Farnosť Zákopčie sa nachádza v severovýchodnej časti Javorníkov, konkrétne v miestnej časti Majer. Rozlohou patrí medzi najväčšie obce na Kysuciach, rozprestiera sa na ploche 2 963 ha v nadmorskej výške od 470 do 875 metrov nad morom. Väčšina obyvateľov žila (a žije) mimo ústredia, v rozptýlených osadách a samotách, ktoré majú názvy odvodené od svojich prvých osadníkov.
Prvá písomná zmienka o obci (Zakopcsie) je z roku 1659, keď patrila Strečnianskemu hradnému panstvu. Vznikla ako kopaničiarska obec vyčlenením z územia obce Nesluša.
Farnosť v Zákopčí bola zriadená v roku 1749, pričom barokovo‐klasicistický kostol je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Správcom farnosti je vdp. Mgr. Ing. Kostol sa nachádza v miestnej časti Majer. Vo viacerých osadách sa nachádzajú kaplnky a kríže.
BOHOSLUŽBY vo farskom kostole sv. Jána Krstiteľa:
- Nedeľa - 7:15, 10:30
- Prikázané sviatky - 7:15, 10:30 (v dňoch pracovného pokoja)
Sviatosť zmierenia sa vysluhuje pol hodiny pred sv. omšou.
Neďaleko kostola sa nachádza zrekonštruovaný Katolícky dom, ktorý slúži na ubytovanie, vzdelávanie a zábavu kresťanskej mládeže a iných návštevníkov ako aj domácich obyvateľov obce. Prevažne v letných mesiacoch je využívaný na tábory. Kapacita ubytovania - 30 lôžok. Bližšie informácie u správcu farnosti. V tesnej blízkosti fary sa nachádza dom sv. Alžbety, ktorý plní funkciu opatrovateľského domu pre starých ľudí.
V obci pôsobil farár Ján Haranta, známy básnik katolíckej moderny. Od roku 2000 do 2017 pôsobil vo farnosti farár Mgr. Igor Čuntala.
Drotárstvo v Zákopčí
V 19. storočí a 1. polovici 20. storočia bolo drotárstvo ako špecifické neroľnícke zamestnanie časti mužskej populácie fenoménom, ktorý významnou mierou ovplyvnil tradičnú kultúru obce. Zatiaľ najstaršia zistená písomná zmienka o konkrétnom drotárovi zo Zákopčia pochádza z účtovnej knihy obce z roku 1846, v ktorej sa spomína drotár Adam Lobodáš. Ďalšia písomná zmienka je z roku 1874 zo sobášnej matriky obce Zákopčie. Ide o mladého muža Jána Dobiáša zo Zákopčia, syna drotára.
Po spustení prevádzky Košicko‐bohumínskej železnice na úseku medzi Žilinou a Těšínom dňa 8. Od roku 1884, po dobudovaní železničného spojenia medzi Čadcou a Skalitým, drotári vlakom cestovali za prácou na územie dnešného Poľska. V roku 1914 bola dokončená železnica z Čadce na Makov, a tak niektorí drotári chodili na vlak do Rakovej alebo na Staškov, aby sa rýchlejšie dostali do Čadce.
Počet drotárskych legitimácií (DL) vydaných pre drotárov v Zákopčí v rokoch 1890 - 1919:
| Rok | Počet vydaných DL |
|---|---|
| 1890-1919 | 1 313 |
| 1913 | 108 |
| 1918 | 2 |
Najvyšší počet vydaných drotárskych legitimácií (108) bol zaznamenaný v roku 1913, teda rok pred začiatkom I. svetovej vojny. Najnižší počet sme zaznamenali v roku 1918 - 2ks, keď vojna trvala už 4 roky. Celkovo bolo v sledovaných rokoch vydaných 1 313 drotárskych legitimácií.
V sledovanom období sa okrem iných venoval drotárstvu Ján Kanálik z osady U Krátkych (nazývanej Krasľanky), ktorý chodieval za prácou najmä na územie dnešného Slavónska v Chorvátsku. Po roku 1912 chodil J. Kanálik až do Terstu, hlavného prístavu Rakúsko‐Uhorska, kde mohol obdivovať pamätník cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky rakúsko‐uhorského cisára Františka Jozefa I. Brat Jána Kanálika, Jozef, chodieval po drotárke so synmi Jánom a Alojzom na územie dnešného Nemecka, Čiech, Moravy a Sliezska. Neskôr „skúšal šťastie“ aj v Spojených štátoch amerických (USA), kam vycestoval v roku 1911, ale po určitej dobe sa vrátil domov.
Drotári chodievali za prácou aj na územie cárskeho Ruska. Podľa záznamov z výskumu Dušana Janotu z roku 1954 (na základe podkladov Štátneho archívu v Bytči, Trenčianska župa) boli v roku 1902 vystavené cestovné pasy do Ruska týmto drotárom zo Zákopčia: Peter Romaník a spol.
Ilustračný obrázok: Drotárstvo.
Život v Obci v 18. a 19. storočí
Z historického hľadiska je dnes Zákopčie nedocenenou obcou. Koncom 18. a počiatkom 19. storočia totiž tvorilo hlavne z hľadiska hospodárstva významnú časť dištriktu Čadca v Strečnianskom panstve, vzhľadom na to, že sa tu nachádzal panský majer a k nemu prislúchajúce rozsiahle pozemky. Na ne chodievali obyvatelia z obce aj širokého okolia odrábať svoje poddanské povinnosti. Pestovali sa tam vo veľkom rozsahu predovšetkým zemiaky.
Z hľadiska demografického vývoja sa Zákopčie v 19. storočí zaradilo po Čadci na druhé miesto v počte obyvateľov. Zatiaľ čo v roku 1785 v obci žilo 2 043 obyvateľov, tak v roku 1828 ich už bolo 2 971.
Nový murovaný kostol v Zákopčí začali stavať v roku 1791 a dokončený a vysvätený bol v roku 1801. Počas tohto obdobia sa využíval pôvodný kostol. Z dávok pre farnosť, ktoré obyvatelia Zákopčia každoročne odvádzali, možno spomenúť hlavne 10 funtov mäsa pre farára počas vianočných sviatkov, 6 funtov na Veľkú noc a celého barana na svätého Jána.
V Zákopčí sa v roku 1781 nachádzalo päť panských mlynov. O desať rokov neskôr sa v panskom súpise uvádzajú už len štyri. Panská krčma sa počiatkom 19. storočia nachádzala u Kľukov. Do prenájmu si ju v roku 1809 vzal židovský krčmár Heršel Púchovsky, ktorý si prenajal aj panský mlyn a v roku 1813 spoločne s Jakubom Vaichherczom aj právo výseku mäsa v Zákopčí. Ďalšia panská krčma sa nachádzala pri vtedajšej škole a v roku 1823 si ju do prenájmu vzal Lazár Vaichhercz.
Problémom, ktorý neobchádzal ani panských úradníkov, bol v tom čase alkoholizmus. Z roku 1816 sa zachovali zaujímavé sťažnosti obcí Zákopčie a Krásno na vtedajšieho polesného Jozefa Bindera. ktorý údajne veľmi holdoval alkoholu.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Zákopčí.