Dóm sv. Alžbety v Košiciach, dominanta mesta, prechádza neustálym vývojom a skrýva bohatú históriu. Od plánov na moderné osvetlenie až po tajomstvá ukryté v jeho kryptách, dóm je svedkom mnohých udalostí a zmien.
Nové Osvetlenie Dómu sv. Alžbety
Už existujú vizualizácie osvetlenia Dómu sv. Alžbety. Mesto Košice vybralo projektanta pre tohtoročnú prioritu. Nielen biele osvetlenie, ale na výnimočné príležitosti aj farebné s možnosťou meniť farby na zvukové podnety. Tak nasvietia Dóm sv. Alžbety, vrátane striech.
Použijú najmodernejšie technológie a úsporné LED svetlá. Svetelnými technikami domodelujú architektúru nedostavanej južnej - Matejovej veže.
Nové osvetlenie Košického Dómu
To sú len niektoré z požiadaviek mesta z nedávneho výberu projektanta pre osvetlenie. Projekt za 15-tisíc eur dodá už o týždeň víťaz obstarávania, firma DGA.
Výber Projektanta
Mesto podľa zákona zverejnilo výzvu na internete. Z maxima 100 bodov sa dalo najviac 70 získať za návrh osvetlenia, 20 bodov za cenu projektu a 10 za lehotu dodania. V rámci návrhu osvetlenia hodnotila komisia rešpektovanie požiadaviek mesta, reálnosť, realizovateľnosť riešenia i spotrebu elektriny. Víťaza určil súčet bodov.
Ponuky predložili traja uchádzači - DGA, KOPA (Juraj Koban, Štefan Pacák) a Eltodo Osvetlenie. Eltodo napriek štvornásobne najnižšej cene, 3 480 eur, vylúčili pre nesplnenie podmienok. Akých, mesto nešpecifikovalo. DGA s cenou 15 072 eur získalo spolu 95 bodov zo 100. Druhá KOPA s cenou 18-tisíc dostala 61 bodov.
Osvetlenie Dómu sv. Alžbety prezentoval primátor Richard Raši (Smer) ako jednu z tohtoročných priorít. Náklady odhaduje mesto na 250-tisíc eur. Tento rok uhradí 85-tisíc ako prvú splátku. Predtým musia vybrať aj dodávateľa osvetlenia. Kedy presne dóm nasvietia, zatiaľ nie je známe.
Napríklad nasvietenie dómu počas niekoľkodňového ceremoniálu mesta kultúry v januári 2013 stálo 41-tisíc. Platila to neziskovka Košice 2013, dodala ho ShowMedia. Podľa hovorkyne mesta Martiny Urik Viktorínovej išlo vtedy len o provizórne riešenie a na trvalé osvetlenie treba nový projekt.
Radnica investovala do osvetlenia dómu i v roku 2006 za primátora Františka Knapíka (KDH), ale Eltodo ako správca osvetlenia ho potom pre vysoké náklady vypol. Viktorínová vraví, že starý systém osvetlenia sa nedal využiť, bol už nefunkčný aj nebezpečný.
DGA a Mestské Zákazky
Pre firmu DGA, ktorá patrí Radovanovi Gonosovi, to nie je prvá mestská zákazka. V uplynulých rokoch spracovala napríklad aj projekty revitalizácie parkov mesta kultúry či štúdiu rekonštrukcie kúpaliska Červená hviezda. Spolu zinkasovala asi 86-tisíc, s osvetlením dómu to bude cez 100-tisíc.
Podľa radnice to spolu vôbec nesúvisí a na každú zákazku vyhral DGA riadne verejné obstarávanie. Okrem tejto zákazky sa DGA od roku 2009 zúčastnila v 8 verejných obstarávaniach mesta a uspela v troch za primátorovania Richarda Rašiho.
Južná fasáda. Mesto požaduje, aby boli nasvietené aj strechy.
História a Krypty Dómu sv. Alžbety
Na mieste dnešného košického dómu existoval už v skorších dobách kostol zasvätený k úcte svätej Alžbety. Potvrdzuje to dokument pápeža Martina IV. (1281 - 1285) datovaný 7. mája 1283, ktorý spomína rektora kostola svätej Alžbety menom Arnold a hovorí tiež o "špitáli chudobných", ktorý je od dávnych dôb zriadený pri kostole.
Tento jednoloďový kostol s lomenými oblúkmi bol okolo roku 1387 zničený. Na jeho mieste bol v priebehu pätnásteho storočia postavený trojlodný dóm. V prospech výstavby tohto nového kostola povolil pápež Bonifác IX. (1389 - 1404) vo svojej bule z 1. marca 1402 odpustky všetkým tým, ktorí v deň svätých apoštolov Filipa a Jakuba a v nasledujúce tri dni, pristúpia k sviatostiam odpustenia hriechov a pritom prispejú k výstavbe "predtým zhoreného a ešte nedokončeného" kostola svätej Alžbety.
V roku 1467 pridali k južnej stene kostola vstupný priestor a doplnili ho dvoma bočnými kaplnkami. Prvá bočná kaplnka, dnešná kapitulná sakristia, bola založená košickým richtárom Augustínom Cromerom (vo funkcii v rokoch 1462 1463 a 1467), druhú, terajšiu Metterciu, kaplnku krypty biskupov, založili zase pre zmenu rodičia ostrihomského arcibiskupa košického pôvodu, Juraja Satmáriho (asi v tom istom období). V tomto čase bolo vyhotovené aj šestnásť metrov vysoké pastofórium zázračnej krásy, gotický hlavný oltár, lampa (kandeláber) z obdobia kráľa Mateja Korvína a šesťdesiat metrov vysoká, nedokončená, takzvaná Matejova veža.
Pri dobýjaní mesta poľským kráľom Albrechtom v rokoch 1490 1491 bol dóm silne poškodený. Vtedy sa mestská rada obrátila o podporu na Rím a pápež Alexander VI. (1492 - 1503) vo svojej bule, datovanej 30. augusta 1494, povoľuje úplné odpustky na najbližší sviatok nanebovstúpenia panny Márie tým veriacim, ktorí skrúšene uznajú svoje hriechy, vyspovedajú sa z nich, navštívia dóm svätej Alžbety, alebo prispejú na náklady jeho výstavby.
Dejiny Kostola Pokračujú
Obeťou obrovského požiaru z 13. apríla 1556 sa spolu s celým mestom stal aj dóm. Okrem hlavného oltára a troch vedľajších oltárov sa zničilo celé vnútorné zariadenie. Všetky vežové zvony sa rozpustili a z ich kovu bol v roku 1557 uliaty zvon Urbanovej veže. Po požiari v rokoch 1556 1585 bola k severnej strane dómu pribudovaná kaplnka svätého Jozefa, ktorú odstránili pri príležitosti posledného reštaurovania (rozumej v rokoch 1877 až 1896).
Počas náboženských vojen za reformácie, až do roku 1687, bol chrám svätej Alžbety viackrát v rukách protestantov. Podľa nariadenia kráľa Rudolfa II. zo dňa 11. novembra 1603, odovzdal cisársky veliteľ Barbiano di Belgiojoso 7. januára 1604 dóm a jeho kaplnku svätého Michala, vrátane ich zariadenia, Jágerskej kapitule, ktorá utiekla pred Turkami do Košíc, ale už 11. novembra roku 1604 obsadil mesto Štefan Bočkaj a objekty vrátil protestantom.
Kráľov poverenec a hornouhorský kapitán Paris Spankau v zmysle príkazu cisára Leopolda I. z 15. októbra1671 datovaného vo Viedni, znovu odovzdal dóm do vlastníctva katolíkov, ale po príchode Imricha Thököliho do Košíc v roku 1682 sa stal znovu protestantským. Nakoniec po zániku thököliovského povstania jágerský biskup Juraj Fenyessy 2. januára 1687 znovu zaujal dóm, ktorý je od tých čias stále v držbe katolíkov.
V priebehu osemnásteho storočia prispeli katolícki veriaci spolu s mestskou radou významnými sumami na údržbu a zariadenie kostola. Severnú vežu pokryli v roku 1775 dnešnou rokokovou helmicou. Po ustanovení košického biskupstva v roku 1804 sa objekt stal katedrálou. Značné škody utrpel od povodní v rokoch 1813 a 1845, a od zemetrasenia a víchrice v roku 1834. Oprava realizovaná v rokoch 1857 až 1863 ho nemohla ochrániť pred nebezpečenstvom úplného zániku. Boli potrebné úplné a dôsledné reštaurátorské práce ktoré trvali počnúc rokom 1877 skoro dve desaťročia. Obnovený, vymladený, nádherne krásny dóm, tento päťstoročný umelecký skvost, vysvätili 6. septembra 1896.
Dómske Krypty
Pochovávanie v dóme bolo zvykom od najstarších dôb. Už pri jeho výstavbe sa myslelo na to, že komory spodnej stavby kostola zariadia pre krypty uspôsobené prijímať truhly. Jednu z krýpt trojloďného dómu vybavili aj oltárom, aby sa tu mohli konať omše za zosnulých. Takýmto "dolným kostolom", či skôr podzemným chrámom, bola krypta pod niekdajším oltárom svätej Trojice, terajšia krypta pod oltárom svätého Jozefa, na mieste dnešnej Rákocziho hrobky.
Na pamiatku jednotlivých zosnulých pochovaných na tomto mieste boli vyhotovené kamenné epitafy, ktoré boli kladené do dlažby dómu, alebo ukladané do jeho stien. Tieto náhrobné kamene boli pri poslednom reštaurovaní (rozumej roky 1877 až 1896) z dómu odstránené. Jednu časť z nich môžeme dodnes vidieť na vonkajšej stene Urbanovej veže, na stenách kaplnky svätého Michala a vo Východoslovenskom múzeu.
Pretože s miestami v krypte dómu bolo potrebné hospodáriť, pochovávať do nich sa mohlo iba so zvláštnym povolením magistrátu mesta. Mestská rada taktiež rozhodovala o zapatení, alebo odpustení platby za miesto, určovala príslušné platby kňazov, kantorov a zvonárov, poplatky za pohrebnú parádu a za možnosť postavenia epitafu. Pochovávanie v kryptách tvorilo jeden z prameňov príjmov dómu. Preto sa rada mesta postarala aj o to, aby sa preplnené krypty nechali občas vyčistiť, prípadne aby sa zriadili nové.
V mestskom protokole z roku 1723 nachádzame rozhodnutie rady o výstavbe takýchto nových krýpt: "Posmelení šľachetnou pohnútkou rozhodla vysoká Rada a pán tribún ľudu, aby sa zhotovili v hlavnom kostole krypty, a aby sa tak príjem kostola zvýšil".
Na otázku, aké krypty mal dóm, odpovedá nasledovná zápisnica z kanonickej vizitácie v roku 1771: "V tomto kostole je päť krýpt: Prvá je uprostred chrámu a má päť siah (asi desať metrov), druhá pod oltárom svätej trojice je tri siahy dlhá a dve široká, a kde teraz ukazuje kameň, že tu býval dolný chrám. Tretia v kaplnke svätého Jána Nepomuckého je sotva poldruha siahy dlhá i široká. Štvrtá v kaplnke svätého kríža je spôsobilá prijať iba niekoľko rakiev. Piata, veľmi malá krypta, je pri severnej bráne kostola, objavená pred tromi rokmi. Prostredná z týchto krýpt, ktorá je pod oltárom svätej Trojice, je veľmi preplnená, takže sem už nikoho neukladajú".
Prehľad Krýpt Dómu sv. Alžbety
| Krypta | Umiestnenie | Popis |
|---|---|---|
| Prvá krypta | Uprostred chrámu | Má päť siah (asi desať metrov) |
| Krypta pod oltárom svätej Trojice | Pod oltárom svätej Trojice | Tri siahy dlhá a dve široká, miesto bývalého dolného chrámu |
| Krypta v kaplnke svätého Jána Nepomuckého | Kaplnka svätého Jána Nepomuckého | Sotva poldruha siahy dlhá i široká |
| Krypta v kaplnke svätého kríža | Kaplnka svätého kríža | Spôsobilá prijať iba niekoľko rakiev |
| Piata krypta | Pri severnej bráne kostola | Veľmi malá, objavená pred tromi rokmi |