„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí” (Mt 9, 12). Ježiš - Boh je tým lekárom, ktorý má moc uzdraviť telo i dušu človeka. Prinášal ju predovšetkým tam, kde sa človek cíti mimoriadne ohrozený: v chorobe. Boh chce, aby sme boli zdraví na tele aj na duchu, aby sme mu verili a aby sme dokázali rozpoznať prichádzajúce Božie kráľovstvo.
V chorobe a utrpení spoznáva človek svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Ale tento stav mu môže zároveň pomôcť vo vnútornom dozrievaní: spoznáva, čo je v živote nepodstatné a obracia sa k tomu, čo je dôležité. Niekedy nám až vážna choroba ukáže, čo potrebujeme - či už zdraví alebo chorí - najviac zo všetkého: Boha. Život máme iba v ňom. Preto majú chorí a hriešnici mimoriadny zmysel pre to, čo je v živote podstatné.
Je potrebné sprostredkovať chorému stretnutie s Kristom prostredníctvom modlitieb a sviatostí, ktoré v osobe Ježiša Krista vysluhuje kňaz. Ide o sviatosť zmierenia (spoveď), sviatosť pomazania chorých a eucharistiu (sv. prijímanie).
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC 1514) sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe. Sviatosť nie je iba pre tých, čo sa nachádzajú v krajnom nebezpečenstve smrti. Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje.
Komu je určená sviatosť chorých? Túto sviatosť môže prijať každý pokrstený, ktorý sa nachádza v kritickom zdravotnom stave alebo situácii ohrozujúcej život. Sviatosť pomazania chorých môžeme prijať v živote viackrát. Preto má zmysel požiadať o túto sviatosť aj v mladom veku, ak má človek napr. podstúpiť ťažkú operáciu. Mnohí kresťania v takejto situácii spájajú sviatosť pomazania chorých so sviatosťou zmierenia, spolu so svätým prijímaním; v každom prípade chcú predstúpiť pred Boha s čistým svedomím.
Preto má zmysel požiadať o túto sviatosť aj v mladom veku, ak má človek napr. podstúpiť ťažkú operáciu. Mnohí kresťania v takejto situácii spájajú sviatosť pomazania chorých so sviatosťou zmierenia, spolu so svätým prijímaním; v každom prípade chcú predstúpiť pred Boha s čistým svedomím.
Neodkladajme s pozvaním kňaza vyslúžiť chorým sviatosť pomazania. Nebojme sa, že chorý sa naľaká.
Ako sa slávi sviatosť pomazania chorých?
Podstatou obradu pri slávení tejto sviatosti je modlitba kňaza spojená s pomazaním čela a rúk chorého posväteným olejom. Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele.
„Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“
Vysluhovateľmi sviatosti chorých sú iba biskupi a kňazi. Ježiš Kristus mocou ich vysvätenia koná prostredníctvom nich.
Účinky sviatosti pomazania chorých
Sviatosť chorých udeľuje útechu, pokoj a silu a chorého v jeho utrpení spája hlbokým putom s Kristom. U mnohých táto sviatosť vedie k telesnému uzdraveniu. A ak si Boh chce niekoho povolať k sebe, dáva mu v tejto sviatosti silu ku všetkým telesným i duševným zápasom na jeho poslednej ceste. Ak sa chorý nemohol vyspovedať, sviatosť chorých spôsobuje aj odpustenie hriechov.
Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka.
Prečo Ježiš prejavoval taký veľký záujem o chorých? Ježiš prišiel, aby nám zjavil Božiu lásku.
Prosíme, neodkladajte príchod kňaza ku chorému na posledné chvíle, keď už komunikácia s chorým je veľmi ťažká až nemožná (napr. v bezvedomí). Prechod z časného života do večnosti je veľmi vážny, rozhoduje sa o večnom osude človeka.
Mnohí chorí sa obávajú tejto sviatosti a odsúvajú ju na poslednú chvíľu, pretože sa domnievajú, že si jej prijatím podpisujú rozsudok smrti. Opak je však pravdou: sviatosť chorých je istým druhom životnej poistky. Kto ako kresťan sprevádza nejakého chorého, mal by mu pomôcť zbaviť sa zbytočného strachu. Väčšina ťažko chorých alebo tých, ktorí sa ocitnú v ohrození života, intuitívne cíti, že v danom okamihu je pre nich najdôležitejšie bezvýhradne sa primknúť k tomu, ktorý premohol smrť a je sám život - k Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi.
Doma: Sviatosť pomazania vysluhujeme na požiadanie aj doma. Chorých možno nahlásiť kedykoľvek na farskom úrade, telefonicky alebo osobne, tiež po skončení svätých omší.
Život máme iba v ňom. V Starom zákone človek často prijímal chorobu ako ťažkú skúšku, proti ktorej sa buď mohol búriť, alebo v nej mohol spoznať Boží rukopis. V Novom zákone chorí vyhľadávali Ježišovu blízkosť; snažili sa ho „dotknúť, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých“ (Lk 6,19).
Čo je to viatikum?
Viatikum („pokrm na cestu“) je Eucharistia, ktorú prijíma ten, kto o krátky čas opustí pozemský život a prejde do večného života. Málokedy je sväté prijímanie také životne dôležité ako v okamihu, keď človek dovršuje svoj pozemský život.
Otázky a odpovede: Čo znamená byť zaopatrený sviatosťami a ako je k tomu možné prísť? Tí, ktorí sú vopred posilnení sviatostným pomazaním, svätou spoveďou a svätým prijímaním, sú týmito sviatosťami zaopatrení v hodine smrti a ich odchod k svojmu Pánovi a Stvoriteľovi je sviatostne posilnený, v mnohých prípadoch aj uľahčený, pretože zomierajúci nadobúda Boží pokoj, je zmierený s Bohom aj so svojimi príbuznými a môže vo väčšom pokoji opustiť tento svet.
Sviatosť pomazania chorých vysluhujeme chorým a umierajúcim kedykoľvek na požiadanie. U tých, ktorí sú v pokročilom veku a majú vážne zdravotné komplikácie, nie je dobré odkladať túto sviatosť len na poslednú chvíľu.