Na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná trenčianska paneláková farnosť. Keď však do nej nazriete, pocítite prijatie a teplo rodiny. Veľkej farskej rodiny, ktorá ani nemohla dostať lepších patrónov.
Sivé bytovky, sivá obloha. Ladia s podobne sfarbeným kostolom. Prvé kroky po sídlisku Trenčín-Juh neboli ničím výnimočné. Hoci základný kameň kostola požehnal vtedajší nitriansky pomocný biskup František Rábek už v roku 1993, dokončili ho o päť rokov neskôr a 24. októbra 1998 ho posvätil kardinál Ján Chryzostom Korec.
Kostol dokončili v roku 1998. Snímka: Anna Stankayová/KN
„Kostol už budeme musieť pomaly opravovať, lebo po dvadsiatich rokoch by potreboval trošku údržbu. „Keď ho uvidíte, pochopíte,“ s úsmevom sa zapája do debaty farník Marián Michalík. Mali pravdu.
Farár Miroslav Kukla je v Trenčíne druhý rok, predtým pôsobil v dedinskej farnosti. „Tam je iný druh pastorácie, na dedine sú tradiční veriaci. Radšej sa zapájajú do spoločenstiev v meste, tie sú otvorenejšie, cítia sa tam bezpečnejšie, majú väčšiu anonymitu.
Jeho srdcovkou sú spoločenstvá. Vraj preto, lebo z nich aj sám vyšiel. A tých je vo farnosti hojne. „Len ich treba stmeľovať a to je úloha nás kňazov. Chceli by sme spolu pripraviť farnosť na novú evanjelizáciu. Potrebujeme vyjsť do ulíc a evanjelizovať, hľadať spôsob ako ísť ohlasovať Ježiša a nebáť sa.
„Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že stačí byť v nedeľu v kostole a to je všetko. V kostole či nedávno dostavanom pastoračnom centre sa schádzajú stovky veriacich. Najväčším spoločenstvom je ružencové bratstvo. Má 120 členov.
„Občas sa s nimi stretávam, ale sú v podstate samostatnou jednotkou. Sú anonymní, prekonávajú svoje problémy, modlia sa za ne - sú tam veriaci aj neveriaci ľudia. Skupinku si nájde každý - od najmenších detí až po seniorov, ktorí vyšli z manželských stretnutí.
„Nie sú to len babky a dedkovia, ktorí sa modlia. Chodia k nim manželia z celého Trenčína i okolia. Opisujú bežný program: „Robili sme veľa spoločných akcií, často sme po svätých omšiach dlho stáli pred kostolom a debatovali. Štvrté stretnutie je o čítaní Svätého písma z najbližšej nedele, ktoré potom rozoberáme. Potom sa ide do ďalšej rodiny a ide to odznova.“ Nechýbajú spoločné výlety, dovolenky, opekačky alebo silvestrovské akcie.
Južania radi trávia čas spolu nielen v kostole, ale i na spoločných výletoch. Snímka: archív spoločenstva Južania
„Deti sú vždy našou súčasťou, stretká sa začínajú modlitbou, vtedy sa pripoja a potom sa hrajú. Modlitby otcov tvorí asi osem mužov, na starosti ich má Marián Michalík. „Okrem modlitby na rôzne úmysly sa medzi sebou rozprávame, kto čo zažil - v duchovnom aj osobnom živote. Pokiaľ vieme, radíme si a pomáhame. Keď napríklad rozoberáme Sväté písmo, je fajn, keď k nám príde pán farár a niečo nám vysvetlí, usmerní nás.“
Ten sa snaží počas roka navštíviť všetky spoločenstvá, priznáva však, že najviac sa asi venuje práve otcom. Spoločenstvá a ich členovia si navzájom pomáhajú. Zriadili tiež účet na pomoc rodinám, ktoré to potrebujú.
K spoločenstvu Južania patrí asi 70, zväčša mladých ľudí. „To je také ovocie manželských stretnutí. Deti, ktoré sa odmalička poznajú a postupne sa k nám začleňujú. Najmladší majú asi 16 rokov, najstarší vyše 30 a v skupinkách sú podľa veku. „Tí najmladší sa akoby boja starších, je to pre nich akási veková bariéra.
„To je taká naša miestnosť v kultúrnom dome. Bol tam starý škaredý modrý koberec, tak sme to pomenovali podľa neho,“ usmieva sa. „Ale teraz ich už ťahám do pastoračného centra, vtedy ešte nebolo,“ hlási sa do debaty farár. Ako ďalšie spoločenstvá, tak aj toto je otvorené pre každého.
Katarína Gabrielová pokračuje: „Väčšinou máme vyučovanie, modlitbu chvál, zdieľanie alebo len také rozhovory. Raz do mesiaca máme veľké chvály v kostole, na ktoré chodieva okolo 150 ľudí. Udržiavame kontakty s okolitými spoločenstvami z rôznych blízkych dedín a spolupracujeme s nimi.
Posledné štyri roky pracovali na projekte Žatva - laické ľudové misie. „Ako 150-členný tím mladých prídeme do nejakého mesta alebo obce a robíme tam laické misie. Ideme k bezdomovcom, chudobným, dôchodcom, do škôl, do rodín. Snažíme sa prísť ku každému a evanjelizovať i pomáhať, hoci aj s rúbaním dreva.
Keď sa pýtam, ako slávia sviatok svojich patrónov, dostávam prekvapivú odpoveď: „Hody máme 24. októbra, vtedy bol posvätený kostol.“ Na Vianoce, keď je sviatok Svätej rodiny, sú totiž rodiny a farníci zväčša spolu doma alebo na silvestrovskom pobyte, ktorý trávia posledné roky v Rodinkove.
„Je to síce kostol zasvätený Svätej rodine, ale ten praktický život sa tu žije každý deň. Každý deň na večernej svätej omši je kostol do troch štvrtín naplnený. Farníci a celé generácie rodín sa stretávajú na občasnom dni farnosti, kde nechýbajú atrakcie pre deti, guláš či živá hudba.
„Patrik bol nenápadný chlapec, miništrant, deti ho mali veľmi rady, venoval sa miništrantom. Keď pred ôsmimi rokmi nečakane zomrel, mal asi 33 rokov. Pochádzal z ťažkých podmienok, v podstate ku koncu s bratom už nemali ani kde bývať. Je tu niekoľko ľudí, ktorých priviedol k viere, obrátili sa a teraz robia pre farnosť. Brával miništrantov na výlety, hrávali futbal. Chcel robiť pre deti olympiádu. Raz sa boli spolu kúpať, nikto nevie, čo sa presne stalo. Na svätej omši slúženej zaňho bol úplne plný kostol. Rok po jeho smrti sa podarila zorganizovať akcia, ktorú vždy chcel urobiť, nazvali sme to na jeho počesť Patrikiáda. Po nej sme všetci spolu išli na hrob, deti mu tam povešali medaily, čo dostali.
Keď príde reč na kostolníka Vladimíra Turzíka, je jasné, že ho v chráme všetci rešpektujú. Treba však robiť v kostole poriadky? „Nie je to také zlé, ale niekedy treba upozorniť. V sakristii som si už urobil poriadok, ale v kostole občas treba. Raz prišiel bývalý kolega na svadbu, ateista, vošiel dnu aj s čiapkou. Tak som mu povedal: ‚Keď sme išli ku generálovi, tiež sme išli bez čapíc. A teraz prídeš do kostola a čapicu máš narazenú na hlave, ako keby mrzlo.‘ Hneď si ju dal s ospravedlňovaním dole.
Koronavírus vo farnosti dobre poznajú, stretli sa s ním farníci a pravidelne aj farár. „Ja zase chodím do nemocnice na covidové oddelenie zaopatrovať chorých,“ priznáva farár, hoci našťastie zatiaľ chorobu nechytil. V Trenčíne je ich podľa jeho slov veľa, majú dve poschodia. Od začiatku druhej vlny zaopatril takmer 80 ľudí, mnoho sa však uzdravilo. „Nie je to prehnané z dôvodu, že možno nás mladších choroba tak nechytí, ale sú tam naši otcovia, naše mamy, ich treba chrániť. Prečo by sme ich mali nechať len tak, keď sa o nás celý život starali, budovali, vychovávali nás? Ale sú tam aj mladí. Neverili tomu, a keď koronavírus dostali, boli z toho hotoví. Z radov farníkov sú názory rôzne.
„Diskutujeme o tom často s miništrantmi, máme ich veľkú skupinu - od malých šesťročných detí až po dôchodcov. „Môže, ale nie o peniaze, hrávame žolíka. To je pastorácia s kartami,“ veselo odpovedá.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Vždy, keď je to potrebné alebo vhodné na náležité plnenie pastoračnej starostlivosti o farnosť, možno farárovi prideliť jedného alebo viacerých farských vikárov, ktorí ako spolupracovníci farára a účastni na jeho starostlivosti majú pomáhať v pastoračnej službe spoločnou radou a spoločným úsilím s farárom a pod jeho autoritou.
Zoznam kňazov a ich pôsobenie vo farnosti:
- Mgr. Juraj DROBNÝ: 1.7.2018 - 30.8.2021
- ThLic. CSIDr. Martin Kramara: 1.7.2017 - 30.6.2018
- Mgr. Marián LUKÁČ: 1.10.2019 - 30.6.2023
- Mgr. Radovan Rajčák: 1.7.2014 - 30.6.2015
- Mgr. Zdenko Tkáčik: 1.7.2013 - 30.6.2014
- Mgr. Ján Behula: 1.7.2011 - 30.6.2013
- ThLic. Ján Sitár: 1.7.2008 - 30.6.2009
- ThDr. Alexander Knorr, PhD.: 1.7.2006 - 31.8.2007
- PhLic. Michal Polák: 1.7.2005 - 19.10.2005
- Mons. ThDr. Marián Gavenda: 2005 - 2013
- ThLic. Daniel Dian: 1995 - 2005
Významné udalosti a aktivity farnosti
Prinášame prehľad udalostí a programov, ktoré sa týkajú života farností a katolíckej cirkvi na Slovensku. Zameriame sa na rôzne podujatia, slávnosti, stretnutia a aktivity, ktoré obohacujú duchovný život veriacich.
Udalosti a slávnosti
- V dňoch 24. a 25. augusta sa vo farnosti Čirč na mariánskej hore konala archieparchiálna odpustová slávnosť sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
- V nedeľu 25. augusta sa uskutočnila odpustová slávnosť v Rímskokatolíckej farnosti Kráľovnej Pokoja Košice-Juh. V úvode slávnosti košický arcibiskup metropolita Bernard Bober požehnal novopostavený organ.
- V Trakoviciach (okr. Hlohovec) sa uskutočnila svätá omša pri príležitosti 100. výročia primičnej svätej omše miestneho rodáka, kňaza saleziána dona Jozefa Bokora.
Stretnutia a sympóziá
- V dňoch 23. - 25. augusta 2024 v Badíne oslávili 40. výročie založenia Laického spoločenstva tešiteľov a tešiteliek Božského Srdca Ježišovho (BSJ). Témou prednášok bola „vďačnosť“.
- V utorok 27. augusta sa v kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule začalo XX. Sympózium kánonického práva, ktoré potrvá do štvrtka 29. augusta.
Aktivity pre mládež
- Arcidiecézne centrum pre mládež (ACM) v Košiciach v dňoch 23. - 25. augusta zorganizovalo už v poradí 19. pešiu púť mladých Košickej arcidiecézy pod názvom „Frekvencia 2024“ z Prešova do Levoče.
- Arcidiecézne centrum pre mládež (ACM) v Košiciach organizuje 2. ročník Florbalového turnaja mládeže Košickej arcidiecézy v Roku viery v sobotu 28. septembra v telocvični ZŠ Sibírska v Prešove - Sekčove.
- Najbližšie Národné stretnutie mládeže (NSM) v roku 2026 sa uskutoční v Poprade.
Spomienky a výročia
- Vo štvrtok 29. augusta 2024 zomrel vo veku 85 rokov páter Timotej Masár SJ, niekdajší vedúci Slovenského oddelenia Vatikánskeho rozhlasu.
Zoznam farárov mesta Trenčín
Zoznam farárov mesta Trenčín bol kedysi dávno spracovaný prinajmenšom dvakrát (z toho ten druhý bol aj zverejnený), s pribúdajúcimi desaťročiami však jeho dostupnosť klesala a čas priniesol aj ďalšie mená. Tu prinášame zoznam, aj životopisy s fotografiami, a uvádzame tiež iné duchovné osoby, to všetko v rozsahu, v ktorom sa práve podarilo zaobstarať.
Farár a kňaz nie je to isté: síce každý farár je kňazom, ale nie každý kňaz je farárom. Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená biskupom. Keď farnosť práve nemá farára, alebo keď sa farárovi prekáža vo vykonávaní jeho úlohy uväznením, vyhnanstvom alebo vypovedaním, pre nespôsobilosť alebo slabé zdravie alebo z iného dôvodu, diecézny biskup určuje farského administrátora čiže kňaza, ktorý má farára zastupovať, ale nenahradzuje ho.
Náboženské zloženie Slovenska v roku 2011 (zdroj: Wikipedia)
Novodobú, najmä (ale nie výlučne) povojnovú (po 1945) časť zoznamu farárov a ďalších kňazov (asi sedem desiatok mien vč. rokov pôsobenia), na jar 2017 láskave poskytol trenčiansky dekan a farár vdp. Mons.
V Trenčianskych Biskupiciach [obec bola v r. 1964 (alebo 1965) administratívne pripojené k mestu Trenčín] bola farnosť novozriadená dňa 1. júla 2007, farským administrátorom sa stal vdp. Mgr. Peter Knapec (v r. 2004 - 2005 bol kaplánom trenčianskej farnosti); v lete 2019 došlo k zmene osoby.
Aj predtým (pred 1.7.2007) však trenčianske dolné mesto malo v niektorých ohľadoch vysunutú duchovnú správu (nemocnica, kostol sv.
V r. 1845 ho slobodné kráľovské mesto Trenčín zvolilo za svojho farára, kde pôsobil až do svojej smrti. V Trenčíne sa stal aj dekanom a v roku 1855 ho vymenovali za titulárneho cikádorského opáta. Krátko bol aj riaditeľom trenčianskeho gymnázia.
Jeho život a dielo pripomínajú v Trenčíne dve pamätné tabule a ulica nesúca jeho meno. Portrét opáta Stárka maľovaný mne neznámym autorom je v dobrom stave na trenčianskej fare, za jeho láskavé sprístupnenie patrí vďaka dekanovi a farárovi trenčianskemu vdp. Mons. Milanovi Kupčíkovi.
Rudolf Misz bol za monarchie významným podporovateľom maďarskej vládnej politiky. V roku 1912 zorganizoval opravu farského kostola za 60 tis. korún.
Treba pripomenúť, že spoločenské zmeny po r. 1945, po r. Zomrel 83 ročný v Trenčíne 6. júna 1954. Opát Rudolf Misz bol svojho času známou osobou nášho mesta a jeho významným verejným činiteľom. Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1997 - 2017, pôvodne uverejnené v: Trenčianske noviny, 28. jan.
Po vysviacke od 1.7.1948 nastúpil ako kaplán v obci Bošáca, okr. Trenčín, kde pôsobil do 30.11.1951. Od 1.12.1951 do 07.05.1954 vykonával základnú vojenskú službu (PTP). Od 1.6.1954 do 28.2.1956 pôsobil ako kaplán v Ilave. Od 01.03.1956 do 30.4.1958 pôsobil ako kaplán v Žiline II. Od 01.05.1958 do 30.06.1970 pôsobil ako správca fary v Dolnej Tižine, okr. Žilina, kedy bol preložený do obce Nemšová, okr. Trenčín, kde pôsobil ako správca fary do októbra 1982. Od októbra 1982 do roku 1990 pôsobil ako farár a dekan v Trenčíne. Pre zlý zdravotný stav odišiel do dôchodku. Vo voľných chvíľach bol vášnivým včelárom. Bol láskavý, komunikatívny a bolo veľmi príjemné a pozbujúce viesť s ním rozhovor. Zomrel v Trenčíne 11.05.1993.
V rokoch 1850-1879 pôsobil v Trenčíne ako kaplan a kurátor kostola sv. Po Trenčíne, kde zotrval takmer 30 rokov, sa jeho ďalším pôsobiskom stala obec Nová Ves nad Váhom, kde bol od r.
V Trenčíne pôsobil v období, keď farský úrad zastával Ľudovít Stárek a ako mestský úradník pôsobil Jozef Kamin, obaja boli priaznivci histórie; prvého poznať musel, druhého mohol, a je pravdepodobné, že aj pod ich vplyvom svoju spisbu smeroval Ondrisík (okrem prevažne cirkevnej oblasti) aj do histórie, čoho vrcholným prejavom je jeho jediné samostatne tlačou vydané dielo (Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne) v r.
Takmer tridsať rokov vykonával funkciu kaplána v Trenčíne, bol kurátorom kostola sv. Anny, a pri príležitosti 90. výročia založenia spomenutého kostola, v časopise Cyrill a Method v článku V Trenčíne (1858, r. 9, č. 28, s. 223-224) informoval o jej pôvode a záchrane pred zrútením.
Svoje básne a články s vlasteneckou, vzdelávacou a náboženskou tematikou uverejňoval v periodikách Slovenské národné noviny, Slovenské noviny, Cyrill a Method, Katolícke noviny, Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Slovenský letopis, Orol, Sokol, Obzor, Kazateľ, Kazateľňa, Poklady kazateľského rečníctva a Vojtech.
Sídlisko s najväčším počtom obyvateľov v Trenčíne - Juh, je už druhý rok samostatnou farnosťou v rámci rímskokatolíckej cirkvi. Tamojší farár Jozef Varhaník prezentoval na stretnutí plány, ktoré by mali pozitívne zasiahnuť do života viacerých z približne dvadsaťtisíc obyvateľov tejto mestskej časti. „Čo najskôr chceme začať so stavebnými prácami na prístavbe kostola, z ktorej sa po dobudovaní stane miesto na stretávanie mládeže,“ vysvetlil zámery farnosti. O tom, že práci a nielen s mládežou sa v tejto cirkevnej komunite darí, svedčí aj životaschopnosť spevokolu, ktorý má až tri sekcie - detskú, mládežnícku i seniorskú.