História farností a kostolov na Slovensku je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Tento článok sa zameriava na históriu farností v troch rôznych lokalitách: Svätý Kríž nad Hronom, Košice a Belá, pričom sleduje vývoj ich kostolov, architektúru a významné udalosti, ktoré formovali ich identitu.
Farnosť vo Svätom Kríži nad Hronom
Svätokrížska farnosť je veľmi stará, pričom prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254-1264). Lokalita Svätého Kríža a tu vzniklá osada patrila do väčšieho územného celku nazývanom Šušolie.
Spoľahlivý údaj o jestvovaní a mýtnice pomenovanej Svätý Kríž je z r.1237. Jej pomaďarčený názov je Cristur, čo znamená kríž Pána. Medzníkom bol rok 1246, kedy ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča ako zemepán udelil Svätému Krížu privilégium so 16 výsadami a Svätý Kríž nadobudol charakter zemepánskeho mestečka.
História Kostola
Najstaršia písomná zmienka o tomto kostole je z r.1527, kedy sa spomína ako starý. Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí.
Terajší kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v r. 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia.
Kostol bol stavaný v rokoch 1806 až 1813. Náklady na jeho postavenie dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu. Preto dňa 14.septembra 1812 na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskup G.Zerdahelyi, zakladateľ a mecén kostola, tento konsekroval a do hlavného oltára uložil relikvie svätých: Fulgencia, Jukundína a Severína. Na pamiatku tejto významnej udalosti bola v terajšej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred r.1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa.
Vo svätyni nad hlavným oltárom je obraz - olejomaľba Povýšenia svätého Kríža od viedenského maliara Františka Schöna z r.1809. V chrámovej lodi sú štyri bočné oltáre zasvätené: svätej Anne, svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, Anjelovi strážcovi a Panne Márii Karmelskej - Škapuliarskej. Nad každým oltárom je olejomaľba s vyobrazením príslušného svätca.
Svätyňa kostola je štvorcového tvaru a kostolná loď obdĺžniková. K vonkajšej pravej strane svätyne je pristavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a k vonkajšej ľavej strane sakristia, čím kostol v pôdoryse dostáva tvar kríža a vytvára jednoliaty celok. Pod severnou vežou kostola je krypta banskobystrických biskupov.
Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“
V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v r.1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archaniela., Floriána a Jána Nepomuckého. V južnej veži sú taktiež dva zvony. Jeden 750kg (medián-stredný) z r.1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z r.1924 k úcte svätého Kríža. Táto veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m.
Okrem kaplnky Panny Márie Sedembolestnej je v kostole aj kaplnka Panny Márie Lurdskej.
Ďalšie sakrálne stavby v okolí:
- Kupča: Kostol zasvätený svätému Štefanovi bol posvätený v r.1863. Dnes je zdevastovaný a vyrabovaný.
- Skalka (pod Šibeničným vrchom): Votívna - ďakovná kaplnka k úcte Navštívenia Panny Márie.
- Renesančno - barokový kaštieľ - dal postaviť ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň v r.1631 na staršom stredovekom základe.
V tabuľke sú zhrnuté významné udalosti vo farnosti:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 2001 | Konsekrovanie kostola Sedembolestnej Panny Márie |
| 2004 | Vysviacka MUDr. Štefana Paľúcha za stáleho diakona |
| 2008 | Posviacka novej fary |
| 2009 | Prvá sviatosť birmovania v chráme |
Zbor Holúbky z Kríža vznikol v roku 1990 na podnet vtedajšieho správcu farnosti pána dekana Jána Bednára. Pravidelne účinkujeme pri nedeľných detských sv. omšiach a cirkevných slávnostiach vo farnosti.
História farnosti v Košiciach
V Košiciach sa nachádza jeden z najvýznamnejších kostolov na Slovensku - Dóm svätej Alžbety. Jeho história je úzko spojená s vývojom mesta a náboženským životom jeho obyvateľov.
Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola.
Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu. Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety.
Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor.
Farský kostol, v ktorom sa udial zázrak, postupom času kapacitne nepostačoval prichádzajúcim pútnikom, a preto sa košickí mešťania rozhodli pre oddelenie pastorácie pútnikov a Košičanov. Tak sa zrodila myšlienka postaviť novú reprezentatívnu kaplnku podľa francúzskeho vzoru kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Košickú kaplnku zasvätili sv.
Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu. Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola.
Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova. Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže.
Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia. Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462.
Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).
Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu.
V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.
V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu.
Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom. Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II.
V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.
Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov.
Farnosť Belá
Do farnosti Belá patria obce: Belá, Lysica, miestna časť Kubíková a miestna časť Nižné Kamence.
História belskej farnosti
V minulosti bola Belá filiálkou varínskej farnosti. 1788. Prvým farárom po erigovaní farnosti bol Ján Litassy, pochádzajúci z Nižnej na Orave. V roku 2018 si farnosť pripomenula jubileum 230.výročia farnosti viacerými duchovnými podujatiami.
História farského kostola
Kostol v Belej je zasvätený sv. Márii Magdaléne. Bol postavený v roku 1683. Kostol je obkolesený z oboch strán cintorínom. Veža je bezprostredne spojená s kostolom.
Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré predtým boli posvätené pánom biskupom. V r. 1941 bola prevedená elektrifikácia kostola, v r. 1942 bola prevedená výmaľba kostola, ktorý bol predtým iba namaľovaný na bielo.
Počas bojov najviac bol postihnutý tunajší kostol. Nemecké vojsko si ho vybralo ako pozorovateľňu. Na kostol dopadlo niekoľko delostreleckých granátov a mín, ktoré ho veľmi poškodili.
Keďže bolo zničené aj celé vnútorné zariadenie, všetko vyžadovalo generálnu opravu. Preto sv. omše sa konali vo veľkej sále u Adama Vrábla (obchodníka).
V r. 1950 bol zakúpený nový Betlehem, v r. 1954 nový organ, v tom istom roku bola prevedená nová výmaľba kostola a zakúpené plastické obrazy krížovej cesty, v r. 1955 bola položená nová podlaha, inštalácia vežových hodín a nového zvona. V r.1956 sa uskutočnila prístavba „Lysickej kaplnky", bolo prevedené pozlátenie oltára a kazateľnice. V r. 1966 bol kostol zbavený starej omietky a bol pokrytý brizolitovou omietkou. Vtedy bola aj vymenená eternitová krytina na kostole za novú z pozinkovaného plechu.
V r. 1969 bolo priestranstvo vo svätyni obložené mramorom. V r. l972 nové lavice do kostola vyhotovil rezbársky podnik z Rajca. V r. 1986 bola uskutočnená reštaurácia kostolnej maľby, ktorú previedol podnik Dekora z Trenčína, v r. 1992 bola prevedená oprava vonkajšej fasády kostola, v r. 1993 boli vymenené okná na kostole za zdvojené s možnosťou vetrania, v r. 1997 výmena okien vo veži.