Gréckokatolícka cirkev má na Slovensku bohatú históriu, ktorá sa prelína s mnohými udalosťami a osobnosťami.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Kostol Všetkých svätých v Humennom
Začiatky a vývoj Gréckokatolíckej cirkvi
Do polovice 11. storočia bola kresťanská cirkev viac-menej jednotná, aj keď rozpory medzi jej východnou a západnou časťou začali už po prenesení hlavného mesta Rímskej ríše z Ríma do Konštantínopolu v roku 330. Od konca 9. storočia sa rozpory prehĺbili. V oblasti dogmatiky sa viedli vášnivé spory o spojenie Filioque.
Reformácia donútila katolícku hierarchiu hľadať východisko z krízy. Podnietila katolícku reformu, ktorej základy sa položili na Tridentskom koncile (1545- 1563). Pomery sa postupne skonsolidovali. Katolícka cirkev zastavila rast protestantského hnutia a sama prešla do protiofenzívy. Začala s nevyhnutným protireformačným ťažením s cieľom svojej obnovy.
Gréckokatolícka cirkev mala zachovaný svoj obrad na Východnom Slovensku už mnohé roky a počet veriacich stále rástol z roka na rok. Svedčia o tom aj záznamy s počtom gréckokatolíkov pri jednotlivých sčítaniach. V Mukačevskej eparchii bolo v roku 1806 okolo 541 963. Ukazovala sa však potreba ustanoviť nové biskupstvo.
22. septembra 1818 prehlasuje pápež Pius VII bulou Relata semper kanonické zriadenie prešovskej eparchie. Územie biskupstva sa rozprestieralo na šiestich úplných župách - Abauj, Borsov, Gemer, Spiš a Turňa. Zo Zemplínskej župy severná časť, t.j. dekanáty: Hostovický, Humenský, Medzilaborecký, Stropkovský a Vranovský. Južný Zemplín ostal i naďalej v mukačevskej eparchii.
Obdobie útlaku a prenasledovania
Po administratívnom protiústavnom zrušení gr.kat. cirkvi v Československu v apríli 1950 boli násilne vyvezení z fár a kláštorov tí gr.kat. kňazi, ktorí sa nezriekli vernosti rímskemu pápežovi a nepridali k Pravoslávnej cirkvi. Na stranu pravoslávnych sa nepridal ani vdp. dekan o. Mikuláš Čudaky a preto v septembri 1951 bol z M.Zalužíc násilne odstránený.
Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi v Československu nebola dielom náhody. Bolo to abecedou marxizmu, ktorá hovorila, že proti náboženstvu treba bojovať. Cirkev bola prenasledovaná vo všetkých krajinách, kde zavládol komunistický režim.
Z príkladov, ako prebehla likvidácia únií v susedných krajinách vidíme, že sa sledovala akoby jedna modelová situácia, podľa ktorej sa uskutočňovali „dobrovoľné“ a „spontánne“ návraty gréckokatolíkov do pravoslávia. Môžeme si to všimnúť aj v neskôr prijatom Manifeste z 28.4.1950, kde sa spomína obroda celého ľudstva.
Svoj podiel na likvidácií únií však nemali len štátne režimy, nebola to len čisto politická záležitosť, ale, žiaľ, pričinila sa o to i samotná pravoslávna cirkev.
Obnova Gréckokatolíckej cirkvi
Keď 10.04.1968 došlo k rehabilitácii Gr.kat. cirkvi v ČSSR a k uznaniu tejto obnovy aj ÚV KSČS pod vedením p. Alexandra Dubčeka , a najmä po vyhlásení vládneho nariadenia z 13.06.1968, číslo 70, Zb. z. ČSSR o hospodárskom zabezpečení Gr.kat. cirkvi štátom, pokúsil sa vdp. O. Mikuláš Čudaky o návrat na svoje pôvodné pôsobisko do M. Zaužic, odkiaľ bol nezákonným spôsobom odstránený.
Avšak pre odpor určitej malej skupiny ľudí z Malých Zálužic, ktorí sa po roku 1955 pridali na stranu pravosl. cirkvi a ktorí boli zámerne zavádzaní pravosl. kňazmi, vdp.o.
Po dlhých a mnohých rokovaniach na cirkevnej i štátnej úrovni o obnove Gr.kat. cirkvi v M.Zalužiciach bolo nakoniec rozhodnuté príslušnými orgánmi, že dňom 23.01.1969 zriaďuje sa v obci M.Zalužice, okr. Michalovce, samostatná Gr.kat. farnosť s filiálnými obcami : Veľlé Zalužice, Hažín, Lúčky a Čečehov okr. Michalovce.
Odvtedy gr.kat. veriacich z uvedených obcí malozalužickej gr.kat. farnosti obsluhoval náboženskými úkonmi vdp. dekan o. Ján Krlička správca gr.kat.
Prvým oficiálnym duchovným správcom Gr.kat.FÚ. v M. Zalužiciach okr. Michalovce sa stal misionár-redemptorista o. Ján Ďurkáň. Do tejto funkcie ho uviedol pred veriacími počas bohoslužieb ndp. ordinár prešovskej eparchje o. Ján Hirka dňa 20.07.1969 a dňa 27.07.1969 inštaláciu o. Jána Ďurkaňa za správcu gr.kat. farnosti v M.Zalužiciach slávnostne previedli vdp.okresný dekan Ján Kniežo a dekan o.
Matričné zápisy (rodné, sobášne a úmrtné) za obdobie od roku 1968 t.j. od obnovenia cirkvi do 20.07.1969 sú vedené v matrikách Gr. kat. farnosti Michalovce a od 21.07.1969 je zavedená nová matričná kniha.
Farnosť Zalužice bola spravovaná o. Jánom Ďurkáňom do roku 1972. V roku 1972 do roku 1975 spravoval farnosť o Ján Škoviera (vo farnosti ako jediný aj rezidoval). Od roku 1975 do roku 2000 bola farnosť iba ako farnosť ex curendo (Hažín, Zalužice, Lúčky) spravovaná z farnosti Iňačovce o. Michalom Moskaľom resp. v rokoch 2000 až 2004 o. Martinom Mikulom.
Po rokoch (1975-2004), keď táto farnosť ex curendo bola spravovana farnosťou Iňačovce k 01.08.2004 vladyka Milan ustanovil farnosť Zalužice znova ako samostatnú farnosť a menoval aj prvého farára do tejto farnosti o. ThDr. Vlastimila BAJUŽIKA P.h.D. a k farnosti pridružil filiálne obce Hažín a Lúčky. Dňa 01.08.2004 pri slávnostnej sv. liturgii o.
Reorganizácia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 2008
Pápež Benedikt XVI. povýšil 30. januára 2008 Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, pričom povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu a metropolitné sídlo a za prvého prešovského arcibiskupa metropolitu vymenoval vtedajšieho prešovského eparchiálneho biskupa Mons. Jána Babjaka SJ.
Zároveň povýšil Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vtedajšieho exarchu Mons. Milana Chautura CSsR vymenoval za prvého košického eparchiálneho biskupa. Zriadil aj novú Bratislavskú eparchiu a za jej prvého eparchiálneho biskupa vymenoval Mons. Petra Rusnáka.
Na základe metropolitného usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 2008 vznikla Rada hierarchov tejto miestnej cirkvi, ktorú tvoria jej biskupi. Je jej zákonodarným zborom. Uskutočňuje sa na nej jeden z najdôležitejších znakov a symbolov východnej cirkevnej identity - princíp synodality.
Episkopát Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku tvorí 6 biskupov: vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup a metropolita, vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha, vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup, vladyka Milan Lach SJ, bratislavský pomocný biskup, vladyka Ján Babjak SJ, emeritný prešovský arcibiskup a vladyka Milan Chautur CSsR, emeritný biskup Košickej eparchie.
Na Slovensku v kláštore redemptoristov v Starej Ľubovni pôsobí vladyka Marián Andrej Pacák CSsR, emeritný biskup Apoštolského exarchátu sv.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2021 spolu 218 235 veriacich. V porovnaní s posledným sčítaním obyvateľstva narástol počet veriacich o 11 364 čo znamená 5,5 percentný nárast.
Okrem udalosti biskupskej vysviacky, ktorou žije Gréckokatolícka cirkev na Slovensku v týchto dňoch, sa do histórie tejto cirkvi zapísala zlatými písmenami aj návšteva Svätého Otca Františka v Prešove. 14. septembra 2021 na významný sviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom predsedal na zaplnenom priestranstve pred mestskou športovou halou Božskej liturgii sv.
Súčasťou Prešovskej archieparchie je Humenský archieparchiálny vikariát so sídlom v Humennom, ktorý zriadil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ na Svätý a veľký štvrtok 13. apríla 2017.
V Prešove má svoje sídlo aj Gréckokatolícka charita, ktorá intenzívne pomáha nielen v metropole Šariša, ale aj na iných miestach ľuďom, ktorí sú v núdzi. Okrem mnohých projektov bola v roku 2018 zriadená prvá farská charita v Okružnej neďaleko Prešova. Následne v priebehu ďalších rokov bolo založených ďalších 14 farských charít.
Významne sa Gréckokatolícka charita angažovala pri zvládaní minuloročnej migračnej vlny z Ukrajiny.
Slovenská pošta pri príležitosti 200.
Bratislavská gréckokatolícka eparchia si v utorok 30. januára 2024 pripomína šestnáste výročie svojho vzniku. Eparchiu zriadil v roku 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. bulou Complures saeculorum v rámci nového kánonického usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a za jej prvého eparchu vymenoval Mons. Petra Rusnáka.
Ustanovenie bratislavskej eparchie (30. 1. 2008) súviselo s reorganizáciou štruktúry Gréckokatolíckej cirkvi na Slovenku a vytvorením metropolie sui iuris (cirkevnej provincie svojho práva), pozostávajúcej z troch eparchií (Prešovskej archieparchie, Košickej eparchie a Bratislavskej eparchie) s metropolitným sídlom v Prešove.
Štruktúra Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame štruktúru Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v tabuľke:
| Eparchia | Sídlo | Biskup |
|---|---|---|
| Prešovská archieparchia | Prešov | Jonáš Maxim |
| Košická eparchia | Košice | Cyril Vasiľ SJ |
| Bratislavská eparchia | Bratislava | Peter Rusnák |
Katedrálny chrám v Prešove je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Popri relikvii Svätého Kristovho kríža sú v katedrále k úcte vystavené aj relikvie sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých iných svätých. V bočných kaplnkách sú to relikvie blahoslavených gréckokatolíckych biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka a v lodi chrámu aj verná kópia Turínskeho plátna. Túto katedrálu v roku 1995 navštívil sv.