Kostol: Architektonické prvky vnútri

Prostredníctvom chrámov vzdávajú veriaci úctu bohu. Preto sa ich vždy snažia urobiť niečím výnimočné, aby čo najviac preukázali svoju vieru a lásku k najvyššiemu. Často ich stavajú na nezvyčajných miestach, alebo na nich použijú netradičné architektonické prvky.

Slovensko sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrou, ktorá sa odráža aj v architektúre kostolov. Od románskych základov až po moderné stavby, každý kostol má svoje jedinečné čaro a príbeh.

V tomto článku sa pozrieme na rôzne architektonické prvky, ktoré sa nachádzajú v kostoloch na Slovensku, a preskúmame ich historický a kultúrny význam. Ponoríme sa do detailov interiérov, aby sme odhalili skryté skvosty a majstrovské diela, ktoré svedčia o umení a viere našich predkov.

Unikátne slovenské kostoly

Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny.

Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov.

Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.

Medzi významné sakrálne pamiatky, ktoré sa vyznačujú bohatou históriou a jedinečnou architektúrou patria Rímskokatolícke kostoly svätého Juraja. Tieto kostoly, často situované v malebných lokalitách, svedčia o hlbokých koreňoch kresťanskej tradície a kultúrneho dedičstva.

Pozrime sa bližšie na niektoré z nich:

Rímskokatolícky Kostol Sv. Juraja v Podbrezovej-Lopeji

Rímskokatolícky gotický kostol sv. Juraja v mestskej časti obce Podbrezová-Lopeji s mohutnou štvorhrannou vežou-zvonicou je ohradený múrom zo 17. storočia. V roku 1752 prešiel prestavbou. Je postavený na vyvýšenine v doline Hrona, malebne zasadený do prekrásnej horskej krajiny.

Z kresťanských rytierskych ideálov 14. storočia vychádza i námet obrazu hlavného oltára kostola-,,Svätý Juraj víťazí nad drakom“. Obraz v roku 1893 namaľoval známy slovenský technický bádateľ a vynálezca rádiotelegrafie Jozef Murgaš, rímsko-katolícky kňaz, ktorý bol tiež významným umelcom-maliarom.

Rytiersku tradíciu lopejského kostola si obec Podbrezová každoročne pripomína 24. apríla-v poslednú aprílovú nedeľu-na ľudovej ,,Jarnej slávnosti svätého Juraja“ s alegorickým rytierskym sprievodom, s bohatým kultúrnym programom a ľudovým jarmokom.

Rímskokatolícky Kostol Sv. Štefana Uhorského v Podbrezovej

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského v Podbrezovej bol postavený v rokoch 1890 až 1892 pri novej valcovni Hrončianskeho železiarskeho komplexu v osade Brezová, kde boli ubytovaní väčšinou vedúci zamestnanci železiarne. Vznikol ako reprezentačná stavba na podnet a pod patronátom vedenia podbrezovskej fabriky s vyše 2000 zamestnancami, ktorá patrila medzi najväčšie a najúspešnejšie železiarne Uhorska.

Súčasne kostol reprezentoval aj prosperitu novodobého Uhorska-maďarskú štátnu ideu, čo stavitelia kostola vyjadrili obrazom na hlavnom oltári, ktorý zobrazuje svätca sv. Štefana Uhorského-šíriteľa kresťanstva, panovníka a zakladateľa uhorského štátu v 11. storočí.

Jednoloďový kostol nesie znaky novogotickej architektúry, módnej v 19. storočí. V interiéri kostola je pozoruhodná novogotická rebrová klenba, oporné polopiliere s listovými hlavicami, nádherné novogotické pozdĺžne i kruhové okná s farebnými vitrážami, vyrobené v roku 1892 v umeleckej dielni Forgó a spol. v Budapešti. V novogotickom štýle umeleckou drevorezbou sú zhotovené kostolné lavice, dvere-hlavné, bočné i do sakristie, krstiteľnica, rámy obrazov krížovej cesty a bočné rohové oltáre.

Železiarsku Podbrezovú reprezentuje unikátne použitie kovu vo veľkom rozsahu vo vnútornom vybavení kostola. Z oceľového, ohýbaného nalakovaného a pozláteného plechu je zhotovený novogotický hlavný oltár, oplechované sú rebrá klenby, plechové pozlátené hviezdičky vypĺňajú modrý strop svätyne. Z mosadzného plechu je vytvarovaný hlavný luster a postranné svietidlá. Železný plech je použitý ako krytina lode kostola, medeným plechom je pokrytá veža. Z liatiny je umelecky odliate chórové zábradlie, sväteničky, pokladničky a tri kostolné zvony. Hlavice polopilierov sú odliate zo zinku a pozlátené. Z liatej mosadze a kovaného železa je zhotovený kríž na veži, na spojoch pozlátený. Dômyselné železné konštrukčné prvky sú tiež použité vo vnútri múrov-v konštrukcii stavby.

Architektúra spolu s vnútorným vybavením a výzdobou kostola v novogotickom štýle tvoria jednotný, dosiaľ ničím nenarušený celok. Stavba i dokonalé umelecko-remeselné výrobky vnútorného vybavenia a zariadenia kostola sú prevažne dielom a dôkazom profesionálnej zručnosti miestnych remeselníkov-zamestnancov železiarskych závodov v Hronci a v Podbrezovej, ich odborných dielní-stolárskej, modelárskej, kováčskej, mechanickej, podbrezovskej valcovne, hrončianskej zlievárne a smaltovne.

Rotunda Sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

Obec Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy. Tento dojem však značne zoslabujú barokové úpravy interiéru a okien, zmeny výškových proporcií lode a apsidy, a najmä prístavby veže na západnej a pustovne na južnej strane.

Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“.

V XVIII. Storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi. V roku 1802 zanechal obnos 104 zlatých, aby sa slúžili v kostole sv. Juraja fundačné sväté omše okrem sviatku sv. Juraja aj na sviatok Mena Panny Márie.

Architektonický prieskum objektu ukázal ďalšie zaujímavosti, ba smelo možno povedať prekvapenia. Kostol má oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr.

Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Akoby bola na zem položená číslica 8. V hornej časti osmičky bolo presbytérium s oltárom, v spodnej širšej loď pre veriacich. Priemer presbytéria je 3,65 m, priemer lode je presne dvojnásobok 7,30 m. hrúbka múrov je 0,73 m. sú to násobky niekdajšej dĺžkovej miery, takzvanej longobardskej stopy, ktorá merala 36,5 cm. Také isté rozmery základov boli zistené aj na staroslovanskej rotunde v Ducovom (iba čosi vyše 6 km na západ, krížom cez hory), ale i na rotunde v Mikulčiciach na Morave.

Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. storočia. Objavné dvory boli kedysi chránené pred nepriateľskými útokmi mohutnými palisádami. No archeológia súčasne dokázala, že dvory ich obyvateľstvo navždy opustilo niekedy v XIII. storočí. A to dobrovoľne. Nikde neboli zistené stopy po požiari ani po devastácii dvorov nepriateľmi. K vysídleniu došlo pravdepodobne po vyčerpaní zásob rúd. Dvory postupne schátrali a rozpadli sa. Všetko rozhlodal nenásytný zub času, iba kostol nie. Ten udržiavali v použiteľnom stave zbožní pustovníci, a to až do obnovy v XVI. Storočí a potom zrejme ešte ďalej, posledný z nich Viktor Zymányi zomrel v roku 1802 a je pochovaný v Lipovníku.

Ďalšie slovenské kostoly

Okrem spomínaných kostolov sa na Slovensku nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok s jedinečnou architektúrou a interiérmi. Medzi ne patria:

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Boldogu
• Kostol sv. Jána Krstiteľa v Polomke
• Stredoveký evanjelický kostol v obci Kraskovo
• Františkánsky kláštor v Malackách
• Kostol Kresťanskej reformovanej cirkvi v Kalinčiakove
• Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho
• Kostol Najsvätejšej Trojice v obci Rákoš neďaleko Revúcej
• Kostol sv. Alžbety v secesnom štýle v obci Muľa
• Kostol sv. Michala Archanjela pri siluetách Čachtického hradu

Tieto kostoly predstavujú rôzne architektonické štýly a obdobia, čo svedčí o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Slovenska.

Kostol Santa Maria Goretti

Osamelý, pokojný a monolitický nový farský kostol Santa Maria Goretti sa týči zo severného okraja kalábrijského kopcového mesta Mormanno , odkiaľ sa ponúka výhľad na hornatý národný park Pollino. Exteriér tejto elementárnej a strážnej budovy, ktorú navrhol architekt Mario Cucinella Architects, čerpá inšpiráciu z prírodných foriem, ako aj z tradície strohých a krásnych apsidálnych kalábrijských kostolov, ktoré postavili mnísi z východných končín bývalej Rímskej ríše, ktorí unikali z dobytia a prenasledovania.

Do kostola sa vchádza cez vysoký rez v jednej z jeho štyroch bielych betónových apsid ( polkruhovitý, polovičnou kupolou zaklenutý priestor alebo výklenok), pričom vchod tvorí vonkajší kríž, ktorý je už z diaľky osvetlený v noci ako maják. Táto v podstate ortogonálna jednoposchodová, veľká budova s betónovým rámom obsahujúca farskú zasadaciu miestnosť, cirkevné učebne a dom kňazov - to všetko sa zhromaždilo okolo centrálneho nádvoria a pod živou „zelenou“ strechou.

Severná strana centra farnosti má vrúbkovanú líniu strechy v súlade s pôdorysom a tvarom štvorlístka. Duchovní môžu vstúpiť do kostola spoza oltára cez sakristiu ukrytú v jeho zakrivených stenách. Drevený a oceľový nábytok od Mario Cucinella Design je minimálny a strohý, aby zdôraznil architektonické a sochárske prvky interiéru kostola.

Okrem neustálej hry denného svetla, ktorú poskytujú závoje visiace zo stropu, v jeden deň v roku - 6. júla, na sviatok svätej Márie Goretti - lúč slnečného svetla svieti priamo na kríž umiestnený na stene za oltárom. Príroda, umenie, architektúra, viera a symbolika tu fungujú v duchovnej harmónii. Dizajn a konštrukcia kostola sú také, že jeho energetická náročnosť a potreba údržby sú minimálne.

Drevené kostoly

Drevo a slovenská architektúra od nepamäti kráčajú našou históriou a podieľajú sa na tvorbe našej kultúry. Po celé stáročia zanechávali stopu a spomienky na seba, ktoré sú dnes neprehliadnuteľnými skvostmi na desiatkach a desiatkach miest. V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly.

Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59. V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.

Najväčšie zastúpenie chrámov je v Prešovskom kraji, kde na svojich pôvodných miestach stojí viac ako 40 týchto stavieb. Viaceré z nich boli neustále premiestňované a začuli tak modlitby rodákov viacerých obcí. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova.

Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu. Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Pri stavbe zrubu sa kladú trámy na seba a okná teda proces komplikujú. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.

Rímskokatolícke drevené kostoly

Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia.

Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Je ním Kostol sv. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika. V rovnakom období vznikali aj kostoly murované, pre veriacich však boli drevené stavby vznešenejšie na slávenie najrôznejších slávností.

Drevo bolo zároveň pre miestnych dostupné, lacnejšie ako materiál na murovanú stavbu a vďaka skúsenostiam aj prijateľnejšie na spracovanie a výstavbu.

Na hlavnom ťahu z Ružomberka do Banskej Bystrice ste určite nie raz zbadali odbočku do hustých lesov s návestnou tabuľou Korytnica-kúpele. Hneď na začiatku okružnej cesty za prameňmi na kopci uprostred stromov stojí malý drevený kostolík z 19. storočia. Upúta vás jeho špecifická dvojfarebnosť. Malá kaplnka tu stojí už vyše sto rokov bez akéhokoľvek zásahu či prestavby. Nad vchodom visí drevený kríž s pribitou sochou Krista. Kaplnku postavili počas najväčšieho rozmachu kúpeľov, aby vraj mohli hosťom zabezpečiť úplné uzdravenie - telesné aj duševné.

Kostolík postavil Karol Kulich, zástupca stoličného liptovského inžinierstva, v rovnakom štýle ako zvyšok kúpeľov a posvätili ho 25. augusta 1859 za prítomnosti mnohých vznešených hostí. V blízkosti kostolíka stojí kamenný kríž z roku 1869.

Evanjelické drevené kostoly

Problémy 15. a 16. storočia dohnali spoločnosť k reformačným hnutiam. Na Slovensko, ktorému vládli katolícki Habsburgovci, tak prichádzalo uvoľňovanie - bohoslužby sa slávili v jazyku, ktorému veriaci rozumeli, obrady boli jednoduchšie.

Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice.

Drevený kostol v Hronseku vznikol v období vydania artikúl. Okrem neho v miestnej stolici pribudol ešte jeden - v Ostrej Lúke. Pri výstavbe prísne dodržali každú z podmienok. Výstavba sa začala v októbri 1725 a na jeseň nasledujúceho roka bola hotová. Pôdorys v tvare kríža je 11 m široký a 26 m dlhý. Steny čnejú do výšky 8 m a prelína ich 30 okien. Vďaka svojim rozmerom bol schopný usadiť 1 100 veriacich, ktorí do kostola vstupovali piatimi vchodmi. Väčšia časť kostola je vystavaná zo smrekového dreva, stĺpy s ornamentmi sú však dubové. Ani tento kostolík sa nevyhol symbolike. Na dolnej časti chórusov sú umiestnené vyrezávané lipové listy ako symbol slovanského povedomia.

Gréckokatolícke drevené cerkvi

Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb.

Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu. Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví.

Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby. Obrazy nazývané ikony, z čoho aj pramení pomenovanie (eikon = obraz), mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery.

Veriaci pri výstavbe kládli požiadavky aj na miesto vystavania chrámu. Najčastejšie bývali umiestnené za dedinami na malých kopcoch.

Pravoslávne drevené sakrálne pamiatky

Pravoslávne drevené sakrálne pamiatky je dnes možné navštíviť jedným hltom. Zachovali sa totiž len štyri a všetky sa nachádzajú pomerne blízko vedľa seba na východe Slovenska. Niektoré z nich vznikli z pôvodných gréckokatolíckych, ktorými je ich okolie bohato posiate.

V historických dokumentoch z 18. storočia jednej z najmenších obcí Slovenska sa spomína, že dedinský kostol, s najväčšou pravdepodobnosťou drevený, už dožíva. A tak v roku 1903 vyrástol v obci nový, trojvežový a trojdielny, tak ako to bolo tradíciou.

Po pustošení druhou svetovou vojnou však potreboval rozsiahle opravy. Až v roku 1980 ho veľmi nenáročne, zato však invazívne opravili. Celú cerkev na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obili pozinkovaným plechom a vnútorné steny zas plastovým obkladom. Kovový, časom zhrdzavený chrám tak namiesto úžasu vzbudzoval hrôzu. O takmer 30 rokov sa však rozhodlo o prinavrátení pôvodného vzhľadu sakrálnej pamiatke.

Tabuľka kostolov a ich prvkov

Drevené sakrálne pamiatky sú cenné nielen pre kultúru krajiny, veriacich, ale aj pre návštevníkov, ktorých pohľad na ne určite chytí za srdce. Ak sa rozhodnete navštíviť ich všetky, určite vás čaká dlhé putovanie. Začať môžete Karpatskou drevenou cestou dlhou vyše 300 km, ktorá spája takmer 50 týchto drevených skvostov.

Navštívili ste už niektorú z týchto pamiatok? Čo vás na ich architektúre uchvátilo najviac?

tags: #kostol #zvnutra #kresba