Téma pokoja, priateľstva a osvojovania si Ježišovho zmýšľania dominovala 12. medzinárodnej miništrantskej púti do Ríma. S viac než 60-tisíc miništrantmi z 19 krajín vrátane Slovenska sa Svätý Otec František stretol na Vatikánskom námestí. Slávil spolu s nimi vešpery zo sviatku sv. Ignáca z Loyoly a odpovedal na ich otázky.

Svätý Ignác z Loyoly
Svätý Otec vyslal miništrantov na misiu pokoja
V rámci modlitbového stretnutia miništrantov so Svätým Otcom, ktorého časti boli prednášané vo viacerých európskych jazykoch, zaznela aj modlitba sv. Františka z Assisi za pokoj. Po krátkom čítaní z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom (10,31-11,1), sa miništrantom prihovoril pápež František. Pripomenul im dnešný sviatok sv. Ignáca z Loyoly a jeho životný odkaz robiť všetko na Božiu slávu, čoho súčasťou je aj povzbudzovať sa vzájomne k dobru.
Svätý Otec sa mladým prihovoril v krátkej homílii počas vešpier a neskôr odpovedal aj na niekoľko otázok, ktoré si pre neho pripravili. V závere miništrantov vyslal na misiu, hovoriac: „Staňte sa tými, ktorí sa usilujú o pokoj! Angažujte sa v prospech menej šťastlivých, ktorí vo svete nemajú hlas! Protestujte vtedy, keď kraľuje nespravodlivosť a nesvár! Žite pokoj!“
Homília pápeža Františka pri slávení vešpier s miništrantmi
„Všetko robte na Božiu slávu“ (1 Kor 10,31) - takto nás povzbudzuje sv. Pavol v čítaní, ktoré sme si práve vypočuli. Slúžiť na Božiu slávu vo všetkom, čo robíme: toto je rozhodujúce kritérium nášho konania, najvyšší súhrn toho, čo znamená prežívať priateľstvo s Ježišom.
Je to usmernenie, ktoré nás zorientuje vtedy, keď nemáme istotu, čo by sme správne mali robiť. Pomáha nám spoznať Boží hlas v našom vnútri, ktorý sa k nám prihovára vo svedomí, aby sme mohli rozpoznať jeho vôľu. Božia sláva je strelkou kompasu nášho svedomia.
Svätý Pavol nám hovorí aj o ďalšom kritériu: snažiť sa „páčiť sa každému vo všetkom, ... aby boli spasení“ (porov. 1 Kor 10,33). Všetci sme Božie deti; máme tie isté túžby, nádeje, ideály. Stane sa že niekto zmalomyseľnie, a práve my mu môžeme znovu priniesť svetlo a rozveseliť ho. To nám všetkým pomáha dobre si vychádzať a dosvedčovať v každodennom živote Božiu lásku a radosť z viery. Nie je to na mňa príliš veľa?“ Samozrejme, je to veľké poslanie, ale nie je nemožné. Svätý Pavol nás znovu povzbudzuje: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista“ (1 Kor 11,1). Áno, môžeme napĺňať toto poslanie tak, že budeme napodobňovať Ježiša tak ako to robil apoštol Pavol a všetci svätí.
Pozerajme na svätých, ktorí sú živým evanjeliom, pretože dokázali pretlmočiť Kristovo posolstvo svojím vlastným životom. Dnešný svätec, Ignác z Loyoly, ako mladý vojak bol zaujatý vlastnou slávou, až kým ho v správnej chvíli nepritiahla sláva Božia. A on objavil, že tam je stred a zmysel života.
Napodobňujme svätých. Robme všetko na Božiu slávu a spásu našich bratov a sestier. Ale dajte pozor a pamätajte: na tejto ceste nasledovania svätých, na tejto ceste svätosti, niet miesta pre lenivých mladých. Ďakujem!
Pápež František odpovedal na otázky miništrantov
Prvá otázka smerovala k téme pokoja, ktorá je aj súčasťou motta tohtoročnej púte „Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom“. Pokoj je jeho dar, ktorý nás premieňa potiaľ, pokiaľ my ako časti jeho tela môžeme zakusovať rovnaké cítenie ako Ježiš, zmýšľať tak ako on - cítiť rovnako ako Ježiš, zmýšľať tak, ako zmýšľa Ježiš, milovať tak, ako on miluje. Toto darúva pokoj.
Konkrétna snaha o pokoj je skúškou, či sme skutočne Ježišovými učeníkmi. Hľadanie pokoja sa začína malými vecami. Napríklad doma, po hádke medzi súrodencami - pýtam sa - uzavriem sa do seba, robím urazeného, alebo sa pokúsim o ústretový krok k druhému? Viem budovať pokoj malými gestami?
Som pripravený pýtať sa v každej situácii: „Čo by urobil Ježiš na mojom mieste?“ Ak budeme toto robiť a budeme sa snažiť s rozhodnosťou to uviesť do praxe, prinesieme Kristov pokoj do každodenného života a budeme tvorcami a nástrojmi pokoja.“
V ďalšej otázke sa mladí inšpirovali príbehom o Márii a Marte. Vo svojej odpovedi pápež František poukázal na skutočnosť, že v službe miništranta sa spája skúsenosť Márie a Marty, kontemplácia s činnosťou. Povzbudil ich, aby sa nebáli byť pred Bohom takými, akí sú bez maskovania sa, so svojimi limitmi. Poradil im, aby sa nebáli pýtať ako môžu lepšie slúžiť Bohu a pripomenul im: „o čo viac darujete druhým, o to viac naplnenia dostanete vy sami a budete šťastní“.
V otázkach pokračovali mladí z Antiguy a Barbadosu, ktorí sa opýtali po anglicky, ako by mohli pomôcť svojím rovesníkom a ich rodinám vrátiť sa ku Kristovi. Svätý Otec odpovedal:
„Dnes vy, mladí, môže byť apoštolmi, ktorí vedia pritiahnuť ostatných k Ježišovi. Stane sa tak, ak vy sami ste plní nadšenia pre neho, pre Ježiša, ak ste sa s ním stretli, spoznali ho osobne, a ak si vás prv on „podmanil“. Preto vám hovorím: snažte sa vždy viac poznať a milovať Pána Ježiša - chcem to zopakovať: snažte sa vždy viac poznať a milovať Pána Ježiša - keď sa s ním stretávate v modlitbe, vo svätej omši, pri čítaní Evanjelia, v tvárach maličkých a chudobných.
A snažte sa s veľkodušnosťou byť priateľmi voči tým, ktorí sú okolo vás, aby sa k nim mohol dostať lúč Ježišovho svetla vďaka vášmu srdcu, ktoré je do neho zamilované. Drahí chlapci a dievčatá, nie sú potrebné mnohé slová, dôležitejšie sú skutky, blízkosť, služba, tichý pohľad pred Najsvätejšou sviatosťou.
Mladí - a koniec koncov všetci - potrebujú priateľov, ktorí dávajú dobrý príklad, ktorí konajú bez vystatovania, bez očakávania niečoho na oplátku. A vy týmto spôsobom dávate tiež pocítiť, aké krásne je spoločenstvo veriacich, pretože Pán prebýva medzi nimi, aké krásne je byť súčasťou rodiny Cirkvi.“
O štvrtú otázku sa postarali miništranti z Nemecka. Pripomenuli, že mnohí ľudia tvrdia, že nepotrebujú Boha, náboženstvo a Cirkev a opýtali sa pápeža Františka, prečo je podľa neho dôležité rozhodnúť sa pre katolícku vieru a prečo je viera taká dôležitá pre neho osobne. Svätý Otec odpovedal:
„Viera je základ, viera mi dáva život. Povedal by som, že viera je ako vzduch, ktorý dýchame. Nemyslíme pri každom nádychu na to, aký je vzduch potrebný, ale keď vzduch chýba alebo keď nie je čistý, vtedy si uvedomíme aký je dôležitý! Viera nám pomáha chápať zmysel života: je tu niekto, kto nás nekonečne miluje, a ten niekto je Boh.
On nás miluje nekonečne. Môžeme spoznať Boha ako nášho stvoriteľa a spasiteľa, milovať Boha a prijať náš život ako jeho dar. Boh chce vstúpiť do životodarného vzťahu s nami. Chce vytvárať vzťahy, a my sme pozvaní konať rovnako. Nemôžeme veriť v Boha a myslieť si, že sme jedináčikovia!
Boh má len jedného Syna, ktorý je Jednorodený, a tým je Ježiš. Jednorodený, pretože je Boh. Ale medzi ľuďmi Boh nemá jedináčikov. Myslite na to! Všetci sme deti Božie. Sme pozvaní vytvárať Božiu rodinu, čiže Cirkev, komunitu bratov a sestier v Kristovi - sme «členovia Božej rodiny» ako hovorí sv. Pavol (Ef 2,19). A v tejto rodine Cirkvi Pán živí svoje deti svojím Slovom a svojimi sviatosťami.“
V záverečnej otázke, ktorá zaznela po maďarsky, mladí vyjadrili radosť z miništrovania a svoju túžbu konať dobro. No zároveň sa priznali, že to nie je vždy ľahké. Svätého Otca sa opýtali, ako môžu svoju službu premeniť v každodennom živote na konkrétne skutky lásky a na cestu smerom ku svätosti.
Pápež František potvrdil, že skutočne nie je ľahké konať dobro. „Cesta ku svätosti nie je pre lenivých“, zopakoval myšlienku zo svojej homílie a ocenil miništrantov za ich usilovnosť. Ako praktický návod pripomenul jednoduchý program, ktorý nám dal Pán Ježiš, a tým je príkaz lásky a s ním súvisiace skutky milosrdenstva.
„Rád by som sa tu opýtal, či všetci poznáte skutky milosrdenstva. Som si istý, že vaši biskupi vám ich vysvetľovali. Ale vy, poznáte ich dobre? Viete, ktoré sú skutky milosrdenstva? Ak ich nepoznáte, ako ich môžete konať? Skutky milosrdenstva sú dôležité. Sú náročnou cestou, ale dostupnou pre všetkých.
Na konanie nejakého skutku milosrdenstva nie je nutné študovať na univerzite, netreba mať titul. Skutky milosrdenstva môžeme konať všetci. Sú dostupné všetkým. Stačí, aby sa každý z nás začal pýtať: „Čo môžem urobiť ja, dnes, aby som vyšiel v ústrety blížnemu v jeho potrebách?“ Tomuto konkrétnemu blížnemu: mojim súrodencom, môjmu otcovi a mame, starým rodičom, mojim priateľom, chudobným, chorým... Jednému z nich, každý deň niekomu.
Čo môžem urobiť ja, aby som vyšiel v ústrety môjmu blížnemu v jeho potrebách? A nezáleží, či je to kamarát alebo niekto neznámy, môj krajan alebo cudzinec, je to blížny. Verte mi, takýmto spôsobom sa môžete stať naozaj svätými, mužmi a ženami, ktorí premieňajú svet Kristovou láskou. Je to pravda, nie je to ľahké, stojí to námahu. Ale pamätajte, znovu to opakujem: cesta ku svätosti nie je pre lenivých.“
Miništranti pápežovi Františkovi odovzdali ako dar symboly ich tohtoročnej púte: náramok a pútnickú šatku. V mene všetkých mu ich odovzdali miništranti z USA, Ukrajiny a Nemecka.
Význam náramku sv. Ignáca
Náramok sv. Ignáca, ktorý bol odovzdaný pápežovi Františkovi, symbolizuje hodnoty a odkaz svätého Ignáca z Loyoly. Pripomína miništrantom a veriacim, aby:
- Hľadali pokoj a zotrvávali v ňom.
- Konali skutky milosrdenstva.
- Snažili sa o svätosť v každodennom živote.
- Napodobňovali Krista a svätých.
- Slúžili Bohu vo všetkom, čo robia.
Tento náramok tak slúži ako neustála pripomienka duchovných hodnôt a povzbudenie k nasledovaniu príkladu svätého Ignáca z Loyoly.
Na medzinárodnom podujatí v Ríme reprezentujú Slovensko takmer dve stovky miništrantov z viacerých miest, no najmä z farností Nitrianskej diecézy, odkiaľ prišlo až 140 chlapcov. Ďalší sú z Trnavskej a Žilinskej diecézy. Do programu na Námestí sv. Petra sa zapojili aj maďarsky hovoriaci pútnici zo Slovenska.
Púť miništrantov vedie Mons. Ladislav Nemet SVD, biskup srbskej diecézy Zrenjanin, ktorý je predsedom Medzinárodného združenia miništrantov CIM. Ten vo svojom prejave na úvod stretnutia so Svätým Otcom zdôraznil nevyhnutnosť otvoreného srdca pre vytváranie pokoja, pričom povedal: „Potrebujeme otvorené srdcia, srdcia, ktoré oceňujú rozdiely a majú láskavú ústretovosť k tým, čo sú odlišní, čo rozmýšľajú odlišným spôsobom“.
Svätému Otcovi v mene miništrantov takto predstavil cieľ tohtoročnej púte: „Chceme si domov priniesť skúsenosť otvoreného srdca: do našim rodín, do našich škôl, našim priateľom a našim príbuzným, do prostredí, ktoré nie sú vždy jednoduché. Pevne však veríme, že naša túžba po pokoji, z nášho malého okruhu zasiahne aj spoločnosť v celej jej zložitosti. Chceme náš svet urobiť miestom, kde môžeme žiť pospolu pokojne a dobre.
Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné. Je to koryto univerzálne. Prirodzené, ľudské, národné dejiny sú len jednotlivým prúdom popri mnohých. Nezaniknú tam, ale sa zveľadia. Dostávajú nový smysel, nové určenie. Ani jednotlivec nestojí oproti Cirkvi a jej dejinám ako oproti niečomu vonkajšiemu, cudziemu, od neho oddelenému, ale ako proti druhému, nekonečnému pólu vlastného bytia, myslenia, života.
Cirkevné dejiny - koľká to minulosť! Koľká tradícia! Koľká hĺbka časového rozmeru! A jednako sa v nej nesmieme stratiť, zrak výlučne nazpät obracať a tam ho zabudnúť. Náboženský život sa nedá budovať na čírej minulosti, čo akej slávnej. Život Cirkvi je vždy život, vždy prítomnosť. Stretávanie sa večnosti s časovou situáciou, s úlohami, problémami. Vždy vyrovnávanie sa so situáciou novou a jedinečnou, a to vyžaduje dokonalú otvorenosť, zrelosť, pružnosť ducha.
Každá doba, lebo aj v cirkevných dejinách možno hovoriť o generáciách, má zvŕšiť svoju úlohu a k dedičstvu pridať svoj vlastný výkon. Tento výkon sa má merať úmyslami a výkonmi tradície. Situácie časové bývajú jedinečné, ale dejiny podávajú pokoleniu hlavné princípy na riešenie a skúsenosti na pomoc a posilnenie. Hlavnou silou je „Ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mat. 28, 20). Je tu vždy prítomnosť vyššej moci. Každé ľudské dielo má kotviť v nej. Tak sa cirkevné dejiny stanú „magistra vitae“.
Dôležitosť cirkevných dejín vyplýva z dôležitosti samej Cirkvi ako mystického tela Kristovho. Cirkev je svätá a cirkevné dejiny nás poučia, že tá svätosť je objektívna, ktorá nevylučuje hriešnosť jej členov, ani tých najvyšších a najzodpovednejších. Cirkev je nepremožiteľná, čo však neznamená, že nemôže nikde upadnúť. Dejiny ukazujú, že kráľovstvo božie sa od niektorých odníme, i keby tam bolo predtým prekvitalo.
Dôležité je dôkladné štúdium cirkevných dejín i preto, lebo vypestuje z nás oduševnených, ale pri tom vážnych ochrancov Cirkvi. Len ten môže úspešne obhajovať svoju Cirkev, kto dobre pozná heroickú prácu, ktorú Cirkev behom stáročí vykonala, kto pozná nádherné ustanovizne, ktoré Cirkev založila v prospech ľudstva, kto pozná život a dielo jej vynikajúcich reprezentantov, ktorí heroickým žertvovaním seba samých uskutočňovali kráľovstvo božie na zemi.
Úpadky a poníženia, aké Cirkev zažila, sú pokračovaním krížovej cesty, ktorú začal jej božský zakladateľ, Ježiš Kristus. I Cirkev môže a musí mať tŕnistú cestu. Ba, nakoľko Cirkev je i ľudská, mohla mať a môže mať i nehodných synov a predstaviteľov, ktorí ju blamujú. Nikto nad tým nesmie zúfať, najmä keď vidí z jej dejín aj to, že Cirkev vždy, i v tých najkritickejších časoch, mala dosť vnútornej sily zreformovať seba a svojich členov priviesť na správnu cestu a na patričnú výšku nábožensko-mravného života.
V štúdiách cirkevných dejín postupujme s láskou, so spravodlivosťou a s oduševnením, ale aj kriticky. S oduševnením, akého si zaslúži ustanovizeň, ktorá zošľachtila ľudstvo, naučila ľudstvo žiť životom človeku primeraným a má poslanie priviesť človeka k jeho večnému cieľu.
Ale to oduševnenie nesmie byť povrchné, prázdne a nekritické. S oduševnením paralelne musí pokračovať naša nezlomná vôľa k pravde i vtedy, keby nám to bolo nepríjemné. Nesmie byť našou úlohou chcieť zamlčať prípadné poklesky, ospravedlniť všetky činy tých jej členov a predstaviteľov, ktorí, zneužijúc svojho postavenia, pod rúškom Cirkvi dopustili sa zla.
| Hodnota | Význam |
|---|---|
| Pokoj | Snaha o vnútorný a vonkajší pokoj, budovanie harmónie v živote. |
| Milosrdenstvo | Konanie skutkov lásky a pomoci blížnym v núdzi. |
| Svätosť | Usilovanie sa o duchovný rast a nasledovanie Krista. |
| Nasledovanie svätých | Inšpirácia životmi svätých a ich príkladmi. |
| Božia sláva | Konanie všetkého na počesť a oslavu Boha. |
Neografia v Turčianskom Svätom Martine sa vďačne podujala vydať toto štandardné dielo, aby reprezentovalo nielen obsahom, ale aj typografickou formou. Stvorilo sa jedno z najskvelejších výtvorov našej knižnej produkcie. Ako také prevyšuje úpravou aj podobné zahraničné histórie. Opatrené je viacfarebným i hĺbkotlačovým obrázkovým materiálom, príslušnými historickými mapkami, margovými poznámkami a indexom podľa najnovších požiadaviek vedeckej práce.