Rímskokatolícka farnosť vo Valaskej Belej má bohatú históriu a zohráva dôležitú úlohu v živote obce. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, kňazov, ktorí tu pôsobili, a na údržbu farských budov.
Adresa farského úradu je: Farský úrad, 972 28 Valaská Belá č. 31.
Náboženské pomery a počiatky farnosti Čavoj
Horná Nitra bola podľa písomného dokladu súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva. Predpokladá sa, že počas osídľovania regiónu bolo všetko obyvateľstvo pokrstené. Na začiatku osídlenia plnil náboženské úlohy pre Čavoj kostol v Kostolnej Vsi.
Podľa záznamov vo Vlastivednom zborníku obcí Slovenska (I., str. 284) v rokoch 1431-1434 prepadli obec prívrženci husitov Peter z Lieskova, Jakub z Motešíc a Tomáš Kerek z Lipníka. Táto, ale aj iné „spanilé jízdy“ prívržencov husitov sa nutne odrazili aj v náboženskom živote čavojčanov. V obci sa uchytilo husitské vierovyznanie, ktoré neskôr korešpondovalo s protestantizmom a udržalo sa pomerne dlhé obdobie, súc podľa determinované hustiskou bibliou a kalichom, čiže prijímaním pod obojím spôsobom.
Farnosť v Čavoji bola cirkevne zriadená 15. septembra 1789. V roku 1611 Čavoj patril do farnosti Kostolná Ves, od roku 1755 do farnosti Valaská Belá. V začiatkoch bola v obci dočasná farnosť pod vedením miestneho kaplána, ktorý mal povinnosti a práva sídelného farára.
Kostol svätého Michala archanjela
Kostol sv. Michala vo Valaskej Belej
Už dlhšie stál v jadre obce kostol sv. Michalovi. Zásluhou miestneho farára Juraja Gábora vybudovali v roku 1737 murovaný jednoloďový kostol so sedlovou strechou, pokrytou šindľom. Koncom 18. storočia postavili farníci murovanú kaplnku. Terajší klasicistický kostol sv. Michala je z roku 1800.

Pôvodne to bol jednoloďový pozdĺžny kostol s predstavanou vežou, vnútri zaklenutý pruskými kresbami a medziklenbovými pásmi, ktoré zbiehali do mohutných pilierov. Roku 1929 pristavali dve bočné lode, ktorých klenba náznakovite sleduje rytmus klenby pôvodného jednolodia. Roku 1944 vymaľoval interiér farského kostola akad. maliar Štefan Enhoff. V 60. rokoch minulého storočia bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Kostol sv. Doroty
Pôvodný rímsko-katolícky kostol v obci bol postavený v roku 1611 pravdepodobne počas prvej vlny rekatolizácie nitrianskeho regiónu. Vybudovaný je v renesančnom slohu s veľkým priestorom medzi vežou a bočným oltárom. Kostol mal dva zvony. Prvý bol uliaty v roku 1668, vážil 400 kg, bol na ňom zobrazený sv. Juraj s drakom a nápis „Omnis spiritus laudat Dominum“ - Každý duch chváli Pána. Druhý zvon bol z roku 1699, vážil 250kg a mal nápis „Gloria in eccelsis Deo“ - Sláva Bohu na výsostiach. Z pôvodného kostola sa zachoval iba základ veže a svätyňa s lunetovou klenbou pri malom oltári.
Pôvodne menší kostol bol obnovený a prestavaný v roku 1789. Vynovený objekt mal polygonálne presbytérium (svätyňu) s valnou klenbou. Loď kostola a chór mali rovnaký strop. Na prelome 70.-80.tych rokov 19. storočia bol zväčšený o priečnu loď, situovanú kolmo na pôvodnú stavbu. Počas 2. svetovej vojny bol kostol značne poškodený. Po jeho oprave v roku 1949 bol v prístavbe kostola novoinštalovaný, majstrom Otokarom Vážanským opravený organ. 30. októbra 1949 bol kostol vysvätený, zasvätený sv. Dorote. V roku 1993 bol renovovaný hlavný oltár v kostole. V roku 1972 mal v kostole primície novokňaz Jozef Čičmanec. V súpise sakrálnych pamiatok sa spomína baroková monštrancia a dva drevené, rezbársky zdobené svietniky z 18. storočia.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Od roku 1878 do r. 1900 (spolu 22 rokov) pôsobil v našej obci farár Ján Franner, mecén Spolku sv. Vojtecha.
Prehľad kňazov, ktorí pôsobili v obci Valaská Belá od r. 1940:
- Dr. Vojtech Jánsky, nar. 8.3.1891 - počas svojho pôsobenia od r.1940 postavil kaplnku Panny Márie, dal postaviť a namaľovať obraz Pána Ježiša (oltárik), ktorý sa nachádza po ľavej strane cesty do kostola na svahu.
- Dr. Pavol Kováč, nar. 17.8.1915, v obci pôsobil v r. 1957-1959 ako kaplán a od roku 1959-1973 bol správcom fary vo Valaskej Belej.
- Vdp. Jozef Stanček - za správcu fary bol ustanovený 15.7.1973. Počas svojho pôsobenia zveľadil budovu fary, uskutočnili sa viaceré opravy interiéru kostola, taktiež generálna oprava kostola - fasáda a strecha, boli vybudované prístupové cesty ku kostolu a uskutočnili sa generálna oprava kaplnky v osade Gápel.
- Vdp. Štefan Nižník nastúpil do farnosti 1.7.1993.
- Vdp. Róbert Stenchlák
Správca farnosti je: Dp. Peter Kaštan
Kňazi pochádzajúci z obce Valaská Belá
- Dr. Anton Hlinka - nar. 31.10.1926 vo Valaskej Belej. Už v mladom veku vstúpil do kňazského seminára saleziánov, kde strávil niekoľko rokov. V rámci proticirkevných akcií začiatkom päťdesiatych rokov bol spoločne s dalšími kňazmi uväznený v západných Čechách. Odtiaľ po roku väznenia (v roku 1951) ušiel na západ. V cudzine študoval teológiu, filozofiu a psychológiu. Od roku 1958 prednášal na Viedenskej univerzite. V roku 1964 odišiel do Kolína nad Rýnom v Nemecku a v roku 1966 na Sicíliu, kde pobudol dva roky. Ďalšie štyri roky pôsobil v talianskom Miláne, kde začal literárne tvoriť. V roku 1971 odišiel opäť do Nemecka. V Mnichove pôsobil ako redaktor Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a rozhlasovej stanice Stefanus. Po nežnej revolúcií - v roku 1991 sa opäť vrátil do rodnej krajiny, na Slovensko.
- Pavol Tuna - nar. 20.10.1926 - emigroval do Talianska, kde doteraz pôsobí ako farár.
- Páter Sebastian Labo - nar. 19.6.1931, v roku 1956 absolvoval štúdium archívnictva, dejín marxizmu-leninizmu a latinčiny na Filozofickej fakulte bratislavskej univerzity. V roku 1963 odišiel do exilu, v Ríme študoval filozofiu a teológiu. Tam bol 1. marca 1969 vysvätený za kňaza. Po vysviacke odišiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Od roku 1971 je spolupracovníkom spoločnosti „Pro fratribus“, vydávajúcej informačný bulletin s rovnomenným názvom. Od roku 1979 je zodpovedným redaktorom nemeckého vydania tohto periodika. Je autorom knihy o atentáte na pápeža Jána Pavla II. „Zabijem pastiera“, ktorá vyšla v 6 svetových jazykoch.
- Peter Dušička SVD - nar. 16. 2. 1964 bol vysvätený za kňaza dňa 17. júna 1990. Dňa 24. júna 1990 mal v našej obci primičnú omšu. V súčasnosti je provinciálom v Nitre na Kalvárií.
Opravy a údržba farských budov
Farnosť sa aktívne stará o údržbu a opravy svojich budov. Tu je prehľad niektorých zrealizovaných prác:
- V júli 1993 sa uskutočnila oprava prístupových schodov do kostola pred farou a na jeseň 1993 oprava prístupových schodov pri kostole. K Vianociam boli zakúpené lavičky do kostola pre deti.
- V roku 1994 sa zrekonštruoval interiér kostola - náter hlavného oltára a bočných oltárov, pozlátenie a náter sôch, náter lavíc v kostole.
- O rok neskôr, pred sviatosťou birmovania v roku 1995, sa uskutočnila oprava vonkajšej omietky kostola, líčenie kostola, náter strechy a kladenie dlažby pred kostolom. Oprava schodov od hlavnej cesty ku farskému úradu bola prevedená v roku 1996.
- Vonkajšiu úpravu si vyžadovala aj budova kaplnky. Kožovanie, výmena okien, výmena hrád na streche a položenie novej krytiny (medený plech) sa uskutočnilo v roku 1997.
- 1998 - osadenie zábradlia na drevených schodoch do kostola, maľba interiéru kaplnky, náter okien a dverí, položenie obkladu okolo oltára a vstupu do kaplnky, obnova obrazu sv. Jozefa, zakúpenie nových lavičiek pre miništrantov
- V roku 2000 sa uskutočnila obnova budovy farského úradu - postrek fasády, náter okien, náter rýn. Taktiež sa uskutočnila obnova obrazu pod kostolom.
- V roku 2002 bol osadený nový kríž pred kostolom.
- Na jeseň roku 2004 sa uskutočnila zbierka na opravu kostola. Boli zakúpené nové lavice do kostola.
- V roku 2005 bolo prevedené kožovanie kostola, náter strechy, výmena okien.
- V roku 2007 sa uskutočnila výmena krytiny na kostole.
Údržba a obnova farských budov je dôležitá pre zachovanie kultúrneho dedičstva a pre zabezpečenie dôstojného prostredia pre veriacich.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1737 | Vybudovanie murovaného kostola |
| 1800 | Postavenie klasicistického kostola sv. Michala |
| 1929 | Pristavenie dvoch bočných lodí |
| 1944 | Vymaľovanie interiéru kostola |
| 60. roky 20. storočia | Kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku |