História a súčasnosť rímskokatolíckeho kostola v Rozhanovciach

Rímskokatolícky kostol v Rozhanovciach má bohatú históriu a zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Tento článok sa zameriava na jeho históriu a aktuálne oznamy.

História a významné osobnosti

V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. História staršieho kostola s patrocíniom Povýšenia svätého Kríža siaha až do 14. storočia. Kedy presne bol tento, pôvodne gotický kostol, postavený však nevedno. V 17. storočí tu pôsobili kalvínsky kazatelia. Začiatkom 18. po sérií protihabsburgských povstaní ostal kostol spustnutý, no stále stál, o čom svedčí aj zápis z biskupskej vizitácie z roku 1746, podľa ktorého sa v obci nachádzal Kostol Najsvätejšej Trojice s popukanými múrmi a prekrytou svätyňou (v blízkosti sa tiež nachádzali ruiny farského domu). Tento chrám bol obnovený v roku 1760 a v tom istom roku 14. septembra aj požehnaný vtedajším košickým farárom Františkom Karlayom.

Rozsiahlu obnovu financovala šľachtičná Judita Šóšová (Soós), rodená Kapy. Od svojej výstavby bol kostol viackrát renovovaný, a to v rokoch 1882, 1906 (postavená nová veža) a 1971 - 1975. Pri poslednej rekonštrukcii chrámu bola odstránená pôvodná kazateľnica i oltár, steny boli vybielené a rekonštrukciou prešlo i presbytérium. Od roku 1994 až do súčasnosti slúži ako Dom smútku (Dom nádeje). Kostol je od roku 1963 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Súčasťou inventáru je rokoková monštrancia z roku 1763, rokokový kalich z roku 1767 a relikviár z druhej polovice 18. storočia obsahujúci relikvie svätého Kríža.

Druhým kostolom je mladší kostol Panny Márie Sedembolestnej. S jeho výstavbou sa začalo v roku v októbri 1990 na pozemku za Zdravotným strediskom na ulici Kostolná. Autorom projektu je doc. Ing. arch. Juraj Koban. Súčasťou stavby sú aj priestory fary a charity. Základný kameň požehnal v roku 1990 pápež Ján Pavol II. pri návšteve vtedajšej ČSFR. Bohoslužby sa v ňom konajú od 16. októbra 1994. Slávnostnú konsekráciu vykonal 15. októbra 1995 košický arcibiskup a metropolita Mons. Alojz Tkáč. Vo veži kostola boli v roku 2002 osadené zvony: Sedembolestná, Svätý Peter a Svätý Michal Archanjel, ktoré odliala dielňa Marie Dytrichovej z Brodku u Přerova v Českej republike. Pred osadením zvony 16. decembra 2002 požehnal vtedajší farár ThLic. Michal Tkáč.

V presbytériu sa nachádza vyobrazenie patrocínia chrámu: socha Krista na kríži a socha Panny Márie Sedembolestnej. Autorom tohto diela je sochár František Patočka (1927 - 2002). Po obvode zadnej steny je vyobrazenie 12-tich zastavení krížovej cesty. Na stene v presbytériu pribudla v rokoch 2022 až 2023 mozaika zobrazujúca sedem bolestí Panny Márie. Autorom návrhu mozaiky je poľský umelec Maciej Kauczyński. V decembri 2024 bol v presbytériu osadený nový bohostánok, od Stanislawa Czajku. Slávnostná svätá omša, ktorú celebroval Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup - metropolita. V novom kostole sa začali slúžiť sväté omše v roku 1994.

Okrem toho sa vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi nachádza aj budova bývalej Rímskokatolíckej ľudovej školy s priľahlým dvorom postavená v roku 1894.

Z farnosti pochádzajú aj viacerí kňazi, ktorí slávili primičnú svätú omšu vo farskom resp.

Vo farnosti sa v rokoch 1995 až 2013 nachádzal rehoľný dom Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Sestry sa venovali práci s deťmi a mládežou a vyučovaniu rímskokatolíckeho náboženstva na miestnej základnej škole.

Z laických spoločenstiev vo farnosti dlhodobo pôsobí Ružencové bratstvo pod vedením Emílie Migačovej.

Okrem odpustových slávností 14. septembra (Povýšenie sv. Kríža, starý kostol) a 15. septembra (Sedembolestnej Panny Márie, nový kostol) sa od roku 1991 v amfiteátri pravidelne konal Festival náboženskej piesne, na ktorom vystupovali cirkevné zbory z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Posledný ročník festivalu sa uskutočnil v roku 2006.

V rokoch 2000 a 2010 sa vo farnosti uskutočnili ľudové misie, ktoré viedli rehoľníci z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi).

Život kňaza Andreja Hirjaka

Životopis kňaza Andreja Hirjaka, ktorý bol prednesený osobne jubilantom na začiatku svätej omše slávenej v rodnej obci pri príležitosti 50. výročia kňazstva, nám poskytuje hlbší pohľad na jeho život a službu.

Narodil sa 7. marca 1925 v Nižnom Hrušove v rodine obyčajného človeka, Andreja Hirjaka a Alžbety, rodenej Sojkovej. Detstvo prežil v tomto dedinskom prostredí každodennej práce a jednoduchej radosti, akú poskytovala deťom doba, ktorú nazývame medzivojnová. Vtedy ešte nevedeli, že žijú medzi dvoma vojnami.

Bolo to obdobie veľkej hospodárskej krízy a jeho otec, tak ako mnohí ďalší otcovia, odišiel do Južnej Ameriky za prácou. Mal vtedy štyri roky. Vrátil sa až tesne pred jeho vysviackou. Do ľudovej školy chodil pri tunajšej fare. Jeho mama mu umožnila študovať. Preto sa prihlásil najprv na meštiansku školu do Vranova a odtiaľ prestúpil na Gymnázium do Michaloviec. Ako jednoduchý chlapec z dediny to nemal ľahké. S priateľmi pracovali, aby si zarobili a našetrili na školu. Okrem obetavej matky osobitnú spomienku treba venovať veľadôstojnému pánu profesorovi Hlaváčovi, ktorý je na celom Slovensku preslávený ako obetavý, verný a múdry kňaz a priateľ chudobných študentov.

Zaiste poznáte jeho knihu „Po priamych cestách...“ v ktorej opisuje svoj život aj v Michalovciach. Od jeho príkladu, ktorý tiahol, odvodzuje aj svoje túžby po kňazskom živote.

Po absolvovaní krátkej základnej vojenskej služby, chcel vstúpiť do rehole. Najviac sa mu zapáčila kongregácia Tešiteľov z Getsemani, kvôli ktorej sa dostal do Prahy. Tam absolvoval maturitu a noviciát a začal so štúdiom filozofie a teológie. V tom ho vyrušili udalosti päťdesiateho roku. V barbarskej noci z 13. na 14. apríla komunisti násilne zatvorili všetky mužské a ženské rehole a rehoľníkov zatkli a väznili v koncentračných kláštoroch. Potom ich rozdelili do pracovných táborov na nútené práce. Počas tohto obdobia vážne ochorel. Po rôznych vyšetreniach a liečbach ho nakoniec v bratislavskej vojenskej nemocnici uznali za neschopného práce a prepustili ho. Pre chorobu bol na slobode aj jeho predstavený. Ten odobril jeho návrat do pražského kňazského seminára, kde ho znovu prijali.

Po ukončení predpísanej formácie a štúdií bol 5. júla 1952 v katedrálnom chráme sv. Víta v Prahe vysvätený za kňaza pražským svätiacim biskupom Antonínom Eltschnerom (Eltčnerom). Primičnú svätú omšu slávil v tomto hrušovskom kostole 13.

Ako kňaz pražskej diecézy pôsobil najprv ako kaplán v Karlových Varoch. Po roku bol menovaný za farára vo Františkových Lázních. Zároveň pri nedostatku kňazov spravoval ešte ďalších päť farností. Po jedenástich rokoch bol preložený za farára do Žlutíc. Tam mal na starosti aj ďalšie tri farnosti. Boli to všetko farnosti v Sudetoch, na západnom pohraničí a už v tomto období tam bola veľká duchovná bieda.

V roku 1966, keď sa začal „komunistický odmäk“, vrátil sa na Slovensko a bol zaradený do košickej diecézy. Jeho prvým miestom boli Košické Olšany. Po siedmich rokoch, keď sa vo filiálnej obci Rozhanovce rekonštruoval kostol, ho chceli komunisti opäť perzekvovať, pretože ho urobili zodpovedným za to, že jeho farníci prekročili rámec štátneho súhlasu na opravu kostola. Pred väzením a stratou súhlasu na vykonávanie kňazskej služby ho zachránil náhly odchod do farnosti Lenartov, v okrese Bardejov. Tam pôsobil devätnásť rokov, až do odchodu na dôchodok v roku 1992.

Od augusta 1992, keď sa prisťahoval do Vranova nad Topľou, na požiadanie pána dekana Šándora, začal vypomáhať v novozriadenej farnosti Vranov - sv. Františka. Tu prežil veľmi aktívne obdobie až do nástupu zdravotných ťažkostí v roku 1999. Dnes je tu, aby spolu s vami ďakoval za päťdesiat rokov kňazstva. A to na mieste, kde bol pokrstený a kde začal svoju verejnú kňazskú službu. Pritom si spomína na svojich rodičov, ktorých telá očakávajú slávny deň vzkriesenia na tunajšom cintoríne.

Koncom júla (26.7.) sme vás informovali, že nás opustila neobyčajná osobnosť Košíc. Rímskokatolícky kňaz pôsobiaci posledné roky v Rozhanovciach, ktorého poznali ľudia nielen na východe, ale na celom Slovensku.

Pieta z výtvarného ateliéru Jána Jonsyho Gálla v sebe nesie silný odkaz

„Pár rokov dozadu sme sa s Jurajom Semivanom vzácne stretli ako hostia v talkshow Mariána Čekovského. Juraj ako rozprávač, ja ako „umelec pod tlakom“, ktorý mal za hodinu a pol namaľovať obraz na tému Požehnanie. Toto stretnutie bolo výnimočné už len tým, že sme boli obaja z Rozhanoviec a poznali sme sa ako učiteľ a žiak z vysokej školy,“ vysvetľuje Gáll pri vešaní obrazu v kostole. „Na konci talkshow Marián povedal, že obraz zachytil atmosféru celého večera, keďže bolo tesne pred Vianocami. Juraj ho doplnil, že preto musí visieť v kostole v Rozhanovciach. Obraz ostal v kultúrnom centre Fuga a ja som dal prvý prísľub, že jeden obraz do rozhanovského kostola aj namaľujem.

„V máji 2018, keď som bol v Bratislave, mi zazvonil telefón. Zavolal mi Juraj, že by mal stále záujem o obraz, aj keď jeden som mu už na faru namaľoval. A odniesol. Musím priznať, že hoci mi to nikdy osobne nepovedal, pravdepodobne bol obdivovateľom mojej tvorby. Pieta, čiže Panna Mária držiaca v náručí Krista, ktorého zložili z kríža. Rúcho Márie je vyzdobené kvetmi a predovšetkým ružami, ako odkaz na ruženec, ktorý sa Juraj tak rád modlil.

Rýchla doba a pracovná vyťaženosť však nepriala stretnutiu. „Boli sme akurát v Lisabone, keď sme sa dozvedeli veľmi smutnú správu, že Juraj Semivan zomrel. Bolo mi veľmi ľúto, že sa nemôžem zúčastniť pohrebu a rozlúčiť sa s mojím vysokoškolským profesorom a verím, že aj priateľom. Odvtedy ma neustále znepokojovala predstava, že som nedodržal sľub a obraz som nenamaľoval. Preto hneď, ako som sa vrátil domov, som sa s jasnou predstavou pustil do práce. Urobil som množstvo skíc, kým som sa dopracoval k tomu, čo som zobraziť chcel. Posledné dve skice som spojil do jednej maľby a pustil som sa do práce. Tento postup je u mňa veľmi výnimočný, pretože väčšinou maľujem obrazy priamo, bez predchádzajúceho skicovania. Pri tomto som však nechcel zanedbať nič. Dokonca som zmenil aj prostredie a maľoval som ho v inom ateliéri.

Výtvarník vysvetľuje, že na obraze je vyobrazená Pieta, čiže Panna Mária držiaca v náručí Krista, ktorého zložili z kríža. Rúcho Márie je vyzdobené kvetmi a predovšetkým ružami, ako odkaz na ruženec, ktorý sa Juraj tak rád modlil. Vyobrazenie Krista je v objímajúcom geste, kde sa syn lúči s matkou. Tŕňová koruna má na sebe aj malé lístočky, ktoré sú odkazom na olivové vence olympijských víťazov.

„Ostávam vo viere, že by sa mu obraz páčil a som rád, že som sľub, aj keď neskoro, dodržal. Dúfam, že v ňom každý pri pohľade nájde kúsok toho, čo potrebuje. V kostole je umiestnený tak, že je najlepšie viditeľný práve z miesta kňaza. Kde bude obraz visieť - na tom sme sa zhodli spoločne s novým pánom farárom, ktorý bol taký láskavý a dovolil mi moje predstavy zhmotniť do konečnej podoby. Obraz sa od nedele 15.

Požehnanie obrazu je naplánované na nedeľu 15. septembra, kedy rozhanovskú farnosť čaká odpustová slávnosť.

Podľa najstarších dokladov bola v Rozhanovciach farnosť už v stredoveku, čo predpokladá aj existenciu farského kostola (pozri nižšie).1 Existencia farnosti už v 14. storočí vyplýva zo súpisu výberu pápežských desiatkov (1332 - 1337), ktoré odviedol tamojší farár (de Ruskon, de Bezken). Z iného prameňa sa dozvedáme, že v roku 1340 bol rozhanovským farárom istý Bartolomej. V priebehu 16. a 17. storočia došlo v dôsledku reformácie a protihabsburgských povstaní k vyľudneniu obce a zániku farnosti i spustnutiu farského kostola. V roku 1734 boli Rozhanovce začlenené ako filiálka do obnovenej farnosti v Košických Oľšanoch (pôvodne Vyšný Olčvár).2 Počas nasledujúcich storočí tak prichádzal farár z „Olčvára“ (ľudové pomenovanie pre Košické Oľšany) slúžiť bohoslužby do kostola Povýšenia svätého Kríža a počas veľkých sviatkov a slávností zas dochádzali Rozhanovčania na bohoslužby do farského kostola Svätého Štefana Uhorského.

Rímskokatolícka farnosť Sedembolestnej Panny Márie bola zriadená 1. júla 1999 vtedajším košickým arcibiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom. Pôvodne do novozriadenej farnosti okrem Rozhanoviec patrili aj filiálky Beniakovce a Vajkovce. V júli 2019 boli Beniakovce pričlenené k farnosti Budimír. Prvým farárom sa stal ThLic. Michal Tkáč, ktorý tu pôsobil do 30. júna 2012, kedy ho vystriedal ThDr. Juraj Semivan, PhD, ktorý tu pôsobil až do roku 2019. Od roku 2019 až doposiaľ je rozhanovským farárom Mgr. Marek Veľas.

Kríž - starý kostol. Postavený v roku 1904.

Kríž - smer Vajkovce. Postavený v roku 1909 Jánom Gromošom. Nápis v preklade: „Na chválu Božiu!“

Kríž - smer Košické Oľšany. Postavený v roku 1898.

Kríž - smer Čižatice. Obnovený rodinou Kolesárovou v roku 1996.

Kríž - cintorín. Postavený v roku 1913 Ondrejom Šimčákom.

Aktuálne oznamy a udalosti

Farnosť pravidelne informuje veriacich o aktuálnych oznamoch a udalostiach. Medzi ne patria:

• Májová pobožnosť - spoločné litánie k Panne Márii - v K. Olšanoch Vždy pol hodinu pred sv. V dni keď tu nie je sv.
• V budúcu nedeľu - 18.8. bude odpust sv Štefana kráľa v Koš.Oľšanoch o 10.3o hod.
• V budúcu nedeľu - 28.7. bude odpust v sv. o 11.oo hod.
• Ak si chcete dať posvätiť dom alebo novostavbu, mimo sviatku Zjavenia Pána, ohláste to na fare v Košických Olšanoch, osobne alebo telefonicky.

Okrem toho, farnosť oznamuje aj termíny prvého svätého prijímania a iné dôležité udalosti:

• Prihlášky na prvé sv. prijímanie v našej farnosti v zákrestii kostola.
• Stretnutie prvoprijímajúcich vždy v nedeľu, po sv.
• Dobrovoľníci, ktorí by prijali službu kostolníka, prihláste sa na fare.
• Prihlášky na I.SP. budú v zákrestii kostola. Priniesť do 25.
• Rodičia ktorí chcú aby ich dieťa išlo na prvé sv. prijímanie v roku 2022, si môžu vyzdvihnúť prihlášku na I.SP. v kostole v Ďurďošíku aj v Olšanoch.

Farnosť tiež hľadá dobrovoľníkov na rôzne služby:

• Vyhlasujem voľby, alebo výberové konanie na kostolníka pre náš kostol. Vy, ktorí cítite že by ste túto službu zvládli a chceli by ste takto poslúžiť farnosti, prihláste sa kedykoľvek na fare alebo v kostole. Ak o niekom viete, že by sa na túto službu hodil, oznámte mi, aby som dotyčného mohol osobne osloviť.

Prehľad oznamov

Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad niektorých oznamov v tabuľke:

Veriaci sú povzbudzovaní, aby sa aktívne zapájali do života farnosti a sledovali aktuálne oznamy.

S bolesťou v srdci Vám oznamujeme, že nás opustil náš drahý zosnulý duchovný otec vdp. Juraj Riško Posledná rozlúčka so zosnulým bude v stredu 14. apríla 2021 o 10.00 hod. v Košických Oľšanoch.

K popredným európskym portrétistom v druhej polovici 19. storočia patril maliar Leopold Horovitz (1838-1917), rodák z Rozhanoviec. Horovitz niekoľkokrát portrétoval rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Podľa zápisu v matrike sa Horovitz narodil 2. februára 1838 v Rozhanovciach (dnes okres Košice-okolie), kde bývali jeho rodičia. Leopold sa do tajov maliarstva zaúčal najprv v Košiciach, neskôr študoval na viedenskej akadémii. Horovitzove obrazy sa dnes nachádzajú v popredných galériách v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku i na Slovensku. Košická Východoslovenská galéria (VSG) má napríklad dva jeho autoportréty.

tags: #kostol #rozhanovce #omsa