História farnosti Záhorská Ves je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Obec je hromadná cestná dedina, ležiaca 17 km západne od Malaciek.
Už v knihe "Najzápadnejšia na Slovensku" sa spomínajú mená Danihel a Eliáš ako prvé mená v obci. Pán Stefan Doršic v Pamätnej knihe na strane 27 píše o vzniku obce i o prvých menách v obci: "Uhorská Ves povstala z usadených tu pastierov podľa tradície jedných. Iní odvodzjú vznik obce zo šiestich rybárskych chát."
Ďalej pán Doršic píše aj o najstarších obyvateľoch. "... jedni pokladajú Danihelov a Bartalských. Tvrdia však tiež, že rodiny Pavešicov a Gbelských patria medzi najstaršie. Časť obyvateľstva tvoria rodiny prišlé zo susedných Rakús. Označujú sa za potomkov Chorvátov, ľudove menovaných Krobotóv."
Chorvátska kolonizácia bola v 16. storočí a Uhorská Ves (Magyarfalu) sa spomína už v roku 1301. Pravdivejšie je tvrdenie, že predkovia boli rybári, lovci a poľnohospodári. Svedčia o tom pamiatky od Devínskej Novej Vsi po Gajary, ktoré dokazujú, že už okolo roku 2000 pred n. l. bolo hlavným zamestnaním na Záhorí roľníctvo, ale význam mal aj rybolov a lov (Nálezy v Devínskej Novej Vsi a vo Vysokej pri Morave).
V období rozkvetu Rímskej ríše sa rímske vojská usadili aj na Záhorí a vybudovali tu systém pevností a strážnych veží. Takéto stanice vznikli na dôležitých prechodoch cez rieku Moravu a takou stanicou musela byť aj Uhorská Ves, ktorá sa najviac začleňuje do Moravského poľa.
Záhorská Ves leží v nadmorskej výške 147 m nad morom / stred obce, v chotári od 144 do 149 m /. Rozprestiera sa na nízkej terase, povrch tvoria štvrtohorné nivné uloženiny, terasové piesky, štrkopiesky a piesky. Tieto nánosy sa ustavične menia, štrky sa v rieke usadzujú najskôr, piesok a kal je unášaný. Pri vysušení nánosov sú piesky z brehov a nánosov vetrom unášané od riek do nížiny, čo často vidieť napr. medzi Záhorskou Vsou a Jakubovom alebo smerom do Vysokej pri Morave. Dôležitá je pritom teplota a zrážky.
O našej obci sa v historickom prameni píše už v roku 1301 v Uhorskom súpise obcí a miest (Magyarország vármegyei és városai) pod názvom Magyarfalwa. V roku 1906 obecné zastupiteľstvo obec premenovalo na Magyarfalu. Od roku 1918 je názov obce Uhorská Ves a od 1. januára 1949 nesie obec názov - ZÁHORSKÁ VES. Predtým to boli rôzne názvy:r. 1557 Magyarfalw, 1773 Uherszkawesz, 1786 Uherská Ves, 1920 Uhorská Ves pri Morave, 1927 Uhorská Ves / Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Bratislava 1978 /. Za Rakúsko-Uhorska sa obec nazývala Magyarfalu / v r. 1906 sa na tom uznieslo vtedajšie obecné zastupiteľstvo / a Ungerein.
Jej existencia je doložená z roku 1301 pod názvom Magyarfalu, kedy tu bol pánom syn Andreja Magariho Tomáš Magari. V roku 1310 sa stal majiteľom obce Jakub Jánoki. Za feudalizmu to bola poddanská dedina panstva hradu Plaveč / malackého panstva /. V prvej polovici 16.storočia bola obec pre- vrstvená chorvátskymi kolonistami.
V roku 2007 bola v obci odhalená pamätná tabuľa Ľudovítovi Štúrovi, osnovateľovi spisovnej slovenčiny, ktorý cez obec utekal pred zatykačom uhorských úradov spolu s p. farárom Galbavým z Jablonového.
Ľudovít Štúr
História kostolov v obci
Prvý kostol bol postavený v časoch Rakúsko - Uhorska, druhý v období Slovenskej republiky. Predchádzajúci kostol už neexistuje a druhý je postavený v strede obce a slúži veriacim. Starý kostol stál v časti obce, ktorá asi práve preto nesie názov Zákostelí. Postavili ho v roku 1678. Bol to jednoloďový chrám barokového slohu s predstavanou vežou a bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi a sv. Kataríne mučenici. Mal tri zvony. Okrem hlavného oltára mal dva bočné oltáre. Na hlavnom oltári bol hore obraz sv. Kataríny a pod ním obraz sv. Michala. Ľavý bočný oltár bol zasvätený mučeníkom - sv. Fabiánovi a sv. Šebastiánovi, pravý bol zasvätený sv. Floriánovi. Vtedajší cirkevný život sa niesol v znamení týchto svätých - odvtedy až doteraz boli v obci hody - katarínske a michalské.
V roku 1678 bol v obci postavený kostol v barokovom slohu s predstavanou vežou, hlavným oltárom a dvoma bočnými oltármi. Kostol bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi a sv. Kataríne mučenici. Oba obrazy boli umiestnené nad sebou, hore bola sv. Katarína, dole sv. Michal. Ľavý bočný oltár bol pôvodne zasvätený svätým mučeníkom Fabiánovi a Šebastiánovi, pravý bočný oltár bol zasvätený sv. Floriánovi. Tento kostol slúžil veriacim 260 rokov. Na Vianoce 1937 sa chórus pod ťarchou veriacich prevalil, preto ho roku 1938 zbúrali a zariadenie neskôr previezli do nového kostola.
Kostol stál do roku 1938, kedy bol kvôli bezpečnosti veriacich zbúraný. Na Vianoce v roku 1937 sa totiž pod značnou ťarchou veriacich prevalil chórus, preto ho zbúrali. Dnešný kostol je od tohto miesta vzdialený asi 500 metrov a postavili ho na mieste prvej jednotriednej cirkevnej školy a potravinárskeho obchodu Konzum v rokoch 1939 - 1940. Stavba stála 523 tisíc korún, prispeli roľníci, vedenie Cukrovaru Uhorská Ves, ale aj remeselníci, obchodníci a robotníci. Jeho základný kameň vysvätili kňazi Kompánek Anton z Uhorskej Vsi a Kolavík František z vtedajšieho Hochštetna (Vysoká pri Morave). Projektoval ho Ing. arch. František Florians, dozor nad stavbou bola vykonávaná pod dozorom staviteľov Šterna a Blažka z Malaciek. Kostol bol posvätený 15. augusta 1940 otcom biskupom ThDr. Michalom Buzalkom. Tiež bol zasvätený sv. Michalovi a sv. Kataríne. Zo starého kostola sa prenieslo všetko zariadenie, iba staré lavice sa vymenili za nové.
Rok 1940 bol rokom vysviacky nového kostola. Bol postavený na mieste bývalej prvej jednotriednej cirkevnej školy z roku 1837 a na mieste bývalého konzumu/ potravinársky obchod/. Nový kostol projektoval Ing.arch. Fr. Florians, stavbu vykonávali stavitelia Štern a Blažko z Malaciek. Základný kameň vysvätili dôstojní páni Anton Kompánek z Uhorskej Vsi a Frant. Kovalík z Hochštetna. Postavený bol r.
V dnešnom kostole na hlavnom oltári je hore obraz Boha Otca, nižšie je sv. Katarína a pod ňou sv. Michal archanjel. Po bokoch sv. Kataríny sú apoštoli sv. Lukáš, Matúš, Ján a Marek. Sv. Katarína je spolupatrónkou kostola a farnosti, aj keď zvyčajne sa používa označenie Kostol sv. Michala. Na ľavom bočnom oltári je socha Panny Márie, na pravom Božské srdce Ježišovo. Pod chórom je oltárik - Pieta a oltárik so sochou Jána Nepomuckého. Hore pod stropom, ešte v kostolnej lodi je obraz Posledná večera, ktorý venoval rodák Leopold Daniels, predseda Svetového kongresu Slovákov, ktorý zomrel v Kalifornii r. 2003. Kostolu slúžia tri zvony, z nich je pôvodný len „umieráčik", dva pôvodné vzalo vojsko na výrobu kanónov počas 1. svetovej vojny. V roku 1923 sa zakúpili dva nové, ktoré spolu s „umieráčikom" slúžia dodnes. Pôvodné zvony boli menšie, preto v starom kostole stačili drevené nosníky, v novom kostole v pristavanej veži sa urobila železná konštrukcia.
Ďalšie významné udalosti a fakty
Okrem náboženského života sa v obci diali aj iné významné udalosti. V roku 1703 - 1711 cisárske vojská dedinu vydrancovali a vypálili, k tomu sa pridal aj ukrutný mor v roku 1708. V roku 1720 mala potom obec iba 30 daňovníkov.
V roku 1870 bol v obci postavený cukrovar spoločnosťou okolo Maxa Löwbeera. Patril k najväčším v Európe a v prevádzke bol do roku 1949. Cukor z neho sa vyvážal do Rakúska, na to bola postavená aj elektrifikovaná železnička cez drevený most nad riekou Moravou do Angernu na železničnú stanicu. Most, ktorý bol postavený pred stavovskými povstaniami, bol v roku 1711 cisárskymi vojskami zničený a potom novopostavený drevený most slúžil svojmu účelu až do 2. V roku 1927 bola vystavaná Masarykova štátna ľudová i meštianska škola a riaditeľovi školy J. Fohlovi bola odovzdaná do prevádzky 27. júna 1927. Vyučovanie začalo 4. septembra 1927.
Po prechode frontu v apríli 1945 nastali v Uhorskej Vsi spoločenské, hospodárske i politické premeny a od 1. januára 1949 nesie naša obec nový názov - ZÁHORSKÁ VES.
V ostatných rokoch ožíva kultúrny a spoločenský život v obci, známe sú podujatia po celom Záhorí i Marchfelde: Uhranský somíc, Marchlandské trhy v Angerne, pochovávanie pani Basy, koncerty umelcov v kostole sv. Michala / výročia Lucie Poppovej, chrámové zbory k výročiu sv. Cyrila a Metoda/, Ľadové medvede, benefičné koncerty v KD / Marcela Lajferová /, spevokolu Uhranka a Uhrančatá, aktivita nových spolkov - Kultúrneho spolku Uhranská perla / vybudovali detské ihrisko Slniečko / a Rybárskeho spolku Morava / postavili rybársky areál, Rybársky dom, kde organizujú podujatia, napríklad už 6. ročník Uhranského somíca vždy v 3.
ThLic. PaedDr. Najstaršia písomná správa o našej obci je z roku 1314 a spomína sa pod názvom Sahur, ako rybárska osada. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Prvá pečať obce je z roku 1827. Je na nej zobrazený sv. Pečať z roku 1847 má na sebe vyobrazený kôš so zeleninou a maďarský nápis. V cirkevnom znaku je sv. Najstarším domom v Zohore je rímsko-katolícka fara, ktorá bola postavená v neurčitej dobe, ale kniha matriky z roku 1654 dokazuje, že v tomto roku už bola postavená, zároveň môžeme považovať túto knihu matriky za najstaršiu knihu v obci. Mohli byť aj staršie knihy, ale podľa matriky z roku 1702-1727, ktorá je podstatne obhorelá, na fare vznikol požiar a tak sa staršie knihy nazachránili. Škola v Zohore jestvovala už v roku 1687 a vyučoval len jednoduchý občan Jakub Veselič . 11.9.1933 sa začali kopať základy školy. 24.9.1933 bola posviacka základného kameňa a do prahu portálu v betónovej dutine bola uložená a do pergamenu zabalená v sklenici a plechovej krabici uzavretá pamätná listina, ktorú osnoval V. Schwacho správca školy, ktorý nastúpil na toto miesto po Jozefovi Kišonovi a mal najväčšiu zásluhu pri spolupráci a vybudovaní rímsko-katolíckej školy. Podľa kroniky sa obec dožadovala vyššej školy ako rímsko-katolícka ľudová. Občania dávali deti do meštianskej školy v okolí. Štát chcel vyhovieť, no obec by musela časť nákladov kryť. Pre neprezieravosť a predpojatosť malej časti tehdajšieho obecného zastupiteľstva bola stavba zrušená. Zohorania doplatili aj v neskoršom čase na toto hlasovanie tým, že v Lozorne bola zriadená obvodná meštianska škola a Zohor bol do nej pričlenený a musel platiť finančné čiastky do ich obvodu. Po vzniku Slovenského štátu ministerstvo školstva a národnej osvety povolilo k začiatku školského roku 1942/43 zriadenie meštianskej školy s podmienkou, že sa obec postará o provizórne umiestnenie a do dvoch rokov prikročí k stavbe novej budovy. 14.4.1768 bol založený "Urbár" t.z. V roku 1848 bol v Zohore farárom Baron Caesar Mednyanszky a po ňom v roku 1950 prebral našu farnosť farár Ipolyi Štumer Arnold, ktorý bol neskôr biskupom banskobystrickým, a aj veľkovaradinským. 18.9.1922 bola posviacka orlovského prápora, ktorej sa zúčastnil aj dp. V roku 1923 bol prvý pokus o založenie poľovníckeho združenia "Havran", ktoré založili zámožní jedinci. V roku 1946 bola znovu založená nová spoločnosť, ktorú tvorili roľníci a robotníci, ale ani tá nevydržala a v roku 1960 bola založená spoločnosť podľa nového zákona a na začiatku mala iba 5 členov a predsedom bol Ondrej Vachálek. 15.12.1925 bola daná do prevádzky nová, moderná, železničná prijímacia budova. 26.5.1927 birmovku celebroval najdôst. p. Dr. Pavel Jantausch apoštol adm. V septembri 1927 odchádza doterajší správca školy Jozef Kišon, otec našej opernej speváčky Márie Kišonovej - Hubovej, zo svojho úradu. V roku 1927 sa začalo premietanie filmov v našej obci. Majiteľom aparatúry bola telocvič. jednota "Sokol" a filmy sa premietali v miestnosti novopostavenej sokolovne, ktorej majiteľom bol Matej Mifkovič. Technické zariadenie bolo poháňané benzínovým motorom. V roku 1932 sa premietal prvý zvukový film "Zlomené krídlo" poľskej produkcie. Do roku 1945 bolo kino v súkromných rukách.