Selce, obec s bohatou históriou, sa nachádzajú severovýchodne od Banskej Bystrice. Ich členitý horský chotár ponúka krásne prírodné scenérie s najnižšou nadmorskou výškou 388 m a najvyššou 1044 m. V chotári obce sa nachádza významná chránená archeologická lokalita Hrádok.
História Seliec
Prvá písomná zmienka o Selciach je doložená z roku 1332 s názvom Omnes Sancti de Zolio (Všetci svätí- patrocínium kostola). Vtom čase tu už bola fara i kostol postavený zásluhou Zvolenského župana Dônča. Ďalšia správa o názve obce sa nachádza v prílohe "Výsadnej listiny", ktorú vydal kráľ Karol Róbert na Ľupčianskom hrade dňa 11. novembra 1340, v ktorej má obec názov SCELCE. V kráľovskej listine z roku 1406 mala obec názov ZELCZE. V listine z roku 1786 sa obec volá SELECZ a z roku 1808 pochádza dnešný názov SELCE.
Zhruba od polovice 13. storočia Selce patrili ako poľnohospodárska usadlosť (majer) Ľupčianskemu hradu. Podľa listiny z roku 1443 až do 18. storočia správcom majera v Selciach bola rodina Seleckých. Jej prvý člen sa volal Matej Wajskó Szeleczký, ktorý sa sem prisťahoval z obce Wajskó v stolici Bodróg. Po rozpade Ľupčianskeho panstva sa Uhorské ministerstvo financií rozhodlo predať Selčiansky majer výnosom zo dňa 15.7.1876. Zastupiteľský zbor v Slovesnkej Ľupči potom predal všetky pozemky majera Selčanom za 12 500 zlatých, ktorí si pozemky rozparcelovali.
Archeologická Lokalita Hrádok
V chotári obce sa nachádza významná chránená archeologická lokalita Hrádok, ktorá je známa z odbornej literatúry tridsiatych rokov 20. stor. ako nálezisko rímskych mincí a šperkov. Druhý chotárny názov Staré Selce poukazuje na existenciu ďalšej možnej lokality, ktorá doposiaľ nebola skúmaná a na vysvetlenie svojho pomenovania ešte len čaká. Podľa samotného názvu obce Selce, ktorý je odvodený od staroslovanského termínu selo, Selce, vo význame sídlisko, osada, jazykovedci a historici kladú vznik tejto obce pred 10. storočie.
Osídlenie sa tu rozvinulo pravdepodobne vďaka významnej komunikácii - v prameňoch označovanej ako Magna via, ktorá v ranom stredoveku spájala centrálne oblasti Uhorska s Liptovom, Oravou a Poľskom. Na území dnešného Slovenska viedla cez Šahy, Krupinu, Zvolen a za Banskou Bystricou sa rozvetvovala. Jedna cesta viedla popri Hrone cez Slovenskú Ľupču a potom údolím Vážnej k Hiadeľskému sedlu. Druhá cesta viedla ponad Selčiansky potok cez Selce, ďalej cez Priechod do Hiadeľskej doliny, kde sa obidve cesty spojili.
Hrádok nad Selcami leží v nadmorskej výške 780 m a je súčasťou horského hrebeňa, vybiehajúceho v juhovýchodnom smere z juhozápadného konca Nízkych Tatier. Je to hrebeňová antiklinála utvorená z vápencovej skaly, ktorej steny sú 2 až 7 m vysoké. Podložie, vápencové bralo, je pokryté tenkou hlinitou pokrývkou. Lokalita Hrádok je chránenou kultúrnou pamiatkou, evidovaná je v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskou republikou pod číslom Ss/2192, s vytýčeným ochranným pásmom. V súčasnom období je vlastníkom a zároveň užívateľom pamiatky Urbárska spoločnosť Selce.
Hrádok pútal pozornosť bádateľov i amatérskych kopáčov po celé 20. storočie a devastovanie zvyškov kultúrnych vrstiev neprestalo ani v súčasnosti. V 40. rokoch kopal na Hrádku Jozef Miklósi a keramický materiál z doby rímskej je uložený v Stredoslovenskom múzeu. V roku 1950 robil prieskum na lokalite prof. Vojtech Bádinský - Krčka, ktorý zozbieral črepy púchovskej kultúry a medenú trosku, nachádzajúcu sa v hojnom počte pod Hrádkom pri Selčianskom potoku.
V rokoch 1985 a 1988 prezrel Hrádok pomocou detektora kovov pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta s cieľom zistiť rozsah poškodenia lokality. Získal lužickú a púchovskú keramiku a tiež železné a bronzové predmety púchovskej kultúry z doby laténskej, sťahovania národov a stredoveku. Pomerne výraznú halštatskú púchovskú keramiku získal prieskumom aj pracovník Pamiatkového ústavu strediska Banská Bystrica, Peter Mosný.
Najstaršia história
Turistické Trasy v Starohorských Vrchoch
Starohorské vrchy, hoci patria k menším pohoriam Slovenska, sú zaujímavé svojimi prírodnými krásami, kultúrno-historickými pamiatkami, pamiatkami na SNP a technickými pamiatkami spojenými s banskou minulosťou pohoria. Turistické trasy nám aspoň čiastočne priblížia vybrané zaujímavosti. Niekoľko tipov na zaujímavé trasy:
- Králická tiesňava
- Kordíky - Dedkovo - Banská Bystrica
- Panský diel a Selčiansky diel
- Podkonické Pleše a Kalište
- Kozí chrbát z Donovál
- Jelenská skala a Špaňodolinský vodovod
- Špania Dolina
- Partizánsky chodník
Vybrané Turistické Trasy
Pre lepšiu orientáciu uvádzame tabuľku s vybranými turistickými trasami, ich vzdialenosťou a náročnosťou:
| Názov trasy | Vzdialenosť | Prevýšenie (stúpanie/klesanie) | Náročnosť | Vhodnosť pre deti |
|---|---|---|---|---|
| Králická tiesňava | 4 km | 181 m / 181 m | Ľahká (1/5) | Áno (závisí od kondície) |
| Kordíky - Banská Bystrica | 15 km | 381 m / 874 m | Mierna (2/5) | Áno (závisí od kondície) |
| Panský diel - Šachtička - Selčiansky diel | 15 km | 816 m / 883 m | Mierna (2/5) | Nie (závisí od kondície) |
| Podkonice - Kalište | 11 km | 636 m / 619 m | Mierna (2/5) | Nie (závisí od kondície) |
| Kozí chrbát | 14 km | 644 m / 643 m | Mierna (2/5) | Nie (závisí od kondície) |
| Donovaly - Špania Dolina | 15 km | 576 m / 856 m | Mierna (2/5) | Áno (závisí od kondície) |
| Špania Dolina - Piesky - Špania Dolina | 9 km | 583 m / 580 m | Mierna (2/5) | Áno (závisí od kondície) |
| Partizánsky chodník | 11 km | 645 m / 410 m | Mierna (2/5) | Áno (závisí od kondície) |
Ďalšie tipy v skratke
Pre tých, ktorí dobre poznajú Starohorské vrchy a sú schopní chodiť aj mimo značiek, pridávam pár odkazov na ďalšie zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí vidieť v Starohorských vrchoch.
- Hadia dolina: Medzi Kordíkmi a Harmancom sa pod svahmi Fintovej skrýva krásna roklina. Žiadny chodník ňou nevedie, treba ísť z väčšej časti korytom potoka pomedzi balvany a popadané stromy. Prechod je dosť náročný, ale zážitok z nefalšovanej prírody je úžasný.
- Vlačuhovo: Krásna „polonina“ uprostred Starohorských hôr s parádnymi výhľadmi. Síce bez značky, ale lesnými cestami bez problémov prístupná. Vlačuhovo je krásne v každom ročnom období.
- Prašnica: Aj menšie, nenápadné kopčeky dokážu poskytnúť úžasné výhľady.
- Špaňodolinský banský vodovod: Koho zaujíma história baníctva a technické pamiatky, toho možno zaujme aj trasa po stopách banského vodovodu, ktorý odvádzal vodu spod Prašivej v Nízkych Tatrách (povodie Váhu) do Španej Doliny (v povodí Hrona).
- Lackov grúň: Kúsok nad mestskou časťou Banskej Bystrice - Podlavice sa zachoval pralesný zvyšok lesa, kde môžeme obdivovať aj 300-ročné borovice a buky. Realizuje sa tu nový NCH Laskomer a Lackov grúň, ktorý však ešte nie je zakreslený v mapách.
tags: #selciansky #kostol #bb #pamiatky