovskej arcidiecézy, relikvie sv. Jána Pavla II., ktoré našej farnosti daroval krakovský arcibiskup Stanislaw kardinál Dziwisz. Pôvod relikvii krvi sv. Malá ampulka naplnená krvou sv. Jána Pavla II. je relikviou vloženou do vzácneho relikviára, ktorý bol vystavený k osobnému ucteniu veriacich pri príležitosti blahorečenia ctihodného pápeža.

Podľa kardinála S. Dziwisza relikvia pochádza zo dňa 2. apríla 2005 - teda zo dňa smrti pápeža Jána Pavla II. Lekár vtedy kvôli krvným testom odobral pápežovu krv, ktorá mala byť k dispozícii pre Transfuziologické centrum Nemocnice Bambino Gesú pre prípad potreby krvnej transfúzie pre pápeža. Prof. Transfúzia však nebola potrebná a táto krv bola uložená do štyroch malých nádob. Dve z nich boli odovzdané osobnému tajomníkovi Jána Pavla II. kardinálovi Dziwiszovi a ďalšie dve zostali v Nemocnici Bambino Gesú v opatere rehoľných sestier pracujúcich v tejto nemocnici. Pri príležitosti blahorečenia boli tieto dve nádoby s krvou umiestnené do dvoch relikviárov. Prvá z nich bola vystavená k ucteniu veriacich pri príležitosti slávnosti blahorečenia dňa 1. mája, a potom bola uložená do tzv. „Sacraria“, ktoré má na starosti Úrad liturgických slávení Svätého Otca, a v ktorom sa uchovávajú aj ďalšie dôležité relikvie. Druhý relikviár s pápežovou krvou bol vrátený späť do Nemocnice Bambino Gesú. "On nás neopustil" - hovorí kardinál Dziwis. "Cítime Jeho prítomnosť. Na Jeho príhovor dostávame mnohé milosti. Krv hovorí najhlasnejšie. Je nemý svedok lásky milovaného Sv. Otca Jána Pavla II.

Svätý Júda Tadeáš má liturgický sviatok 28. Jeho relikvia bola uložená v našom chráme dňa 21. mája 2012 počas slávnostnej svätej omše. Modlitba: Svätý Júda Tadeáš, príbuzný Ježiša Krista, slávny apoštol a mučeník, ty sa skvieš čnosťami a zázrakmi, si verným a rýchlym pomocníkom všetkých, ktorí ťa ctia a dôverujú v teba vo svojich trápeniach. Hľa, s dôverou prichádzam k tebe a s najväčšou vrúcnosťou ťa prosím, pomáhaj mi svojím mocným orodovaním v mojej úzkosti. Veď Pán Boh ti dal tú výhodu, že mimoriadne pomáhaš tým, čo sa už zriekli všetkej zemskej nádeje. Zhliadni na mňa z neba a pomáhaj mi v tomto mojom trápení. Prosím ťa, neopusť ma v mojom biednom stave. Dokáž aj na mne, aké vzácne je u Boha tvoje orodovanie. Za tvoju pomoc budem ti po celý svoj život povďačný. Od tejto chvíle budem ťa ctiť ako svojho zvláštneho patróna a podľa možnosti rozširovať úctu k tebe.

Významné dátumy a udalosti vo farnosti Trenčianske Teplice

História osídlenia Obce Trenčianska Teplá

Počiatky osídlenia siahajú do dávnej minulosti. Vtedy mladopaleolitické sídliská v údolí rieky Tepličky mali pravdepodobne trvalejší charakter oproti častejším prechodným typom sezónnych táborísk. Možno to dávať do súvisu s výdatnými loviskami zveri, ale aj s poznaním účinkov termálnych žriedel v okolí. Z doby bronzovej pochádza žiarový hrob nájdený v roku 1936 pri stavbe rodinného domu F. Paštinského. V hrobe lužickej kultúry objavili popolnicu - dvojkonickú nádobu z piesčitej hliny, bronzovú ihlicu, bronzovú britvu zvláštneho tvaru, chránič hrotu ihlice, špirálovité rúrky a tenký pliešok. Nálezy keramiky, zlomky väčších i menších nádob z tohto hrobu sú uložené v Trenčianskom múzeu. Slovania obývali i Podhradište, našli sa tu početné úlomky keramiky, datované do 9 - 10. storočia n.l., zbierané od roku 1951, uložené sú v Trenčianskom múzeu. Vzácny archeologický nález z obdobia veľkomoravského je z lokality Čertova skala, jedná sa o vojenskú železnú ostrohu.

Celkové osídlenie Trenčianskej Teplej súviselo s osídlením trenčiansko - teplickej kotliny. Na Podhradišti sa v dávnych dobách nachádzal hrádok ľudu púchovskej kultúry, chránený bol prírodnými strmými svahmi, na náhornej plošine dnes vidno pozostatky opevnenia v podobe valu. Tento ľud obýval i neďaleký vrch Čvirigovec, lokalitu „Nad družstevnou tehelňou“, kde sa našli okrem keramiky aj jemné spony, retiazky a drobné ozdoby. Na slovanské obdobie poukazuje nález z roku 1960, keď sa pri kopaní domu J. Bajčíka podarilo archeológom odkryť ľudskú kostru spolu s nádobou, zlomkami pravdepodobne ďalšej rozbitej nádoby a skleneným koráľom. V roku 1965 bola na mieste hostinca Légia nájdená bronzová ihlica o dĺžke 21 cm.

Obec Trenčianska Teplá po roku 1918

Po I. svetovej vojne sa vytvorili opäť podmienky na rýchly hospodársky rozvoj obce. Výrobné kapacity v Považskom cukrovare sa zväčšili, stavebne sa rozšírila železničná stanica, ktorá sa stala jedným z najdôležitejších železničných uzlov na Považí. Trenčianska Teplá patrila do roku 1921 po stránke územnej organizácie do okresu Ilava, potom bola pričlenená za všeobecného nesúhlasu obyvateľov Teplej do Trenčianskeho okresu. V roku 1929 sa začali práce na zregulovaní potoka Teplička, ktorý sa pravidelne na jar vylieval zo svojho koryta. Úprava potoka celkom zmenila podobu obce. V období medzi dvomi vojnami ubytovanie zabezpečovali hotely Steiner, Benátky, Král, Blažek, New York a Cukrovarská kantína. Remeselných živností bolo v roku 1931 zaregistrovaných až 70.

Významným činom v hospodárení obce bola kúpa lesa v katastrálnom území Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice o výmere viac ako 113 ha, ktorá zabezpečila sebestačnosť v spotrebe palivového dreva. Pri verejných dražbách sa predávalo drevo z lesa prednostne nemajetným, chudobným obyvateľom Teplej.

Druhá svetová vojna zasiahla i do života Trenčianskej Teplej. Už v roku 1942 zahynuli v Žiline dvaja slovenskí vojaci z Teplej - Ján Daniška ml. a Pavol Masár. Tvrdé oslobodzovacie boje sa v roku 1945 odohrávali najmä v okolí cukrovaru, na železničnej stanici a v Prílese. Nemecké delostrelectvo rozmiestnené na Skaliskách, Háji a Dubovci znemožňovalo rýchlejší postup oslobodzovacích jednotiek od Trenčína. Nemci stačili tesne pred ústupom zničiť cestné mosty, pričom poškodili okolité domy a školu, deň pred oslobodením zapálili prekladové skladište nákladného depa ČSD. Trenčiansku Teplú oslobodili jednotky rumunskej armády 26. apríla 1945 v ranných hodinách. Smrť našlo na území obce až 15 rumunských vojakov, pochovaní boli na miestnom cintoríne. Počas bojov prišlo o život desať miestnych obyvateľov: Jozef Horňák, Mária Fulopová, Elena Lokajová, Jozef Milo, Martin Masár - Ulický, Ľudovít Pospíšil, Ján a Jozef Patúc a 12-roční žiaci Juraj Dubač a Martin Horňák.

Obec Trenčianska Teplá po roku 1945

V rokoch 1945-1947 začala rekonštrukcia obce - oprava železničnej trate, oprava a stavba mostov, budovali sa bezprašné cesty a chodníky s položením asfaltového povrchu. Počas roka 1947 prišlo katastrofálne sucho a s tým spojená neúroda. Spoločenská kríza sa stupňovala, do popredia vstúpili hospodárske ťažkosti, zásobovanie i vlastnícke pomery o držbu pôdy. Maloroľníci mali veľké problémy s plnením dodávok štátu.

Politický, hospodársky a kultúrny život v obci sa rozvíjal v rokoch 1949-1955. Obec sa postupne rozširovala, vznikali nové ulice a prebiehala rýchla výstavba rodinných domov. V roku 1975 bola prevedená povrchová úprava štátnej cesty do Trenčianskych Teplíc asfaltovým kobercovým povrchom. Štátna cesta prvej triedy I/61 európskeho charakteru E/16 do roku 1978 bola nevyhovujúca pre vysokú intenzitu dopravy. Za 24 hodín našou obcou prešlo asi 12 000 vozových jednotiek. Cesta bola úzka a na okraji neboli žiadne chodníky pre peších chodcov. Rekonštrukcia cesty od začiatku m. č. Dobrá začala na jar 1978. Touto cestou sa otvoril pekný výhľad pri vstupe do našej obce a zlepšila sa i bezpečnosť cestnej premávky.

Od oslobodenia do roku 1985 sa v obci vybudovali - celoobecný vodovod a miestny rozhlas, osvetlenie, obec bola odkanalizovaná na 80 % a splynofikovaná na 60 %.

Obec Trenčianska Teplá od roku 1989 po súčasnosť

17. november 1989 položil základy novodobých dejín demokratického vývoja našej spoločnosti. Ocitli sme sa na prahu historického medzníka, vstúpili sme do obdobia tvorenia demokratickej spoločnosti. Boli sme svedkami a priamymi účastníkmi dní, v ktorých pokračoval pád starého režimu a rodili sa základy novej demokratickej spoločnosti. Naši občania viac ako predtým sledovali politickú tlač, rozhlas a televíziu, udalosti zo všetkých kútov našej republiky a celého sveta. Viac sa zúčastňovali na verejných zhromaždeniach, kde vyslovovali svoje názory a pripomienky. Obec sa stala samostatným územným samosprávnym celkom Slovenskej republiky, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Po novembri 1989 nastal v obci výrazný rozvoj podnikateľskej činnosti zameraný na obchod, výrobu a služby. Po dlhoročných súdnych sporoch (od roku 1992) medzi TJ Lokomotíva Trenčianska Teplá a Sokolom na Slovensku obec získala do vlastníctva v decembri 2000 už značne devastovanú budovu bývalej Sokolovne. Transformačný proces fiškálnej decentralizácie postupne prenášal a prenáša kompetencie na obec. Obec sa stala od 1. 7. 2002 zriaďovateľom materskej školy, základnej školy a zariadenia opatrovateľskej služby v zmysle zákona o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy.

V obci sa pokračuje v dobudovaní inžinierskych sietí (kanalizácia, vodovod, plyn a miestne komunikácie) a v investičných akciách (modernizácia a rekonštrukcia obecných objektov). Do konca roka 2010 boli vykonané nasl. rekonštrukcie a modernizácia obecných objektov:

• Požiarna zbrojnica - zateplenie, výmena okien, prebudovanie vykurovacieho systému

tags: #farnost #trencianska #tepla