Svätý Jur, malebné mestečko v Malokarpatskej oblasti, sa pýši bohatou históriou vinohradníctva a vinárstva, ktorá je s ním neodmysliteľne spojená. Už odpradávna sa v tejto oblasti pestoval vinič, a tak sa VIAJUR rozhodol vrátiť život opusteným vinohradom s veľkým potenciálom.
KAŽDÝ TÝŽDEŇ INÝ ZÁŽITOK! Vinocentrum Svätý Jur 37/52
Začiatky osídlenia a vinohradníctva
Začiatky osídlenia Svätého Jura nemožno presne datovať, pretože osídlenie v jeho chotári existovalo už v predhistorickej dobe. Svätojurské hradisko bolo významným objektom na území Veľkej Moravy. Z písomnej listiny z roku 1209 vyplýva, že Svätý Jur existoval ako slobodné trhové mesto a zároveň sídelné mesto veľmožov zo Svätého Jura.
V 12. - 13. storočí, hlavne po tatárskom plene, zosilnela v kraji nemecká kolonizácia. Kolonisti získavali od vrchnosti mnoho výhod a utvorili spoločenstvo, v ktorom uplatňovali svoje výsady. Z archívnych prameňov vysvitá, že vinohradníctvo bolo v druhej polovici 13. storočia na území už dávno známe a dostalo sa sem z Panónie, kde bolo známe už v staroveku.
Zlatý vek a turecké vpády
V rušnom 16. a 17. storočí žilo mesto svoj "zlatý vek" vďaka svätojurskému vínu, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celého tunajšieho okolia. Podľa podania Mateja Bela Svätojurania sotva udržali víno doma dlhšie ako cez rok, aby neprišli kupci zo susedných krajín, ktorí ho skúpili a odviezli. Situáciu v Uhorsku využívali Turci, ktorí v roku 1663 obsadili, spustošili a na viacerých miestach aj podpálili mesto Svätý Jur.
Časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v Šúre a v opustenom hrade Biely Kameň. Turci však 60 Svätojuranov zabili a viac ako 500 odvliekli do zajatia. Až rok po tureckom vpáde, v roku 1664, boli dokončené hradby po celom obvode mesta.
Svätojurský hrad (Biely Kameň)
Svätojurský hrad bol postavený pred rokom 1271 na vŕšku oproti miestnemu hradisku a slúžil ako sídlo svätojurskej línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Iniciátorom stavby bol gróf Abrahám I. (syn Sebeša I. † 1241). Za miesto stavby si zvolil horský výbežok vzdialený asi 1 km od Svätého Jura.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. pri svojej jarnej výprave do Uhorska. Koncom 80. rokov 13. storočia napadli a obsadili Svätojurský hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V tom čase hrad pozostával z hlavnej obytnej veže, palácovej časti, hospodárskych budov a hradobného múru nad suchou priekopou.
Opis hradu v roku 1412
Najviac informácií o hrade poskytuje odpis listiny palatína Mikuláša z Gorjan o deľbe Svätojurského panstva z roku 1412. Podľa nej mal Svätojurský hrad vnútorný a vonkajší areál. Vnútorný hrad mal obdĺžnikový tvar v tvare obráteného písmena D uzatvárajúce menšie nádvorie. Tu sa vypínali dve hlavné veže. Veľká niekde v južnom trakte hradu, ktorá bola pravdepodobne aj obytná a druhá zrejme na jednom z nároží o niečo menšieho významu.
Protiľahlý (severný) rad budov už bol aj podpivničený. Na prízemí sa nachádzala kuchyňa a komory postavené za sebou. Nad nimi sa nachádzala kaplnka neznámeho patrocínia a miestnosti, kde prebývali grófi (palác). Budovy na tejto strane až po jednu z veží boli pokryté jednou súvislou strechou. Vnútorný hrad mal len jednu bránu, nad ktorou bola bašta ľudovo zvaná erkel. Vonkajší hrad mal jednu bránu a bol obohnaný kamenným múrom. Vstup cez bránu bol obkolesený barbakanom. K bráne sa dalo dostať z východu padacím mostom, ktorý podopieral dodnes dochovaný kamenný pilier.
Veľký počet komôr v dolnej a hornej časti hradu svedčí o tom, že hrad disponoval možnosťou dlhšieho sebestačného zásobovania v prípade vojenských konfliktov alebo priameho obliehania hradu. Počas celej histórie existencie Svätojurského hradu vieme iba o troch obliehaniach, ktoré skončili víťazne pre útočníkov. Okrem spomenutých dvoch v 13. storočí (1271 - český kráľ Přemysl Otakar II. a v roku 1287 - rakúsky vojvoda Albrecht I. Habsburský) bol podľa pramenného materiálu Svätojurský hrad posledný raz dobytý v roku 1385, po vpáde vojska moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
Úpadok a zánik hradu
Svätojurskí a pezinskí grófi sa dostali začiatkom 16. storočia do dlhov a upadali aj v spoločenskom rebríčku. Finančná situácia rodu sa prejavila aj na výdajoch na opravy a zveľaďovanie ich hradov, ktoré sa dostali viac do úzadia. Hoci boli časti Svätojurského hradu v zlom technickom stave, z času na čas v ňom prebýval aj zemepán Gašpar II. Ten však bol posledným majiteľom Svätého Jura, ktorý na hrade aj sídlil.
V roku 1609 si neskorší dediční majitelia panstva Pálfiovci postavili vo Svätom Jure kaštieľ a potrebná oprava hradu, ktorá by stála vysokú sumu peňazí, sa dostávala viac a viac do úzadia. Hrad už prevažne fungoval ako väzenie, sklad vína, potravín a rôzneho pracovného náradia. Hrad naposledy poslúžil Svätojurčanom v roku 1663, keď mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov.
Komplex hradnej zrúcaniny je významný najmä tým, že na hrade zrejme neprebehli významnejšie novoveké zásahy a zachoval sa v stave gotického hradu v ruinách. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Súčasnosť a budúcnosť vinohradníctva
Domy v historickej časti mesta sú starými typmi vinohradníckych domov nemeckých kolonistov, akých je dnes už na Slovensku málo. Majú vysoko položené byty, plytké pivnice a do dvora umiestnené hospodárske stavby. Väčšina týchto domov pochádza zo 16. - 17. storočia, ale pri ich stavbe použili pivnice a obvodové múry ešte z 15. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol Svätý Jur v ruku 1990 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V roku 2001 bolo nanovo vydláždené centrum mesta, čo mu dalo veľmi príjemný ráz.
Deň otvorených pivníc otvára svoje pivnice pre vás už 25 rokov. Začiatok vínnej cesty, či Vášho putovania môže byť na Devíne, kde ochutnáte nielen hroznové ale aj typické ríbezľové vína, na ktoré sú devínčania hrdí, ale hlavne verní miestnej tradícii. Najlepšiu Frankovku v regióne ochutnáte zase práve v Rači.
Najviac historických pivníc ponúka Svätý Jur. Najstaršou pivnicou je Renesančný dom, ktorý už pred 500 rokmi prebúdzal v ľuďoch vo svojich kamenných pivniciach chuť na dúšok vína.
Malokarpatská vínna cesta
Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov - víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi leží tri menšie mestá - Pezinok, Modra a Svätý Jur, ktoré sa pýšia starou tradíciou slobodných kráľovských miest. Tento titul získali v 17. storočí, a to najmä vďaka svojej produkcii kvalitného vína, ktoré chutilo korunovaným a vznešeným hlavám vo Viedni i Bratislave - vtedy hlavnom meste Uhorska.
Svätý Jur je naozajstným múzeom v prírode a jeho pekná poloha i výhľad do Podunajskej nížiny umocňujú chuť svätojurského vína, o ktorému svojím traktátom zložil poklonu už najuznávanejší učenec starého Uhorska - Matej Bel v 18. storočí. Najznámejšie svätojurské pivnice sú pod kaštieľmi, ktoré sú dominantou hlavnej ulice.