Mnohé z týchto cerkví boli postavené na vyvýšených miestach, čo malo praktický aj duchovný význam. Ak dedinu zachvátil oheň alebo veľká voda, cerkev bola uchránená.
História Gréckokatolíckej Cirkvi
Až do roku 1646 boli dejiny gréckokatolíkov a pravoslávnych spoločné. V tom čase však 63 pravoslávnych kňazov v kaplnke zámku Drugetovcov v Užhorode podpísalo dokument o obnovení plného cirkevného spoločenstva s Rímom. Z takzvanej Užhorodskej únie sa postupne vyvinula Gréckokatolícka cirkev.
V roku 1950 komunistický režim zrušil Gréckokatolícku cirkev, jej chrámy, fary a ostatné majetky pripadli Pravoslávnej cirkvi. Po opätovnej legalizácii pôsobenia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 a jej formálnom obnovení po páde komunistického režimu nastalo bolestné domáhanie sa, vracanie i bránenie budov a majetkov. Dozvuky týchto pohybov a pnutí cítiť podľa Pavla Burdu dodnes.
Východní kresťania sa tak na území dnešného Slovenska začali deliť na pravoslávnych a gréckokatolíkov. Podobne komplikovaným bolo dianie o tristo rokov neskôr.
Architektúra a Symbolika Chrámov
Cirkev trpiacu, putujúcu a oslávenú symbolizuje aj tradičné trojpriestorové členenie chrámov. „Keď človek vstúpi do prvej časti nazývanej babinec, už nie je vonku, ale ešte stále nie je ani vnútri. Tak ako v očistci. V lodi sa zhromažďujú veriaci putujúci do nebeskej vlasti, ktorú nám zasa pripomína svätyňa.
„Základom je latinský termín baptisterum, keďže obrad krstu sa začína práve v babinci, kde sa krstenec, respektíve jeho rodičia zriekajú Zlého a vyznávajú vieru v Boha. Rovnako sa tu odovzdaním obrúčok začína aj vysluhovanie sviatosti manželstva. A do tretice má babinec čo do činenia aj so sviatosťou zmierenia, keďže v minulosti sa tu zdržiavali najväčší hriešnici, ktorí v rámci pokánia dostali napríklad ročný zákaz účasti na liturgii. Tej skrytej symboliky je vo východnom obrade naozaj toľko, že by to chcelo nejaký poriadny kurz.
Aj trojica dvier v ikonostase odkazuje na Svätú Trojicu. Dvojicou diakonských dvier prechádzajú nielen diakoni, ale aj ostatní posluhujúci a cerkevnik (kostolník), keďže svätyňa zároveň slúži ako sakristia. Stredné dvere sú vyhradené len biskupovi a kňazovi. A prečo sa nazývajú cárske? „Matkou všetkých východných chrámov bola v prvom tisícročí Hagia Sofia. Keďže cisár, ktorý sídlil v Carihrade, bol považovaný nielen za politického, ale aj duchovného vodcu Byzantskej ríše, mohol strednými dverami prechádzať aj on. Odtiaľ názov cárske dvere.
Podľa doterajších skúmaní pochádza drevený chrám v Hunkovciach z konca 18. storočia. Chrám je tradične rozdelený na tri časti. Predsieň, ľudovo nazývaná aj babinec, sa nachádza pod hlavnou vežou. Spočiatku išlo o miesto vyhradené pre katechumenov, teda tých, ktorí sa pripravovali na krst, alebo pre kajúcnikov. Ďalšia časť chrámu, loď, nadväzuje na predsieň. V nej sa sústreďujú veriaci zúčastňujúci sa obradov. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Treťou a najpodstatnejšou časťou chrámu je svätyňa. Zo symbolického hľadiska predstavuje nebeské kráľovstvo, teda oslávenú Cirkev. Svätyňa je od lode oddelená vysokou obrazovou stenou, ktorá sa nazýva ikonostas. V tomto chráme však ikonostas chýba.
Chrám je trojdielny, trojpriestorový a trojvežový. Je postavený na nízkej kamennej podmurovke. Stavba má zrubovú konštrukciu. Celé telo chrámu je vertikálne obložené doskami a lištami. Veža, ktorá vyrastá z valbovej strechy predsiene a dohora sa zužuje, má stĺpikovú konštrukciu. V hornej časti je rozšírená, čím sa naznačuje tzv. izbica. Vo veži dnes už nie sú zavesené zvony. Na veži je nízka, pyramidálna strecha. Nad ňou je makovica, zaslepená laterna, strieška a menšia cibuľa. Na vrchu je dvojramenný ozdobný kríž s lunetkou. Loď má nad parapetom na južnej strane dve okná. Strecha lode je stanová a je rozdelená na dve časti. Strecha svätyne je pyramidálna. Vrch nad strechami lode a svätyne je totožný s hlavnou vežou. Celý chrám je pokrytý štiepaným šindľom.
Funkčné jadro chrámu - ikonostas, prestol a ďalšia pôvodná výzdoba v chráme už chýbajú. Po opravách v roku 1922 mal byť chrám v roku 1935 odpredaný a prevezený do Ústí nad Orlicí, pričom výnos z predaja mal poslúžiť na financovanie výstavby nového chrámu. V čase frontových bojov v jeseni 1944 bol značne poškodený a opravený v roku 1947. V roku 1957 bolo v hunkovskom drevenom chráme ešte niekoľko ikon z polovice 18. storočia (sv. Archanjel Michal, Žehnajúci Kristus, Pokrov - Ochrana presvätej Bohorodičky), osud ktorých však už nie je známy.
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Korejovciach
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Korejovciach (okres Svidník) je typickou trojloďovou stavbou so šindľovou strechou a pristavanou zvonicou.
Chrám v Korejovciach postavili v roku 1764, vedľa neho stojí mladšia zvonica, ktorá ukrýva tri zvony z druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia, za ním sa nachádza cintorín s hrobom piatich neznámych rakúsko-uhorských vojakov.
Aj keď kostol v Korejovciach pochádza z druhej polovice 18. storočia, z pôvodnej drevenej konštrukcie ostali len dva trámy v lodi, na jednom z nich je vyryté datovanie 1764 a jeden v konštrukcii strechy nad babincom. Počas nej v stene svätyne našli robotníci časovú schránku. „V sklenenej fľaši sa nachádzal dokument z roku postavenia chrámu, ktorý obsahoval mená všetkých miestnych gazdov, zmienku o úrode, ako aj ďalšie informácie.
Naopak, ikonostas v Korejovciach je atypický, poskladaný z iných ikonostasov a pre malosť priestoru neúplný. Ikonostas v Korejovciach je nezvyčajný tým, že je poskladaný z rôznych iných ikonostasov, pričom väčšina pochádza zo zaniknutej drevenej cerkvi v Krajnej Bystrej, kde sa nachádza súčasné sídlo farnosti. „V medzivojnovom období si veriaci v Krajnej Bystrej postavili murovaný chrám. Keď potom prišla druhá svetová vojna a muži odišli na front, ženám nemal kto rúbať drevo, a tak postupne cerkev rozobrali a drevo z nej použili ako palivo. Ikonostas, ktorý pochádzal z druhej polovice 18.
Z objaveného ikonostasu sa v Korejovciach nachádza aj ikona svätého Michala archanjela, ktorému bol zasvätený drevený a je aj súčasný murovaný chrám v Krajnej Bystrej. Umiestnená je tam, kde by sa správne mal nachádzať svätý Mikuláš. A zasa tam, kde by sa mala nachádzať ikona patrónky chrámu, je ikona svätého Onufrija, taktiež z objaveného ikonostasu. „Zaujímavosťou je, že dnešná murovaná cerkev v Krajnej Bystrej sa veľmi podobá na chrám, ktorý je na ikone staršieho dáta za svätým Onufrijom.
Keďže chrám v Korejovciach je maličký, vzorový ikonostas by sa doňho ani náhodou nezmestil - nielen na výšku, ale ani na šírku. Preto v hlavnom rade chýba vyobrazenie Ježiša Krista napravo od cárskych dverí a z vrchných radov sa v ňom nachádza len rad apoštolov.
V niektorých chrámoch boli hlavné sviatky v ikonostase uchytené tak, že v deň, keď sa slávil ten sviatok, dala sa jeho ikona vybrať a umiestniť na stolík v strede medzi lavicami, kde sa zvyčajne nachádza ikona kríža alebo Bohorodičky.
Na prvý pohľad je to v rusínskom kraji úplne pochopiteľné a očakávané. Ale pre mladšie ročníky je už tento jazyk vzdialený, takže časť z nich dáva prednosť bohoslužbám v neďalekom Svidníku či v iných farnostiach, kde sa slúži po slovensky.
Kto chce vstúpiť do dreveného gréckokatolíckeho Chrámu Ochrany Presvätej Bohorodičky v Korejovciach, musí prejsť mostom cez potok a po niekoľkých desiatkach kamenných schodov vystúpiť na svah nad dedinou. Pre náhodného návštevníka, ktorý vyjde z auta, je to príjemné rozptýlenie, no staršie ženičky idúce na svätú liturgiu sa musia poriadne ponamáhať.
Druhým vyhľadávaným „sobášnym“ chrámom vo farnosti je práve kostol v Korejovciach s jedinečným interiérom. Nevýhodou je však jeho veľkosť, teda skôr malosť. „Keď snúbencom poviem, že si musia vybrať tridsať svadobčanov, ktorých chcú mať pri sebe v chráme, lebo ostatní budú musieť stáť vonku, smejú sa. Na otázku, či chrám nie je primalý aj pre miestnych, odpovedá, že cez týždeň prichádza na liturgiu 10 - 15 ľudí, v nedele a vo sviatky je ich do tridsať, keďže prídu aj veriaci z okolitých obcí, ak nie je liturgia práve u nich. „A kde sú ostatní?“ pýtame sa.
Kňaz nepopiera, že aj tento kraj už zasiahla sekularizácia. Zaujímavejším je však druhý dôvod. Pavol Burda, ktorý pochádza z obce Ruská Kajňa (okres Humenné), bol do farnosti pred piatimi rokmi poslaný zrejme aj preto, že je rusínskej národnosti. A gréckokatolíckych kňazov ovládajúcich rusínčinu nie je veľa. Odhaduje, že to číslo sa pochybuje medzi 5 - 10 percentami.
Cestou z Korejoviec do Nižného Komárnika míňame odbočku do Krajnej Bystrej, rodiska Vasiľa Biľaka. Dedinka sa v posledných rokoch teší mediálnej pozornosti vďaka pamätníku, ktorý mu odhalili komunisti a ktorý bol medzičasom niekoľkokrát poškodený. V Krajnej Bystrej sídli okrem gréckokatolíckeho duchovného správcu aj pravoslávny. Chrám tam však nemá, k pravosláviu sa hlási len niekoľko obyvateľov, čo platí aj o Nižnom a Vyšnom Komárniku. Pravoslávne liturgie tak chodí slúžiť do Krajného Čierneho a Vagrinca.
Ďalšie Významné Chrámy v Okolí Svidníka
Drevený Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
Gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi bol vybudovaný v roku 1742. V čase bojov počas druhej svetovej vojny boli viaceré vzácne stavby v tomto regióne výrazne poškodené. Aj v drevenom kostolíku došlo k narušeniu vzácneho ikonostasu. Rekonštrukcia prebehla v roku 1946. Ďalšou zásadnou obnovou prešiel kostol v roku 1957, kedy došlo k poškodeniu pádom stromu počas búrky. Chrám je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a bol zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Samotná drevená stavba je trojpriestorová so štvorcovým pôdorysom a jej charakter odráža tradície podkarpatsko-ruských Lemkov. Ústredná rozšírená loď a predsieň boli pri rekonštrukcii v roku 1946 prepojené vypílením steny. Loď i presbytérium sú ukončené drevenými kupolami s odstupňovanými šindľovými cibuľami. Celej stavbe dominuje hlavná veža. Vypína sa nad babincom - predsieňou, kde sedávali ženy, ktoré nemohli vstúpiť do kostola. Veža i kupoly sú ukončené kovovými krížmi. Exteriér chrámu je obložený vertikálnymi doskami s lištami.
Drevený Chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
V obci Krajné Čierno vo Svidníckom okrese stojí skvostný Chrám sv. Bazila Veľkého. Ide o drevený kostolík, ktorý postavili gréckokatolícki veriaci koncom 18. storočia. Cerkva patrí medzi byzantské sakrálne stavby, v ktorých sa do dnešných čias vykonáva východný obrad a cirkevná liturgia Jána Zlatoústeho. V jeho vnútri nájdete vzácnu národnú kultúrnu pamiatku - barokový ikonostas.
Gréckokatolícky kostol je zasvätený jednému z najvýznamnejších východných svätcov, sv. Bazilovi Veľkému, ktorý sa vyznačoval ako neúprosný bojovník za mier vo vnútri cirkvi i ako obdivuhodný kazateľ. Chrám bol postavený v roku 1730 ako trojdielna, trojpriestorová a trojvežová sakrálna stavba s troma krížmi. V kostolnej veži sa nachádza zvon, ktorý bol osadený v roku 1876. Pôdorys pozostáva z troch štvorcov usporiadaných v jednej línii, pričom na východnej strane začína presbytériom, pokračuje loďou a končí babincom na západe. Zaujímavosťou je, že strešná krytina je vyhotovená zo šindľa z ručne štiepaných klátikov ihličnanov.
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku
Z auta vystupujeme pri Chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku. Teda presnejšie - pod chrámom. Aj tento stojí na kopci obklopený cintorínom a susediaci so samostatnou zvonicou. No tu sa podobnosť s korejovským chrámom končí. Hoci majú rovnaké patrocínium, stavba v Nižnom Komárniku je diametrálne odlišná. Nečudo, ide o jediný drevený gréckokatolícky chrám na Slovensku, ktorý bol postavený podľa projektu architekta.
Volodymyr Sičynskyj (1894 - 1962) bol znalcom a milovníkom ľudového sakrálneho staviteľstva. Chodil po Podkarpatskej Rusi, obdivoval drevené kostolíky, zbieral v nich inšpiráciu. Takto sa ocitol aj v Nižnom Komárniku, kde počas prvej svetovej vojny zanikol pôvodný drevený chrám a tak si veriaci svojpomocne postavili nový. Zrejme čosi podobné si povedal aj architekt Sičynskyj, ktorý miestnemu farárovi ponúkol, že naprojektuje nový kostol. Miestni majstri potom len zadivene pozerali na mohutné osemuholníkové veže v projekte, aké dovtedy nevideli. Sičynskyj totiž chrám navrhol v bojkovskom štýle, v ktorom boli stavané chrámy na Zakarpatí. A to je druhý dôvod, prečo je chrám v Nižnom Komárniku jedinečný.
Volodymyr Sičynskyj však svoje dielo nikdy nevidel. Posviacky sa z neznámych dôvodov nezúčastnil, zakrátko prišli vojnové roky, počas ktorých prominentného architekta zadržiavalo a mučilo Gestapo. Po vojne emigroval do Spojených štátov, kde v roku 1962 zomrel.
„Tento Boží chrám bol vybudovaný v roku 1938 podľa projektu architekta Volodymyra Sičynského obetami obyvateľov Nižného Komárnika,“ píše sa v rusínčine na klenbe chrámovej lode. Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku je jediným dreveným chrámom na Slovensku postaveným v bojkovskom štýle.
Dostávame sa aj k tomu, prečo sú nielen tieto dva chrámy, ale aj množstvo iných zasvätené práve Ochrane alebo ináč povedané Pokrovu Presvätej Bohorodičky. „Je to jeden z najobľúbenejších sviatkov v Gréckokatolíckej aj Pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 1. októbra a na naše územie ho priniesli ešte svätí Cyril a Metod. Pripomína nám udalosť z 10. storočia, keď Carihrad obliehali moslimskí Saracéni a ľud sa modlil v chráme, v ktorom bol podľa tradície uchovávaný plášť, teda pokrov Bohorodičky.
Z praktických dôvodov ani ikonostas v Nižnom Komárniku nespĺňa všetky predpísané kritériá. „Počas druhej svetovej vojny bol interiér novopostaveného chrámu úplne zničený. Nemci si v ňom spravili guľometné hniezdo, keďže odtiaľ mali ideálny pohľad na cestu od Dukly. Veriaci síce neskôr chrám opravili, ale peniaze na nový ikonostas im už nezostali. Keďže bol dovezený ikonostas privysoký, napriek tomu, že v ňom chýbal rad sviatkov, museli z neho vypustiť ešte jeden rad - voľba padla na rad prorokov. To však neznamená, že v chráme chýbajú. Boli síce z ikonostasu vymontovaní, ale veriaci sa vynašli a pripevnili ich na spodnú časť kupoly po stranách kríža. Ani ten sa nezmestil vo vzpriamenej polohe, takže je upevnený takým spôsobom, že sa predkláňa smerom do lode.
Múzeum Ukrajinskej Kultúry vo Svidníku
Pri návšteve Prešova sa oplatí nahliadnuť do priestorov Múzea rusínskej kultúry, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum. Múzeum pôvodne vzniklo v Prešove v roku 1956, v Svidníku sídli od roku 1964. Za takmer sedem desaťročí svojho pôsobenia zdolalo rôzne prekážky, prešlo zmenami názvov a sídel. Múzeum je situované v centre mesta. Patrí medzi najstaršie etnicky špecializované múzeá s celoslovenskou pôsobnosťou.
V súčasnosti má Múzeum ukrajinskej kultúry tri expozície, sú to: hlavná kultúrno-historická expozícia, národopisná expozícia v prírode - skanzen a umelecko-historická expozícia - Galéria Dezidera Millyho. Múzeum každodenne víta nových návštevníkov a ponúka krásy zo širokej škály historických výstavných pamiatok, akými sú kroje a iné šatstvo, remeselné výstavné kúsky, zver alebo rôzne sezónne výstavy.
SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo svojich priestoroch každodenne víta početných návštevníkov, ktorých určite krásou zaujmú rôznorodé historické výstavné pamiatky. Druhou expozíciou Múzea ukrajinskej kultúry je národopisná expozícia v prírode. Tunajší skanzen začal svoj príbeh písať v 60. rokoch minulého storočia, v čase, keď sa Múzeum ukrajinskej kultúry natrvalo usídlilo vo Svidníku.
Hanigovský hrad: Obnova so sociálnym podnikom a tajomstvo "lanovky"
Prehľad chrámov a kostolov v okolí Svidníka
| Názov | Obec | Typ |
|---|---|---|
| Chrám Najsvätejšej Trojice | Svidník | Pravoslávny chrám |
| Chrám Božej Múdrosti | Svidník | Gréckokatolícky chrám |
| Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | Svidník | Gréckokatolícky chrám |
| Drevený Chrám sv. Paraskevy | Svidník (skanzen) | Drevený chrám |
| Drevený kostolík sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Drevený kostolík |
| Drevený kostolík sv. Michala Archanjela | Šemetkovce | Drevený kostolík |
| Chrám sv. Bazila Veľkého | Krajné Čierno | Drevený chrám |
| Drevený kostolík v Hunkovciach | Hunkovce | Drevený kostolík |
Tieto chrámy a kostoly sú nielen dôležité náboženské miesta, ale aj cenné kultúrne pamiatky, ktoré svedčia o bohatej histórii a tradíciách východného Slovenska.
tags: #greckokatolicky #chram #presvatej #bohorodicky #svidnik