Každá obec na Slovensku má svoje známe i menej známe miesta, ktoré sa niečím zapísali do pamäti miestnych obyvateľov či pútnikov. Nie je tomu inak ani vo Vyšnom Kazimíre, okres Vranov nad Topľou. Obec Vyšný Kazimír v okrese Vranov nad Topľou si vlani pripomenula 650. výročie prvej písomnej zmienky.
Podľa skúmania historikov obec pozdĺž Kazimírskeho potoka v Pozdišovskej pahorkatine existovala už pred rokom 1363 a patrila do panstva rozhanovských šľachticov. Zistilo sa, že usadlosť založili v polovici 14. storočia pravdepodobne chovatelia oviec rusínskeho pôvodu. Pôvodní obyvatelia obce sa okrem chovu venovali pravdepodobne drevorubačstvu, výrobe dreveného uhlia a dreveného riadu. V záznamoch sa spomína, že začiatkom 18. storočia sa tu dokonca varilo pivo. V obecných súpisoch z roku 1881 sa eviduje 25 domov a 151 obyvateľov. Okrem Slovákov tu žili aj dvaja Maďari a osem Nemcov. Najvýznamnejším šľachtickým rodom, ktorý vlastnil obec, boli Bárkóciovci.
"O našej histórii vypovedá aj obecný erb, na ktorom je znázornená vo fialovom poli vápencová pec. Tá je umiestnená na zelenom pahorku medzi dvoma stromami.
Erb obce Vyšný Kazimír
Historickým vývojom prešiel i názov tejto zemplínskej obce. Za najvýznamnejšieho rodáka z tejto obce je považovaný maliar Ján Grotkovský, ktorý sa tu narodil v roku 1902. Základy výtvarného vzdelania získal u Dezidera Orosza a neskôr študoval súkromne u E. Halásza-Hradila. Pracoval ako obchodný pomocník, od roku 1950 bol slobodný výtvarník. Starosta pripomenul, že Grotkovský sa venoval predovšetkým krajinomaľbe. Zameriaval sa na územie od Vysokých Tatier po Východoslovenskú nížinu. Okrem toho však stvárňoval aj výstavbu industriálnej spoločnosti.
V roku 1996 sa vedenie obce rozhodlo, že využije možnosti a vybuduje pre svojich obyvateľov vodnú nádrž, ktorá by slúžila na chov rýb i rekreačné účely. Inšpiráciu našli na Morave a podarilo sa vybrať miesto, kde by rybník mohli vybudovať. Vyšnokazimírčania investovali do infraštruktúry a inžinierskych sietí a výstavby približne dvojhektárovej vodnej plochy, ktorá dnes slúži rybárom i turistom. Vedenie obce je presvedčené, že neexistuje univerzálny recept na úspech či rozvoj dediny. Tak je to aj v prípade Vyšného Kazimíra, kde v blízkosti rybníka rastie rekreačný areál. Investor tam vybudoval prírodný amfiteáter s pódiom a hľadiskom pre vyše 600 ľudí.
Zaujímavosťou je však malé súkromné múzeum. Zberateľ Stanislav Obický v ňom pre verejnosť sprístupnil predmety, ktoré sa využívali v poľnohospodárstve i domácnostiach. "V tomto múzeu sa nachádzajú funkčné exponáty, ktoré plánuje ukázať, ako kedysi pracovali počas žatvy. Návštevníci tam nájdu zrenovované staré poľnohospodárske stroje a zariadenia, traktory, sekačky na trávu, pohonné jednotky.
Ďalšie investície obce smerovali predovšetkým do obnovy obecného úradu, kultúrneho domu a komunikácií.
Cirkevná história obce
Pôvodný drevený chrám, ktorý bol charakteristickým prvkom ľudovej architektúry, sa v obci Vyšný Kazimír nezachoval. Namiesto neho si však gréckokatolícki veriaci postavili murovaný a ten je zasvätený sv.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Chrám sv. Paraskevy vo Vyšnom Kazimíri
"Vo zvonici tohto chrámu sa nachádza zvon z roku 1646 odliaty zvonárom Georgiusom Wierdom, ktorý mal svoju dielňu v Prešove. Spresnil, že rodák z Glagenfurtu, ktorý odlieval zvony na východnom Slovensku pre Vyšný Kazimír, vyrobil zvon s priemerom 44 centimetrov a výškou 34 centimetrov. Práve podľa tohto zvonu, ktorý prežil aj rekvirovanie majetku počas 1. svetovej vojny, sa lepšie datovali cirkevné dejiny obce. Druhý väčší zvon nemal toľko šťastia a zhabala ho armáda. Ten bol však nahradený v roku 1923 novým vďaka rodákom žijúcim v Amerike. Zvon je bohato zdobený rastlinnými motívmi a textom so spomienkou na amerických krajanov.
Duchovný pripomenul, že v tejto obci sa stretáva žive farské spoločenstvo, ktoré je veľmi aktívne hlavne v práci s mládežou. Z celkového počtu obyvateľov sa ku gréckokatolíckej cirkvi hlásia tri štvrtiny. Spoločenstvo veriacich však v tejto obci zažívalo aj neradostné chvíle. V čase pôsobenia farára Mikuláša Kella sa konal takzvaný Prešovský sobor, keď bola gréckokatolícka cirkev násilne zlikvidovaná a kňazi, ktorí nechceli prejsť k inej cirkvi, boli prenasledovaní a väznení. Táto cirkev stratila svoje práva i majetky.
Drevená cerkev, ako nazývajú svätostánok tamojší ľudia, tu pravdepodobne stála už v roku 1646, keď bol odliaty zvon do tamojšieho chrámu.
Ľudia spomínajú v obci aj na studničku a prameň. Voda z neho vraj bola liečivá. Asi kilometer pre vstupom do samotnej dediny v smere od Sedlísk je dnes na pravej strane malá lúčka, na ktorej stojí úplne nová kaplnka. František Barna sa v tejto obci narodil a prežil tam celý život. Ľudia spomínajú hlavne na studničku a prameň. Voda z neho vraj bola liečivá. Hovorí sa, že mala blahodarné účinky na zrak, a preto si ňou pocestní umývali oči. "Neviem povedať odborne a chemicky, čo je v tej vode. Mal som súrodencov a viem, že im z tejto studničky nosili vodu na umývanie očí. Postupom času však miesto pomaly chátralo, krížik sa naklonil a studnička zostávala zanedbaná. "Teraz tu máme krásnu malú lúčku, kde je kaplnka s ikonami a lavičky, kde si môžu ľudia oddýchnuť a pomodliť sa. Na mieste, kde ľudia kedysi odpočívali, sa v týchto časoch počas mesiaca máj ženy z obce chodia modliť ruženec.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo Vyšnom Kazimíri
- Sv. 1726 - 1750 Ján Tutkovič
- 1788 - 1806 Jakub Papáč
- 1806 - 1817 Atanáz Festory
- 1817 - 1824 Michal Kotič
- 1824 - 1826 Juraj Toronský
- 1826 - 1828 Michal Rusinko (*1794) - excur. zo Sedlísk
- 1828 - 1839 Juraj Salamon
- 1839 - 1843 Jozef Gojdič
- 1843 - 1846 Jozef Salamon (*1816) - excur. z Čičavy
- 1846 - 1850 Jozef Danielovič
- 1851 - 1852 Michal Valkovský
- 1852 - 1857 Eduard Schirilla st.
- 1858 - 1861 Ján Sedlák
- 1861 - 1864 Juraj Kiš
- 1864 - 1866 Štefan Hučko
- 1866 - 1867 Imrich Tutkovič - excur. zo Sedlísk
- 1867 - 1872 Andrej Bačinský
- 1872 - 1875 Štefan Vojtovič
- 1875 - 1885 Juraj Mihalič
- 1886 - 1887 Juraj Zubrický, de Wieniawa (*1857)
- 1887 - 1893 Michal Bisaha
- 1893 - 1894 Mikuláš Molčanyi
- 1894 - 1903 Štefan Andraško
- 1903 - 1908 Emil Nevický - excur. z Čičavy
- 1909 - 1914 Eduard Šmilňák - excur. zo Sedlísk
- 1914 - 1923 Michal Baláž
- 1923 - 1929 Teodor Fedáš - excur. z Čičavy
- 1929 - 1935 Ján Bajcura (*1869)
- 1935 - 1951 Mikuláš Kellö (*1911)
- 1968 - 1982 Mikuláš Kellö (*1911)
- 1982 - 1986 Ján Liber
- 1986 - 1990 Ján Gamrát - excur. zo Sedlísk
- 1990 - 1994 Julius Mati - excur. zo Sedlísk
- 1994 - 1996 František Takáč - excur. zo Sedlísk
- 1996 - 2003 Rastislav Bruzda - excur. zo Sedlísk
- 2003 - 2006 Michal Onderko st. - excur. zo Sedlísk
- 2006 - 2011 Marek Belej - excur. zo Sedlísk
- 2011 - 2016 Peter Calko - excur. so Sedlísk
- 2016 - 2020 Marcel Iľko
- 2020 - ?