Vojka nad Dunajom patrí medzi najstaršie obce na území Žitného ostrova. Táto močaristá a ťažko dostupná oblasť nepriala osídľovaniu a prvé obce na tomto území sa pravdepodobne vytvorili až v priebehu 10. a 11. storočia. Prvá písomná zmienka o obci Vojka nad Dunajom pochádza z roku 1186.
Kráľ Belo III vtedy daroval túto obec ako kráľovský majetok ostrihomskému arcibiskupovi a jej obyvateľom udelil šľachtické privilégiá. Od tejto doby bola Vojka nad Dunajom „štát v štáte”, sídlo tzv. O založení obce nie sú k dispozícii presné údaje, len miestne legendy.
Podľa ľudovej legendy pochádza názov obce z pohanského mena prvého uhorského kráľa Štefana - Vajk. Podľa tejto legendy kráľ s radosťou poľoval v tejto oblasti a počas jednej poľovačky sa takmer utopil v Dunaji. Miestni obyvatelia ho zachránili a kráľ sa im zavďačil tým, že im daroval okolité územie.
Názov obce sa v nasledujúcich storočiach objavuje v rôznych podobách (Vayka, Woyka) a v roku 1345 aj v mene Mihálya Vajkayho a Thomasa de Weyka. Obec si zachová svoje privilégiá do roku 1848. Tieto privilégiá jej garantovali nezávislosť od župy, osobitný súd, vlastného palatína, notára, podžupana a stoličného sudcu.
Do pôsobnosti stolice Vojka nad Dunajom patrilo sedem obcí: Kyselica, Dobrohošť, Pinkove Kračany, Moravské Kračany, Báč, Dolný Bar a ďalšie štyri, dnes už neexistujúce obce. Krátko po zániku stolice Vojka nad Dunajom, v roku 1828 mala obec 1101 obyvateľov.
Poloha Vojky nad Dunajom na mape Slovenska
Náboženský život a kostoly vo Vojke nad Dunajom
V histórii Vojky nad Dunajom zohrali rozhodujúcu úlohu dve náboženstvá, rímskokatolícke a židovské. Už podľa listín z roku 1390 bola Vojka nad Dunajom „stará farnosť”. O starom kostole sa zachovalo pomerne málo pamiatok.
Prví farári slúžiaci vo Vojke nad Dunajom bývali na území dnešného Báču. Prvý farár, o ktorom sa zachovali zápisy, bol farár Mátyás. Na mieste starého kostola postavili na konci 18. storočia klasicistický kostol.
Oltárny obraz sv. Michala archan. pochádza zo začiatku 19. storočia a mramorová architektúra hlavného oltára zo začiatku 20. storočia. Kazateľnica a krstiteľnica boli vyhotovené na začiatku 19. storočia, bočný oltár Immaculaty v druhej polovici 18. storočia a jeho obraz na začiatku 19. storočia.
Rímskokatolícky kostol Michala archanjela
Rímskokatolícky kostol Michala archanjela vo Vojke nad Dunajom bol postavený na konci 18. storočia v klasicistickom štýle, s barokovými prvkami, na mieste pôvodného kostola. Jeho hlavný oltár s mramorovou architektúrou pochádza zo začiatku 20. storočia, oltárny obraz sv. Michala archanjela zo začiatku 19.
Kostol sv. Michala Archanjela
Významnou stavbou v obci je aj budova fary. Podľa písomných správ musela stáť už v stredoveku. Dnešná budova fary, s pôdorysom do tvaru L, pochádza pravdepodobne zo začiatku 19. storočia.
Kostol sv. Ladislava
Najvýznamnejšou stavbou nachádzajúcou sa obci je bezpochyby pôvodne stredoveký kostol sv. Ladislava. Terajšia stavba kostola bola postavená na staršom základe v roku 1678. V prvej polovici 19. storočia bol upravovaný a v roku 1936 - 1937 prestavaný do dnešnej podoby.
Kostol je jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria. Presbytérium pôvodného kostola, ktoré sa po prestavbe roku 1937 stalo bočnou kaplnkou orientovanou na východ, je polygonálne uzavreté, má valenú klenbu s lunetami a jedno pole krížovej hrebienkovej klenby. Nová loď, stavaná priečne k pôvodnej stavbe, má kazetový strop. Na západnej strane kostola je predstavaná pôvod náveža členená cizénami a nárožnou bosážou, krytá ihlancom. Vnútorné zariadenie kostola je súčasné s novou stavbou kostola. Oltár pôvodného presbytéria (teraz bočnej kaplnky) je klasicistický s obrazom sv. Ladislava, z druhej polovice 18.
Vývoj obce v 20. storočí
Vývoj Vojky nad Dunajom sa nezastavil ani po zániku arcibiskupskej stolice. K obci patrili aj dunajské ostrovy, na ktorých vznikli osobitné dediny. O dedine s názvom Vajkasziget bolo na začiatku 20. storočia poznamenané, že disponuje vlastnou štátnou ľudovou školou, ktorú navštevuje 80-90 žiakov a dostala aj poštu a matričný úrad.
Vojka nad Dunajom je na začiatku 20. storočia notárske sídlo s počtom obyvateľstva 1186. Podľa Zoznamu názvov obcí z roku 1919 sa počet obyvateľov znížil na 666, z čoho Maďarov bolo 657, Nemcov 6, ostatní 3 a Čechoslováci 0.
Oficiálny názov obce bol zmenený nariadením ministerstva vnútra č. 74804/1927 z Vajka na Vojka nad Dunajom. Medzi dvomi svetovými vojnami sa postavenie obyvateľstva významne zhoršilo. Vojka nad Dunajom bola v roku 1938 opäť pripojená k Maďarsku. Po druhej svetovej vojne sa vládna moc viacerými opatreniami snažila zmeniť etnické pomery v regióne.
V roku 1974 bolo z Vojky nad Dunajom odsunutých 135 ľudí na nútenú prácu do Česka. Zásobovanie elektrickou energiou v obci bolo zavedené v roku 1951 a v roku 1952 bol namontovaný miestny rozhlas. V rokoch 1954 a 1965 spôsobili značné škody pre obec obrovské záplavy.
V roku 1962 bola postavená miestna škola, s tromi učebňami a služobným bytom. Československo a Maďarsko uzavreli v roku 1958 dohodu o postavení vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Práce sa začali v roku 1978 a v roku 1989 maďarská strana jednostranne odstúpila od zmluvy. Na slovenskej strane bolo vodné dielo postavené: nové koryto Dunaja zaplavili vodou v roku 1992, odvtedy je ostatná časť Žitného ostrova z Vojky nad Dunajom dostupná len cez mosty v Čunove a Gabčíkove, resp.
Vodné dielo Gabčíkovo
ep01 O neviňátku z Karlova mostu
Osobnosti a legendy
Početní rodáci z Vojky nad Dunajom prispeli k zachovaniu a rozvoju kultúrneho dedičstva Žitného ostrova.
- Árpád Ethey: narodil sa v roku 1883 vo Vojke nad Dunajom.
- Miklós Nagy (1950, Vojka nad Dunajom): prozaik, ktorý tvorí pod pseudonymom Miklós Vajkai.
O obyvateľoch Vojky nad Dunajom sa zachovalo mnoho ľudových legiend. Podľa jednej z nich miestni roľníci prešli zemepánovi cez rozum tak, že keď ho požiadali o palivové drevo, povedali mu, že im bude stačiť toľko dreva, koľko môžu ohradiť rebríkom. Zemepán sa nestačil čudovať, že roľníci nesú rebrík do lesa krížom a takto s ním vybabrali.
Ďalšia legenda zachovala príbeh o tom, ako chceli Vojčania posunúť kostol. Dunaj raz vystúpil zo svojho koryta a ohrozoval už starý kostol vo Vojke nad Dunajom. Podľa legendy práve vtedy pritúlil jeden cudzinec do dediny a radil miestnym, že ak si chcú kostol zachrániť, nech ho jednoducho posunú. Vojčania položili na zem svoje mentieky so striebornými gombíkmi, aby takto pomohli kostolu posunúť sa. Nadarmo však ho tlačili, cudzinec zozbieral ich mentieky so striebornými gombíkmi a ušiel.
Keďže v tom čase žilo vo Vojke nad Dunajom veľa hrvoľatých, aj v súvislosti s tým vznikla jedna miestna legenda. Keď Vojčania postavili svoj nový kostol, objednali k nemu aj oltárny obraz. Keď maliar doniesol obraz, Vojčanom sa na ňom niečo nepáčilo. Kristus zobrazený na obraze totiž nemal hrvoľ a preto obviňovali maliara, že ich chcel oklamať. Maliar sa dobre zasmial na tejto nezvyčajnej požiadavke a ihneď prisľúbil, že obraz doplní.
Literatúra
- György Földes: Kukkónia lelke.
- Aranka Kocsis: A vajkai szék nemesei.
- László Koncsol: A Csallóköz városai és falvai I-III.
- Lajos Presinszky: Felső-csallóközi arcképcsarnok.
- Lajos Presinszky - Jozef Varga - Oľga Kertészová: Kapitoly z dejín obce Vojka nad Dunajom.