História farnosti Vyšný Žipov

Prvá písomná zmienka o obci Vyšný Žipov pochádza z roku 1321. V tomto dokumente sa obec uvádza pod názvom „Kysisop“. V priebehu šiestich storočí sa názov obce často menil, jeho význam po obsahovej stránke však ostal dodnes.

Podľa listiny z roku 1410 k čičvianskemu hradnému panstvu vtedy patrilo okolo 50 obcí a osád a medzi nimi sa spomína aj Žipov a Malý Žipov, ktorý neskôr zanikol. Niektorí autori predpokladajú, že sa nejednalo o dve osady, ale o dve časti jedného sídliska.

Väčšina obyvateľstva obce sa zaoberala prácou v poľnohospodárstve. V obci pre 2. svetovou vojnou nachádzal 1 hostinec a 3 obchody so zmiešaným tovarom. Svoje služby poskytovali aj dvaja kováči.

Vojnové udalosti postihli nielen židov, ale aj iných obyvateľov obce, hlavne vojakov slovenskej armády, bojujúcich na východnom fronte proti Červenej armáde. V roku 1944 bolo na cintoríne pochovaných veľa nemeckých vojakov, ktorých buď mŕtvych priviezli z frontu, alebo zomreli v obci, v nemeckom poľnom lazarete, ktorý bol zriadený v kaštieli.

Rímskokatolícka cirkev

Počtom veriacich je rímskokatolícka cirkev druhou najväčšou v obci. Jej rozšírenie sa dá predpokladať v roku 1672, keď sa obec v rámci rekatolizácie protestantského obyvateľstva stala majetkom radu paulínov z Vranova. Spadala pod starobylú farnosť v Skrabskom, kde bol v tom čase drevený kostol, ako aj kláštor paulínov, ktorí tam vlastnili veľké pozemky.

V našej obci bol vybudovaný rímskokatolícky kostol na počesť Mena P. Márie v rokoch 1736-1745. V roku 1745 sa krátkodobo uvádza aj existencia fary v obci.

Prvá písomná zmienka o cirkevnom živote v obci pochádza zo zápisov o pápežských desiatkoch okolo roku 1332. Uvádza sa v nich meno tunajšieho kňaza Petra „Petrus sacerdos de Comaros“.

V obci stojí pôvodne gotický kostol sv. Michala, úzko spätý s najstaršími dejinami obce. Najstaršie podrobnej šie údaje života rímskokatolíkov v obci sa podarilo zistiť až z kanonickej vizitácie vykonanej vo farnosti Soľ 12. júla 1749. Z nej sa dozvedáme, že Komárany ako samostatná fília patrili do tejto farnosti spolu s fíliami Hlinné, Čaklov, Vechec, Rudlov, Jastrabie, Zámutov, Merník. Komáranský kamenný kostol bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a v tomto čase bol v zlom technickom stave. V jeho interiéri sa nachádzal jeden oltár so soškou sv. Michala Archanjela. Pri kostole bola aj drevená zvonica s jedným zvonom.

Pôvodne gotický kostol bol v druhej polovici 18. storočia prestavaný (okolo roku 1770). Rozličné stavebné úpravy a opravy sa vykonávali v kostole aj v nasledujúcich desaťročiach (renovácia v roku 1907 z vlastných prostriedkov a príspevkov).

V roku 1926 bol zakúpený nový oltár od bardejovského rezbára Antona Helfera za 8000 korún. V roku 1936 pribudla do interiéru chrámu plastika sv. Terezky Ježiškovej.

Po udalosti z roku 1953, keď do veže udrel blesk a spôsobil rôzne škody, sa robili opravy. Kostol dostal novú vonkajšiu omietku a maľovku. Hlavné práce vykonával pán Karol Rimarčík, murár z Čaklova. V roku 1966 sa antikoróznou farbou natierala plechová strecha kostola a v tom čase bol doplnený interiér kostola o „choruš“, ktorý tu doteraz chýbal. Posviacka kostola sa konala 15. apríla 1968.

V roku 1997 sa vykonala renovácia interiéru rímskokatolíckeho kostola a v septembri spomínaného roku bol chrám konsekrovaný Msgr. B. Boberom.

Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ. Táto farnost‘ začala písať svoju históriu asi okolo roku 1600. Zachovali sa v nej matriky od roku 1771 a v nich sú evidovaní aj obyvatelia Komáran.

Gréckokatolícka cirkev

V obci žije aj niekoľko rodín, ktoré svojím vierovyznaním prislúchajú grécko-katolíckej cirkvi. Ich farnosť sa nachádza v blízkych Petkovciach. Bola zriadená koncom 18. storočia.

Táto kresťanská cirkev východného obradu mala v minulých storočiach v Komáranoch svoje historické korene. Prvú písomnú zmienku o gréckokatolíckych veriacich v obci však nachádzame až v rímskokatolíckej kanonickej vizitácii farnosti Sol‘ z 12. júla 1749. Predpokladáme však, že gréckokatolíci tu svoje obrady vykonávali už skôr a nadväzovali na staré cyrilometodské tradície. Patrili do mukačevského biskupstva, ktoré začiatkom 17. storočia spravovalo asi 300 tisíc veriacich z územia východného Slovenska.

Zatiaľ nevieme, či v minulosti bola v Komáranoch samostatná farnosť. Zo schematizmu prešovského gréckokatolíckeho biskupstva z roku 1822 však vyplýva, že Komárany patrili pod ich biskupstvo, vranovský dištrikt, farnosť v Čičave a do tejto farnosti prináležia dodnes ako samostatná fília.

Predpokladáme, že v minulosti nebol v obci samostatný gréckokatolícky chrám. Pri pohľade do historických záznamov o farnosti Čičava - hlavne do schematizmov, konštatuje sa v nich, že farnosť je starobylá, s kostolom z roku 1774. Spravuje okrem Komáran ešte fílie v Nižnom Kručove a Merníku.

Už desiatky rokov aj v tomto storočí sa pokúšali komáranskí gréckokatolíci riešiť svoj vleklý problém neexistencie vlastného chrámu v obci. Čiastočným riešením mohlo byť spoločné užívanie miestneho rímskokatolíckeho kostola. Tieto pokusy zlyhali už v rokoch 1968-69 a aj nová iniciatíva správcu čičavskej farnosti vdp. Štefana Danka z roku 1992 sa skončila neúspešne. Koncom spomínaného roku sa obrátil na starostku obce so žiadosťou o pridelenie priestorov na vykonávanie svätej liturgie. Dostal kladnú odpoveď. Pridelenú miestnosť si upravili a striedavo ju využívali s evanjelikmi. Stále sa však uvažovalo o stavbe vlastného chrámu.

V lete 1993 bol vyhlásený konkurz na vypracovanie štúdie na gréckokatolícky kostol v Komáranoch. Od obce bol zakúpený stavebný pozemok o rozlohe 599 m2. V jari 1995 začala stavba chrámu. Už 27. júla 1997 sa uskutočnila jeho vysviacka. Bol zasvätený sv. Anne a náklady na jeho výstavbu činili skoro tri milióny korún. Prostriedky naň sa združili predovšetkým zo zbierok a darov. Prispelo aj vedenie obce. Dnes je chrám vybavený dvoma zvonmi.

Evanjelická cirkev

Už od roku 1598 v prvej a druhej tretine 17. storočia vykonávali v kostole bohoslužby evanjelickí kazatelia, ktorí pochádzali zo stredného Slovenska. Veriaci ľud potreboval počuť Božie slovo v rodnej reči, preto kazatelia kázali po slovensky. Do Vyšnožipovskej farnosti dočasne patrili aj veriaci z Brezova, Kvakoviec, Michalka a Slovenskej Kajne.

V období násilnej protireformácie v roku 1674 bol uväznený evanjelický kazateľ Matej Blaho, ktorý bol odsúdený súdmi v Bratislave na nútené galeje. Násilná protireformácia pokračovala a ešte pred rokom 1722 bol evanjelický kostol zabratý rímskokatolíckou cirkvou a Vyšnožipovská evanjelická farnosť zanikla.

Do roku 1711 je obec fíliou ev.a.v. farnosti v Čaklove. Od roku 1711 do roku 1784 navštevujú veriaci z obce bohoslužby vo vzdialenom Chmeľove.

V roku 1784 po vydaní Tolerančného patentu a vybudovaním kostola v Merníku sú najpočetnejšou fíliou Mernického zboru ev.a.v. s počtom 293 duší. Celkový počet duší v Mernickom zbore bol 1289 a boli to veriaci z 11 obcí zo širokého okolia.

V roku 1903 zemepán Cziczovicz ponúka evanjelikom v obci pozemok, drevo, stavebný materiál a 300 zlatých na stavbu vlastného chrámu, avšak veriaci tento dar neprijali pre dlhotrvajúce spory a nenávisť k pánom.

Počas pôsobenia zborového farára Johanna Lörincza celý zbor prekvitá a napreduje po materiálnej a duchovnej stránke. Negramotnosť v tomto období bola veľká.

Učilo sa v drevenej škole, na jej mieste bola v roku 1911 postavená murovaná kamenná evanjelická škola s bytom pre učiteľa, slúžila aj ako modlitebňa a zvonica.

V roku 1912 bola na školskom dvore postavená 6 metrov vysoká drevená zvonica s dvoma novými zvonmi. Väčší zvon mal váhu 325 kg a menši 135 kg. Po vypuknutí 1.svetovej vojny bol menší zvon zhabaný na vojnové účely. Školský dvor bol oplotený drôteným pletivom v roku 1919 za 4500 korún. V roku 1925 má obec 266 evanjelických duší.

Až do vzniku 1. ČSR v roku 1918 sa v škole používal maďarský jazyk, deti sa modlili v maďarskom jazyku. V roku 1921 sa zmenili spoločenské pomery, čo vplývalo aj na chod školstva. Do obce prišla kvalifikovaná učiteľka Ella Scholzová a vyučovanie v škole nadobudlo vyššiu úroveň. Predovšetkým sa začal používať slovenský jazyk, zaviedla sa disciplína, hygiena, pravidelná dochádzka, zvýšili sa nároky na vedomosti, ale aj celkové správanie žiakov školy aj na verejnosti. Povinným predmetom bolo aj náboženstvo pre evanjelické deti, ostatné konfesie, ktoré školu navštevovali neboli z predmetu hodnotení.

V roku 1923 školu navštevovalo 66 žiakov. Učiteľom sa stal Dezider Zboray, ten vyučoval a vykonával bohoslužby v triede, ktorá sa v nedeľu menila na modlitebňu.

Pri organizovaní prác, zháňaní materiálu a umeleckom stvárnení interiéru kostola boli nápomocní farári - manželia Vargoví. Podľa ich návrhu bol zhotovený mramorový oltár, kazateľnica bola zhotovená v Spišských Vlachoch, farebné vitráže okien s náboženskými symbolmi (kríž, kalich, Lutherova ruža) . Svietniky zo striebra na oltár darovala teta Dreveňáková, boli vyhotovené v Brne. Prvú ručnú maľbu v interiéri kostola urobili bratia Kernoví z Palína. Chrámové lavice zhotovil majster stolár z Malcova. Lustre Mária Terézia boli zakúpené v Košiciach. Jeden luster zakúpil Michal Marenčin na počesť dvoch zomrelých dcér a druhý zakúpila žipovská mládež.

Toto obdobie, ktoré bolo plné namáhavých prác, ale aj entuziazmu a nádeje pomenoval zborový farár Emanuel Varga, ako epochu „Nehemiášovského budovania“.

V ťažkých päťdesiatych rokoch mal veľkú zásluhu pri výstavbe kostola aj vtedajší biskupský tajomník VD Pavel Pališin, ktorý pochádzal z Vyšného Žipova.

Majestátny chrám s počtom 300 miest na sedenie bol posvätený aj bez veže, ktorá ešte bola v dostavbe dňa 11.9.1955 generálnym biskupom Jánom Chabadom, za hojnej účasti predstaviteľov cirkvi, kňazov a veriaceho ľudu z celého okolia.

Ešte rok pred posvätením chrámu sa vykonávali v chráme tzv. čítané bohoslužby s náboženským spevom veriacich. Vykonával ich s ochotou a Bohu oddaný brat a dlhoročný činovník CZ Ján Sciranka - laik, ktorý patril k posledným priamym účastníkom stavby. Služby vykonávali aj kapláni cirkvi M.Sokol a V.Matejka, ktorých do obce posielal náš rodák Pavel Pališin z Košíc.

Konečne sa naplnila túžba všetkých veriacich mať vlastný Boží stánok ktorý bol vysvätený a po takmer 300 rokoch mohli veriaci konečne v Chráme Božom vo svojej obci oslavovať Boha a vzdávať mu chválu a česť. Do nového zriadeného zboru boli začlenené diaspory v Skrabskom aj na Pasekách.

Historicky prvým zborovým farárom vo Vyšnom Žipove sa stal Vladimír Droppa, ktorého prijal na privát, keďže v tom čase bola fara ešte vo výstvavbe, obetavý činovník CZ, dnes už nebohý Ján Vagaský. S láskou prijal brata farára do svojho domu kde mu bolo poskytnuté ubytovanie a všetko čo k svojej zodpovednej práci potreboval.

Po vykonaní posviacky kostola vo Vyšnom Žipove sa začalo aj s výstavbou fary v roku 1958 a prístavba veže chrámu sa začala v roku 1959. Zborový kňaz Vladimír Droppa zabezpečoval výuku náboženstva v miestnej škole a zaviedol aj pravidelné ranné a večerné modlitby a nedeľné besiedky. Zásahom štátnych orgánov v lete 1959 došlo k výmene kňazov.

Do Vyšného Žipova prichádza brat farár Miloslav Slávik s rodinou a Vladimír Droppa s rodinou odchádza na miesto Miloslava Slávika do Hýb. Farárovci Slávikovci „núteným príchodom“ sa s chuťou púšťajú do započatých prác na výstavbe budovy fary a dokončenia prístavby veže. Zároveň sa začalo s premiestnením zvonov z drevenej zvonice z roku 1912 a vybudovaním schodiska na chór.

V roku 1963 je zakúpený nový organ za 5600 Kčs s elektrickým pohonom a tiež elektrické akumulačné pece.

V roku 1965 zbor počítal už 1086 duší. V roku 1965 sa konali spomienkové Služby Božie k 550. výročiu mučeníckej smrti Jána Husa. Na týchto službách kázal brat farár Mišak (Marinko) a chorálom „Kdož sú Boží bojovníci...“ prispela mládež pod vedením manželky brata farára pani Idy Slávikovej, ktorá bola kantorkou v zbore.

V roku 1966 je vykonaná oprava strechy kostola, organ je rozšírený o nové registre. Dňa 18.9.1966 na Slávnostných Službách Božích za prítomnosti biskupského tajomníka Pavla Pališina a zborového dozorcu Jána Hrušku zablahoželali veriaci bratovi farárovi Miloslavovi Slávikovi k 30. výročiu jeho kňažskej činnosti.

V roku 1967 má zbor už 1142 duší. Zmenilo sa aj okolie chrámu a fary, ktoré bolo dotvorené výsadbou okrasných a ovocných stromčekov, pričom sám brat farár sa tejto práci venoval. Bol oplotený celý farský areál a takisto aj cintorín.

Po 17 ročnom pôsobení v CZ Vyšný Žipov, v roku 1976 odchádza brat farár Miloslav Slávik na zaslúžený dôchodok do Liptovského Mikuláša.

Evanjelický farár Miloslav Slávik sa narodil 5.10.1911 v Lubine, okres Trenčín. Otec mu skoro zomrel a o jeho výchovu sa starala iba mama. Po skončení meštianskej školy v Starej Turej a po ukončení gymnázia v Novom Meste n/V. pokračoval v štúdiu na Teologickej fakulte v Bratislave a tiež absolvoval 2 semestre aj v Štrasburgu. V roku 1936 bol ordinovaný v Bratislave za evanjelického kňaza.

Uverejňoval články v cirkevných listoch a časopisoch, prekladal, písal básne s náboženskou tématikou. Literárna činnosť : vydal preklad Tesná brána, Epigramy - Spod Bučka a Bolehlavy. Preložil Ruhlinga - Viera, nádej, láska.

Evanjelici v Komáranoch dnes prislúchajú do farnosti Merník. Nemajú v obci vlastný kostol, tvoria samostatnú fíliu. O ich historickej minulosti vieme toho pomerne málo. Prvú písomnú zmienku o farnosti v Merníku nachádzame v písomných dokladoch zo 17. storočia.

K informáciám o evanjelických veriacich v Komáranoch sme sa zatiaľ prvýkrát dopátrali až v kanonickej vizitácii rímskokatolíckej cirkvi vo farnosti Sol‘ z 12. júla 1749, v ktorej je uvedený údaj o počte evanjelikov v Komáranoch. K tejto viere sa hlásilo 24 obyvateľov obce. Podľa inej takejto vizitácie z roku 1772 sa ich počet v obci zvýšil na 30.

V zápisnici evanjelickej kanonickej vizitácie z roku 1806 sa nachádza informácia, že mernícka farnosť bola od roku 1784 matkocirkvou. Prvá písomná zmienka o Komáranoch ako fílii evanjelickej farnosti v Merníku nachádzame práve v nej. Do tejto farnosti patrili ešte fílie Michalok, Vyšný Žipov, Kvakovce, Vranovské Dlhé, Jastrabie a Skrabské.

Rok 1831 bol v živote merníckeho cirkevného zboru tragickým. Zdôrazňujeme to preto, lebo v tomto roku prepuklo Východoslovenské roľnícke povstanie a jeho udalosti postihli Merník, Komárany a ďalšie obce okresu Vranov. Vzbúrený ľud aj v dôsledku cholerovej epidémie, chudoby a dalších skutočností zaútočil na zemepánov, židovských obchodníkov, kňazov, a mnohých aj povraždil. Takto sa obeťou vzbúrených komáranských sedliakov stal evanjelický farár z Merníka Jozef František Kaczián, ktorého 22. marca 1831 zavraždili.

V zachovaných matrikách matkocirkevného zboru Merník z roku 1831 (staršie sa nezachovali) sa uvádzajú cirkevníci z fílie Komárany. Je to jeden z mála zachovaných písomných dôkazov dokumentujúcich príslušnosť Komáran do matkocirkevného zboru v Merníku, kam patria dodnes a tu navštevujú aj chrám Boží.

Komáranskí evanjelici sa na fílii stretávali aj po domácnostiach až do roku 1990, kedy im obecný úrad poskytol do nájmu na služby Božie jednu zo svojich miestností. V roku 1998 cirkevný zbor v spolupráci s veriacimi z komáranskej fílie rozmýšľal o výstavbe modlitebne.

Židovská komunita

Židovská komunita žijúca v Komáranoch patrila pod rabinát so sídlom vo Vranove. S prvou písomnou zmienkou o židovskom obyvateľstve v obci sa stretávame až v roku 1804, a to v archívnych materiáloch rímsko-katolíckeho arcibiskupstva v Košiciach. Predpokladáme však, že na tomto území sa usadili už skôr, najmenej v 18. storočí. Vo väčšine sa zaoberali obchodom, prípadne podnikali (prenajímali si mlyny, krčmy) v poľnohospodárstve.

Komáranski židia navštevovali synagógu vo Vranove a svojich mŕtvych pochovávali na Jastrabskom alebo Vranovskom židovskom cintoríne. V 19. a 20. storočí žilo v obci v priemere zo dve desiatky židov. Ich tragický osud sa naplnil na jar 1942, keď všetkých deportovali do koncentračných táborov, prevažne do Oswienčimu.

tags: #farnost #vysny #zipov