Farnosť v Okrúhlom: História a duchovný život obce

Obec Okrúhle, nachádzajúca sa v Nízkych Beskydách, je sídlom Radomsko-makovického mikroregiónu. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1394. Dnes je jej súčasťou aj obec Šapinec, ktorá vznikla v 16. storočí a má prevažne chalupársky charakter.

Poloha Okrúhleho v okrese Bardejov.

Kostoly v Okrúhlom a Šapinci

V Okrúhlom sa nachádza rímskokatolícky Kostol Sv. Martina, postavený v roku 1902 na mieste pôvodného svätostánku. V obci Šapinec nájdete pamiatkovo chránený gréckokatolícky Kostol Sv. Kozmu a Damiana.

Život vo farnosti

Miestnym obyvateľom aj obyvateľom okolitých obcí slúži základná škola, materská škola, matrika, pošta a zdravotné stredisko. Je tu kultúrny dom, dom smútku a športový areál. V Okrúhlom sa zachovalo niekoľko pôvodných rodinných domov a hospodárskych stavieb, pričom k najvzácnejším patrí stará sýpka. V katastri funguje poľnohospodárske družstvo a píla.

Farnosť Hermanovce: Príklad z blízkeho okolia

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka. Písomná história obce siaha do roku 1320. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772. Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. 1723 zrekonštruovali.

Kostol sv. Alžbety v Hermanovciach.

Matriky a história farnosti Hermanovce

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.

Kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

Vďaka kanonickej vizitácii šarišských farností z roku 1749 vieme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach. Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach.

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

Matriky šarišských farností

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

tags: #farnost #v #obci #okruhle