Františkánsky kláštor Kremnica: História a súčasnosť

Kremnica je mestom nachádzajúcim sa nielen v strede Slovenska, ale aj v strede či srdci Európy. Leží v okrese Žiar nad Hronom, na západnom úpätí Kremnických vrchov, v severozápadnom smere ohraničených Kunešovskou hornatinou a v juhozápadnom Jastrabskou vrchovinou. Vznik a dejiny Kremnice úzko súvisia s výskytom zlatonosných rúd na jej území. Kremnica je najčastejšie spájaná s prívlastkom zlatá.

Ak zavítate do Kremnice, vaše kroky nasmerujte na Štefánikovo námestie. K jeho dominantám patrí impozantný trojičný stĺp, postavený v r. 1765-72, ktorý je jednou z najvýznamnejších barokových pamiatok svojho druhu na Slovensku, ďalej rozsiahly františkánsky kláštor z polovice 17. stor. či mincovňa.

Františkánsky kláštor je situovaný na dolnej- západnej strane námestia a samotný areál kláštora tvoria kláštor a kostol loretánskej kaplnky a sýpky. Ide o barokový kláštor a kostol sv. Františka z Assisi, ktorý postavili roku 1658 a rozšírili roku 1702. Celý areál kláštora pozostáva zo štyroch krídel, v ktorých uprostred sa nachádza rajský dvor. Samotný kostol má svätyňu orientovanú na západ a ide o jednolodný kostol. V interiéri kostola máme možnosť vidieť diela od A. Schmidta a to hlavný oltár s obrazom sv.

Kláštor je však naozaj výnimočný tým, že leží v centre historického mesta, keďže kláštory sa stavali prevažne mimo centier miest. Františkáni však boli v tomto smere mimoriadne šikovní a po svojom príchode do Kremnice skúpili meštianske domy, ktoré prebudovali na kláštor. Postupne sa to rozrástlo na veľký súbor so štyrmi krídlami, ktoré vyrástli okolo štvorcového nádvoria (nazývaného vnútorný rajský dvor, či kvadrum). Objekt má štyri nadzemné podlažia s podkrovím a veľmi zaujímavý prízemný priestor.

Pod kláštorom sa nachádzajú podzemné pivničné priestory pôvodných domov, čo je z hľadiska prezentácie pôvodnej historickej zástavby tiež veľmi zaujímavé. Niekedy sa nesprávne interpretuje, že pod kláštorom sa nachádzajú aj krypty. Tie sú v skutočnosti pod kostolom sv.

Komplex budov kláštora je od 80. rokov 20. storočia nevyužívaný. Po vyhnaní posledných františkánov v roku 1951 v objekte sídlili rôzne inštitúcie a prevádzky, ktorých prevádzkou sa priestory skôr poškodili. Ďalších približne 40 rokov je kláštor prázdny a chátra. Treba povedať, že niektoré časti kláštora sú dnes v katastrofálnom stave. Zároveň je to ale veľká výzva toto chátranie zastaviť a zvrátiť. Niet však pochýb o tom, že kláštor je z hľadiska histórie a architektúry naozaj úchvatný objekt, ktorý môže patriť po obnove ku klenotom mesta.

Františkánsky kláštor v Kremnici

História Františkánov v Kremnici

Prví františkáni prišli do Kremnice 26. decembra 1649 z kláštora v Hlohovci za podpory arcibiskupa Juraja Lippaya. Ich hlavnou úlohou bola rekatolizácia mesta a okolitých obcí. Prvé dni františkáni bývali v arcibiskupskom mlyne, ktorý stál pred hradbami mesta.

2. januára 1650 sa presťahovali na námestie do Pizetarovského domu, v ktorom začali slúžiť prvé omše pre hŕstku katolíkov, keďže kostoly v tom období patrili evanjelikom. Františkáni v západnej časti námestia kúpili dva meštianske domy pre kostol a kláštor sv. Františka z Assisi. Základný kameň kostola a kláštora bol posvätený 16. februára 1653 a do kláštora sa františkáni nasťahovali 18. apríla toho roku.

Architektúra a vývoj

Kláštor františkánov s kostolom v barokovom slohu je z rokov 1653 - 1660. Kláštor bol rozšírený v roku 1732 a kostol v roku 1758 o loretánsku kaplnku, nachádza sa tu obraz J. Lippaya. Hlavný oltár je v neskorobarokovom slohu, interiér je v barokovom a rokokovom slohu z 2. polovice 18. storočia.

Františkáni prišli do Kremnice v 17. storočí a rozsiahly komplex kláštora postupne vybudovali po odkúpení meštianskych domov, takže v samotnom kláštore sa snúbi viacero stavebno - architektonických etáp. Kláštor je od 80. rokov 20. storočia nevyužívaný. Po vyhnaní posledných františkánov v roku 1951 sídlili v objekte rôzne inštitúcie a prevádzky, rozsiahly objekt postupne chátral.

Františkáni prišli do Kremnice v roku 1649, kostol s kláštorom začali stavať o štyri roky neskôr. V kláštore žili rehoľníci takmer tristo rokov, v roku 1949 ich vysťahovali a väčšinu z nich deportovali do pracovných táborov.

Činnosť Františkánov v Kremnici

Ako vyzerala činnosť Františkánov v Kremnici v priebehu storočí? Ich hlavnou činnosťou bolo pomáhať ľuďom, venovať sa chudobným a chorým. Tiež pôsobili v meste ako vychovávatelia a učitelia chudobnej mládeže, ktorú vzdelávali niekedy aj na vlastné náklady. V roku 1679 im bola pridelená farnosť špitálskeho Slovenského kostola aby ju dočasne spravovali pre nedostatok katolíckych kňazov.

Významní boli preto, lebo si svojím pôsobením v meste a u ľudí vybudovali veľký rešpekt a úctu tým, že sa im venovali, pomáhali, hrávali s deťmi a dospelými veriacimi divadlá a chodili spolu na rôzne výlety. Nerobili rozdiely či je ten človek bohatý či chudobný, katolík či evanjelik.

Františkáni spolu s veriacimi z Kremnice a okolia hrávali rôzne divadlá, ktoré si františkáni často písali a režírovali. K týmto predstaveniam si často krát sami vyrábali kulisy či šili oblečenia. Prvá písomná zmienka o františkánskych divadlách pochádza z roku 1769. Divadlá sa vtedy hrávali v jednom dome pri vtedajšej škole. Neskôr sa už divadlá hrávali aj v samotnom kláštore. V divadlách účinkovali deti a mládež a tiež dospelí veriaci. Tieto divadlá boli medzi veriacimi veľmi obľúbené.

Knižnica Františkánov

Františkáni získavali knihy do ich vlastníctva postupne, buď im ich niekto daroval alebo si ich kupovali sami zo svojich prostriedkov. Prvá zmienka o františkánskej knižnici pochádza z roku 1753 a nachádzala sa v západnej časti kláštora. V roku 1929 františkáni túto knižnicu presťahovali z tejto časti kláštora na chodbu 1. poschodia, južnej časti kláštora. Nachádzala sa tam do roku 1950, kým ju nepresťahovali do Bellovho domu na námestí po zrušení rehole komunistami.

Nedá sa presne určiť koľko kníh obsahovala, ale okolo tých 10 000 kusov obsahovať mohla. Knihy boli písané v nemčine, slovenčine, maďarčine a latinčine.

Františkánska knižnica obsahovala okolo 10 000 kníh.

Obnova a súčasnosť kláštora

Impozantný kláštor františkánov, ktorý je jednou z dominánt kremnického námestia a ktorý desaťročia chátra, stojí pred veľkými zmenami. Už čoskoro sa tu začnú práce v rámci prvej etapy obnovy.

V júli 2008 vznikla myšlienka na báze dobrovoľníckej činnosti na obnove kláštora, ktorú zastrešovala farnosť Kremnica. Myšlienka bola, že by sa svojpomocne, v rámci dobrovoľníctva začal čistiť kláštor. Táto akcia sa konala každý rok počas prvého týždňa v lete a stretávali sme sa takto pravidelne do roku 2018. V súčasnosti to už nefunguje.

V roku 2013 ukončili historicko - architektonický výskum, ktorý je podkladom pre začatie obnovy Národnej kultúrnej pamiatky a keďže ide o cennú kultúrnu pamiatku, radi by jej dali v budúcnosti zmysluplné využitie.

V prvej etape sa zameriame na čistenie suterénov a zabezpečenie proti vlhkosti. Je nevyhnutné to vyriešiť, lebo práve tu vidíme jeden z problémov. V minulosti sa totiž porušili jarčeky a potôčiky v podloží, prostredníctvom ktorých sa objekt v minulosti odvodňoval. Netýkalo sa to iba kláštora, takéto odvodňovacie kanáliky máme aj v iných meštianskych domoch na námestí.

Na prízemí, ktoré je prístupné z námestia, by mali vzniknúť priestory, upravené pre návštevnícke centrum a zároveň by tu bol vstup do štvorcového nádvoria ( kvadrum), kde sa nachádzajú dookola arkádové chodby. Ak v tejto fáze vyjdú finančné zdroje, upraví sa chodba, omietky a fasády kvadrumu, prípadne sa osadia okná. V komplexe, kde kedysi žili rehoľníci, by tiež malo vzniknúť zariadenie pre seniorov.

V súčasnosti sa plánuje využitie kláštora na hotelové bývanie apartmánového typu, s mini reštauráciou a info pointom, kde získa návštevník informácie o kláštore a začnú sa tu prehliadky. Veľmi zaujímavá historická sála bude po obnove opäť patriť kultúrnym a spoločenským účelom práve tak, ak to v minulosti robili aj františkáni.

Začiatkom 80. rokov sa projektoval zámer vybudovať tu bývanie hotelového typu, ktorý sa však nerealizoval. V roku 1989 sa kláštor vrátil v reštitúciách do vlastníctva rehole františkánov.

Hoci na celkovú obnovu rozsiahleho komplexu je potrebných podľa hrubých odhadov okolo 7 miliónov eur, rozsah prác v prvej etape obnovy môže pamiatke výrazne pomôcť a vniesť do nej život.

Na prízemí bude mini reštaurácia a info point, kde získa návštevník informácie o kláštore a začnú sa tu prehliadky.

Banskobystrická diecéza získala na komplexnú obnovu pamiatky a sprístupnenie opusteného areálu viac ako 830-tisíc eur z dotačného programu ministerstva kultúry.

Riešiť musia najmä vlhkosť. Dotácia má pokryť väčšinu predpokladaných nákladov na odstránenie ťažkostí s vodou vnikajúcou do historického objektu a so zavlhnutými múrmi. S jej použitím chcú odstrániť aj nevhodné stavebné zásahy z minulých období, ktoré stav zavlhnutia ešte zhoršili.

Celkovým cieľom je záchrana kláštora a jeho sprístupnenie verejnosti. V obnovených priestoroch ráta vlastník, teda rímskokatolícka cirkev s vytvorením miesta prvého kontaktu, s prezentovaním histórie kláštora, aj s jeho využitím pre občerstvenie ducha a tela.

V komplexe, kde kedysi žili rehoľníci, by tiež malo vzniknúť zariadenie pre seniorov.

Kláštor je opustený už desaťročia. V minulosti sa dokonca uvažovalo o predaji pamiatky a tiež o rôznych možnostiach využitia kláštora, až teraz však prichádza prvé konkrétne riešenie.

Farnosť verí, že ak sa zriadi na prízemí Sieň slávy, ozvú sa postupne aj ďalší záujemcovia.

Významné udalosti v histórii kláštora

tags: #frantiskansky #klastor #kremnica #otvoreny #1 #den