Farnosť Kysucké Nové Mesto je najstaršou dodnes existujúcou farnosťou na Kysuciach, pričom jej počiatky siahajú do prvých rokov 14. storočia. Leží v severozápadnom cípe Slovenska, v kraji, ktorý sa už od polovice 13. storočia spomína ako Kysuce. Kysucké Nové Mesto bolo už od svojho vzniku hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom dolných Kysúc. V 17. - 19. storočí bolo významným strediskom remesla a obchodu.
V prvých štyroch storočiach po založení bola farnosť Kysucké Nové Mesto rozlohou jednou z najväčších farností v diecéze. Pravdepodobne neexistuje písomný doklad, ktorý by potvrdzoval rok vzniku tejto farnosti. Zo zachovalých písomných prameňov vieme, že v rokoch 1332 - 1337 existovalo opevnenie a fara v Radoli.
Niekoľko rokov predtým (v roku 1325) však získala mestské privilégiá osada Jesesin, ktorá sa stala hospodárskym a kultúrnym centrom vtedajších Kysúc. Podľa niektorých schematizmov nitrianskej diecézy v Kysuckom Novom Meste jestvovala fara už v roku 1305, iné schematizmy a farská kronika posúvajú vznik farnosti do roku 1325, teda súčasne so vznikom mesta. Tento fakt nevylučuje ani zachovalý súpis farností nitrianskej diecézy z rokov 1332 - 1337, ktorý ešte nespomína farnosť Kysucké Nové Mesto a uvádza iba jedinú farnosť na Kysuciach - Radoľu. Iné jestvujúce farnosti ešte neboli dostatočne zaľudnené, alebo pre chudobu boli oslobodené od pápežských desiatkov.
Podľa niektorých autorov občania novozaloženého mesta patrili ešte niekoľko rokov do farnosti Radoľa a až keď sa prenieslo politické, hospodárke a kultúrne centrum z Kosceliska do Kysuckého Nového Mesta, vzniká v tomto meste aj farnosť (bola zasvätená svätému Jakubovi), ktorá preberá funkciu radoľskej farnosti. Do novej farnosti patrilo prakticky celé, aj keď vtedy riedko osídlené územie od Budatína až po Moravské hranice.
Už niekoľko rokov pred vznikom farnosti jestvoval v Kysuckom Novom Meste (v Jasasine) kostol. Svedčí o tom kysuckonovometský farár Andrej Najzer, ktorý tvrdí, že v terajšom farskom kostole bol za hlavným oltárom nad okrúhlym oblokom nápis „A. R. D. R. F.“ a letopočet 1284. Znamená to, že v roku 1248 už stál v Kysuckom Novom Meste kostol, ktorý sa od počiatku uvádza ako kostol zasvätený sv. Jakubovi.
Po zániku radoľského kostola zostal farský kostol sv. Jakuba dlhé obdobie jediným kostolom vo farnosti Kysucké Nové Mesto. V rokoch 1665 až 1673 bol v rukách luteránov. Požiar, ktorý zachvátil mesto v roku 1904, zničil veľkú časť mesta i kostol sv. Jakuba. O dva roky neskôr bol kostol opravený a upravený na neorománsky. Odvtedy sa viackrát zvnútra renovoval a dopĺňala sa výzdoba, až získal dnešnú podobu.
V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a Kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. V tom istom roku sa začalo s výstavbou priestrannej kaplnky, ktorá bola neskôr (1801 - 1817) prestavaná na kostol.
2. Farnosť sv. Jakuba zahŕňa hornú (severnú) časť mesta s Kostolom sv. Farnosť Panny Márie zahŕňa dolnú (južnú) časť mesta s Mariánskym kostolom a filiálkami Radoľa a Budatínska Lehota.
Farský kostol sv. Jakuba Staršieho predstavuje pôvodne gotický objekt z konca 13. storočia, ktorý bol postavený z dreva. Nepodložené informácie o jeho možnej existencii máme z roku 1284 od farára Andreja Jozefa Najzera. Počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát vyhorel. Prvý, písomne doložený požiar zachvátil Kysucké Nové Mesto aj kostol v roku 1591. Zničený kostol nahradili na pôvodnom mieste novým, kamenným objektom. Nový kostol mal kamennú vežu so 4 zvonmi. V roku 1643 sa spomínajú i vežové hodiny.
Roku 1719 mal kostol nový hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba. Obraz bolo možné príležitostne meniť na základe cirkevného kalendára. V roku 1720 sa začala renovácia a nadstavba veže kostola. V roku 1740 bola pristavená ku kostolu Kaplnka sv. Kríža. Nachádza sa v nej misijný kríž (posvätený v roku 1739), vyrezávané lavice a krásny barokový oltár. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Félix a jeho sestra.
Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1748. Zhorel pôvodný vstup, ktorý bol zhotovený z dreva. Po požiari bol vytvorený nový vstup (ten súčasný) a boli zväčšené okná. Chór bol prístupný z exteriéru výhradne pre mužov, učňov a tovarišov. Roku 1750 bola spevnená strecha veže. Votívny obraz mesta z polovice 18. storočia znázorňuje strechu kostola po barokovej prestavbe v tvare cibule. Na jej vrchole bol osadený pozlátený kríž a nad ním znázornenie sv. Jakuba.
V roku 1763 prebehla rekonštrukcia malej veže nad hlavným oltárom, z ktorej sa zvonom oznamovalo čítanie evanjelia. V roku 1789 bol kúpený nový organ za 500 zlatých.
Okolo kostola je vybudovaný múr, za ktorým nájdeme pôvodne katolícky cintorín. Jedná sa pravdepodobne o najstaršie miesto na pochovávanie v meste. Nachádza sa na ňom hrob, ktorý patrí farárovi a dekanovi Jánovi Lottnerovi. Pred kostolom bol v neskoršom období (1796) umiestnený barokový kríž z pieskovca. V súčasnosti sa reštauruje.
V roku 1904 Kysucké Nové Mesto aj kostol opäť postihol požiar. Prehorená drevená konštrukcia, ktorá niesla zvony sa rozpadla a padajúce, ťažké zvony spadli a roztavili sa. Zhoreli aj hodiny na veži a ďalšie vzácne predmety.
Posledná výrazná rekonštrukcia sa uskutočnila práve po uvedenom požiari v rokoch 1904 - 1906. Architektom prestavby bol Juraj Cigler a rekonštrukciu v novorománskom slohu zrealizoval staviteľ Ján Fulda. Na drevenom tráme, ktorý nesie strechu hlavnej lode je vytesaný dátum ukončenia prestavby po požiari „1906 R. P.“
V rokoch 1745 - 1753 pôsobil v Kysuckom Novom Meste farár Andrej Jozef Najzer. Ten tvrdil, že za hlavným oltárom, priamo nad okrúhlym oknom sa nachádzal nápis „A.R.D.R.F a rok 1284“. V minulosti prebehol výskum, ktorý sa zameral i na spomínaný Najzerov nápis s letopočtom. Avšak výskum existenciu nápisu nepotvrdil.
Farský kostol sv. Jakuba Staršieho je z hľadiska architektúry trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria (časť s hlavným oltárom). Dve bočné lode obsahujú oltáre z keramických dielov (pôvodné zhoreli). Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením.
Skúmanie Sant'Eustachio: Skrytý klenot v Ríme | História, architektúra a duchovný význam
Na ľavej strane hlavnej lode sa nachádza vstup do sakristie, nad ktorým je osadená tabuľa s erbami a dátumom prestavby kostola v roku 1906. Zo sakristie vedú schody do priestoru s balkónom, ktorý slúžil v minulosti panstvu počas bohoslužieb. Drevené podstavce, ktoré nesú sochy svätých mal vyrobiť v roku 1930 rezbár žijúci v Kysuckom Novom Meste. Vo veži sú umiestnené 3 veľké zvony, ktoré nesú mená svätých.
Do krypty sa pôvodne vstupovalo z bočnej lode kostola (z interiéru). Tento vstup bol neskôr znemožnený položením novej dlažby a nový vytvorili v exteriéri kostola. Krypta pozostáva z predsiene, z ktorej sa vstupuje do 3 samostatných častí. Vstupy sú v súčasnosti zamurované. Na omietke je vidieť nápisy (nápis v znení: ANNO) a rok 1852 s ďalším textom. V krypte sú pochovaní kňazi, rodina Suňogovcov a majetnejší občania mesta. Pod lavicami kostola je pochovaná rodina Hrabovských.
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10722/0. Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v strednej časti mesta.
Stará fara
Oproti kostolu sv. Jakuba sa nachádza budova starej fary. Hoci budova pôsobí na prvý pohľad moderným dojmom, jej pôvod siaha niekoľko storočí do minulosti. V roku 1992 historičky umenia Zuzana Zvarová, Zuzana Ševčíková a H. Haberlandová vypracovali inventarizáciu objektov pamiatkovej zóny Kysuckého Nového Mesta, a pri tejto príležitosti preskúmali a zhodnotili 33 obytných domov, vrátane spomínaného objektu na dnešnej Ulici Čs. armády.
Pre tento objekt sa zaužívalo označenie stará fara, do zoznamu národných kultúrnych pamiatok bol zapísaný ako kúria. Ako ukazuje označenie objektu, v minulosti slúžil ako sídlo farnosti. Pri inventarizácii v roku 1992 bol čiastočne zmapovaný vývoj domu. Vznikol pravdepodobne už na začiatku 16. storočia, má teda ešte neskorostredoveký pôvod. Niekedy v prvej polovici 17. storočia prešiel objekt výraznou prestavbou, po ktorej získal typickú renesančnú dispozíciu s veľkou vstupnou sieňou situovanou v ose dispozície. Vľavo od nej, teda vo východnom trakte, bola umiestnená čierna kuchyňa.
V období baroka bol objekt opäť výrazne prestavaný a predovšetkým zvýšený o ďalšie nadzemné podlažie. Baroková prestavba sa dotkla aj interiéov − na prízemí boli takmer všetky priestory zaklenuté, len dve miestnosti mali trámové záklopové stropy. Priestory na poschodí mali stropy rovné. Fasáda ako aj vnútorné priestory boli ozdobené barokovou štukovou výzdobou. K barokovej prestavbe došlo niekedy v priebehu druhej polovice 18. storočia. Podobu budovy v tomto období zachytáva votívny obraz, ktorý je dnes umiestnený v kostole Panny Márie v Kysuckom Novom Meste. V spodnej časti obrazu namaľoval neznámy maliar vedutu mesta, na ktorej pomerne verne zachytáva jeho podobu. Obraz nie je datovaný, no keďže je na ňom namaľovaná kaplnka Panny Márie, dostavaná v roku 1746, je zrejmé, že vznikol niekedy po tomto roku.
Budovu stavby nachádzame aj na mapách prvého vojenského mapovania z roku 1749, tu je zakreslená s dlhým obdĺžnikovým pôdorysom. K ďalšej úprave budovy došlo na začiatku 19. storočia v klasicistickom duchu. Úpravy na konci 19. storočia sa výraznejšie dotkli vonkajšej fasády, ktorej baroková výzdoba bola redukovaná do neoslohového výrazu, v interiéri boli jednotlivé priestory na oboch nadzemných podlažiach vybavené vstavanými skriňami a pred budovou bola vytvorená predzáhradka obklopená ozdobným mrežovým plotom. Stavba mala ešte vysokú manzardovú strechu krytú šindľom, s dvoma drobnými arkiermi presvetľujúcimi podkrovné priestory. Okná na fasáde lemovali široké plastické šambrány, portál vstupného otvoru bol pravouhlý, v nadpraží s vloženou pravouhlou doskou. Fasádu na úrovni prvého poschodia členila kordónová rímsa, nad ňou prebiehala podokenná (parapetná) rímsa spájajúca okná prvého poschodia, a pod strechou fasádu ukončovala korunná rímsa. Pred priečelím fary bola vytvorená malá predzáhradka s dreveným mrežovaným plotom s murovanými stĺpmi.
Pri požiari v roku 1904 bola poškodená aj budova fary. Pohľadnica z roku 1907 zachytáva objekt po následnej oprave, pri ktorej vysokú manzardovú strechu nahradila nižšia sedlová strecha s plechovou krytinou a okná aj vstupný otvor mali výrazne zjednodušené lištové šambrány.
V priebehu 20. storočia budova utrpela ďalšie škody, najmä v päťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy došlo k nevhodným úpravám objektu pre nové využitie, v druhej polovici 20. storočia tu sídlil napr. Dom pionierov a mládeže.
Napriek nevhodnému využitiu boli v roku 1992 v objekte zachované viaceré staré a hodnotné prvky, ktoré autorky inventarizácie odporúčali zachovať, napr. barokovoklasicistické dvere, dlažby, barokové štuky na klenbách, drevené schodisko s kovovým zábradlím, okná s lištovými šambránami, spomínané vstavané skrine z 19. storočia, a dokonca aj čierna kuchyňa. Pri pohľade na dnešnú stavbu, ktorá bola medzitým adaptovaná na hotel, je zrejmé, že nie všetky požiadavky autoriek inventarizácie boli zohľadnené.
V roku 2024 sa vo farnosti sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste konali hodové slávnosti k svätému Jakubovi spojené so 740. výročím konsekrácie farského kostola sv. Jakuba. Na tento deň pripadlo zároveň 770. výročie prvej písomnej zmienky o Kysuckom Novom Meste.
Vo štvrtok 25. júla bol hlavným celebrantom slávnostnej odpustovej sv. omše Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup, hudobne ju sprevádzal mládežnícky zbor Shema. Po svätej omši sa preto konal slávnostný Jakubovský koncert, na ktorom sa predstavil Mestský komorný orchester Kysuckého Nového Mesta a Miešaný zbor Shema pod dirigentskou taktovkou Petry Fojtíkovej a Zdenka Mravca. Program zostavil a uvádzal Tomáš Dedič, zazneli na ňom viaceré klasické diela i diela modernej duchovnej tvorby.
Duchovný program pokračoval aj v nasledujúce dni, napríklad piatkovou krížovou cestou na vrch Tábor dlhou 2 km s prevýšením 298,63 m, a vyvrcholili v nedeľu 28. júla slávnostnou svätou omšou pri príležitosti 740. výročia konsekrácie farského chrámu sv. Jakuba. Hlavným celebrantom slávnostnej výročnej svätej omše bol ostravsko-opavsky biskup Mons.