Farnosť Zohor: História, Kňazi a Významné Udalosti

Farnosť Zohor má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej vývoj, významných kňazov, ktorí tu pôsobili, a udalosti, ktoré formovali jej identitu.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Zohore

Najstaršie Zmienky a Založenie Fary

Podľa kanonických vizitácií bola fara v Zohore založená už v roku 1397. V literatúre sa často chybne opakuje, že fara v Zohore bola založená v roku 1397. V jednej zo statí sú vymenovávaní farári, ktorí spadajú pod Bratislavské prepošstvo.

Na poslednom mieste je uvedený Zohor. Z toho vyplýva jediné - v roku 1397 mal Zohor vlastného farára. Jeho meno nepoznáme. Skôr by sme mohli predpokladať, že v dedine už nejaký čas pobýval. Či mal Zohor vlastného farára už v časoch Ota z Tallesbrunnu alebo ešte skôr, sa môžeme iba domnievať.

V súvislosti s týmto záznamom je možné hovoriť aj o existencii kostola a aj fary v Zohore v roku 1397. Máme však k dispozícii ešte jednu pomôcku - patrocínium kostola. Dnešný zohorský kostol je zasvätený sv. Margite Antiochijskej a toto zasvätenie prevzal už od svojich predchodcov. Kostoly v Šiveticiach, Šámote, Malej Mači, Plavči a Šamoríne boli postavené už v 13. storočí.

Kostol sv. Margity Antiochijskej

Uvedené informácie nám dovoľujú uvažovať, že kostol v Zohore mohol byť postavený už v období 13. Od roku 1397 do roku 1548 nemáme žiadne informácie týkajúce sa farnosti v Zohore. Až úvod k sťažnostiam zohorských poddaných voči svojmu zemepánovi Gašparovi Šerédimu z roku 1548 podáva stručné správy.

Uvádza, že v Zohore je kostol (je to najstaršia priama zmienka o kostole v Zohore) a je dostatočne vybavený obvyklými potrebami. Dedina mala aj vlastného farára, avšak ten musel slúžiť aj obyvateľom mestečka Stupava. A keďže nezvládal spravovať obidve farnosti, odišiel na iné miesto. Meno farára dokument neuvádza. Okrem Stupavy musel sa zohorský farár starať aj o farníkov z Lozorna, pretože tí vlastný kostol ani farára nemali a patrili ako filiálka pod Zohor.

Ďalšou zo sťažností bolo, že strecha kostola bola v zlom stave a hrozilo jej zrútenie. Farníci preto prosili správcu panstva, aby mohli použiť na opravu zisk z výčapu vína, avšak nebolo im to dovolené. Správa o havárijnom stave strechy kostola naznačuje, že kostol už bol staršieho dáta.

Kňazi Pôsobiaci vo Farnosti Zohor

Z rokov 1561 a 1562 máme k dispozícii dve najstaršie kanonické vizitácie. Zo zápisu z roku 1561 sa dozvedáme, že Zohor nemal vlastného farára a bohoslužby a sviatosti sem chodil vysluhovať farár Lukáš zo Stupavy. Farníci boli slovenskej národnosti a katolíckeho vierovyznania.

Vizitácia z roku 1562 nás už ale informuje, že Zohor mal vlastného farára. Bol ním Ján pochádzajúci z moravskej obce Nosislav pri Židlochoviciach, južne od Brna (Johannes de Nosisslauia…ex Morauia). Predtým ako sa stal kňazom, bol ženatý. Za kňaza bol vysvätený v Krakove. Okrem zohorskej farnosti spravoval aj lábsku.

Medzi ďalších významných kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Zohor, patrí:

• Gašpar Jesenský - Jessenius (od roku 1634): Absolvent Pázmanea, ktorý žil veľmi prísnym životom. Bol hudobne vzdelaný a osobitnú starostlivosť venoval kostolnému spevu.
• V roku 1848 to bol Alexander Mednyanský, neskôr známy ako veľký cestovateľ.

Významné Udalosti vo Farnosti Zohor

Okrem pôsobenia významných kňazov, farnosť Zohor zažila aj niekoľko významných udalostí, ktoré ovplyvnili jej vývoj:

• 1831: V obci zúrila cholera. Za 6 týždňov zomrelo 232 osôb. Pochovaní boli na zvláštnom cintoríne, na ktorom v roku 1832 dala občianka Magdaléna Ščepánková vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Rozálii.
• 1881: Obec zachvátil požiar, pri ktorom veľká časť vyhorela.
• 1897-98: Bol postavený nový kostol sv. Margity Antiochijskej. Na pamätnej tabuli pri vstupe do kostola sa nachádza doslovne nasledovný text: „Tento kostol, zasvätený k úcte svätej Margity, panny a mučenice, bol postavený v rokoch 1897-98 za kardinála arcibiskupa prímasa Františka Vazsaryho, ktorý daroval na (zhotovenie) oltára 2000 zlatých, za farára Františka Markoviča a richtára Vendelína Vlčeka, architektom Ferdinandom Kittler-Gratzlom z Bratislavy. Na náklady patróna kostola grófa Ľudovíta Károlyiho z Nagy-Károly 10.000 zlatých, obce Zohor 70.000 zlatých a (tiež) z darov dobrodincov. Posvätený 2. októbra 1898."
• 2. september 1934: Andrej Hlinka vysvätil dobudovanú jednoposchodovú budovu školy, postavenú z veľkej časti zo zbierok občanov. Bola to už druhá jeho návšteva obce. Prvýkrát prišiel 18. septembra 1922, aby posvätil zástavu miestnej skupine Slovenského Orla.

Architektúra a Interiér Kostola

Kostol je jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, ktoré je zaklenuté českou plackou. Loď má rovný strop. Steny a stropy interiéru kostola sú pokryté iluzívnou ornamentálnou maľbou z roku 1972. Kostol vežu nemá, ale či ju pôvodne mal, nie je známe. Priečelie je zakončené barokovým vykrajovaným štítom. Nad kamenným portálom vstupu do objektu je nika s kópiou barokovej ľudovej plastiky Madony.

Fasády kostola sú členené iba oknami s polkruhovým zakončením a výraznou korunnou rímsou, boli pri posledných úpravách zbavené väčšiny architektonických detailov (lizénové rámy, okenné šambrány s polkruhovým zakončením, podokenné rímsy). Kostol bol v roku 1982 komplexne opäť opravený, bolo namontované elektrické kúrenie, opravená strecha, vykonaná maľba fasád a interiéru. V západnej časti lode nad vstupom do lode je konvexno-konkávny orgánový chór, ktorý bol v roku 1955 rozšírený. Zariadenie kostola je novšie. Hlavný oltár má po stranách sochy Božského Srdce Ježišovho a Máriinho Nepoškvrneného Srdca. Kostol má sochu Ježiša Krista privezenú z Nitry. Na bočnom neogotickom oltári je súsošie Piety, dole sú zlátené plastiky cherubínov z pôvodného oltára z polovice 18. storočia.

Steny lode zdobí 14 obrazov zastavení Krížovej cesty, ktoré pochádzajú z obce Zohor. V kostole sa ešte nachádza socha sv. Jozefa a Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie. Najstarším pozostatkom zariadenia starého kostola je gotická svätenička z hrubo opracovaného kameňa. V roku 1993 obec zakúpila pre kostol nový elektrofonický organ.

Semerovo

Prvý kostolík bol postavený v 9. storočí na vrchu Váraš ako súčasť kniežackého hradiska z 8. storočia. Neskôr hradisko dobyli a usídlili sa tu Starí Maďari, opevnenie sa stalo sídlom rodu Szemere. Neskôr hradisko bolo zosilnené opevnením, napriek tomu ho Tatári dobyli a vyplienili. Odvtedy na vrchu Váraš zemepáni nesídlili. Zanikol aj kostolík ktorého zvyšky základov odhalili archeologické výskumy.Hodnota lokality bola známa už na konci 19. storočia, kde historik profesor komárňanského gymnázia a benediktínsky presbyter Rudolf Gyulai umiestnil pôvodnú dedinu na kopci Váraš (slovensky Hradište).

Semerovo sa v roku 1210 spomína ako mocná bašta kresťanstva s názvom Ecclesia Sanctus Michaelis de villa Scemera. Teda v tom čase tu kostol sv. Michala už stál, bol dominantou osady a nachádzal sa v jeho blízkosti. Dokonca kostol osobne vysvätil arcibiskup Ján a aj to potvrdzuje význam osídlenia. Nebol to panský kostol, lebo nemal apsidu, triumfálny oblúk, panskú empíru a neoddelená svätyňa bola rovnako široká ako loď. Stavba mala rovný strop, valenú klenbu dostala až po tatárskom zničení pod vplyvom benediktínov z neďalekej osady Pustý kostol a bola pristavaná svätyňa (podľa Mencla).V časoch tureckej nadvlády bol kostol vyrabovaný a prestavaný na tureckú sýpku. Začas, po roku 1552, sa v opravenom kostole konali protestantské bohoslužby. Po kolonizácii obce bol na starých základoch v roku 1712 postavený barokový rímskokatolícky kostol Nanebovstúpenia Panny Márie. Drevená zvonica pri kostole bola postavená po roku 1712 a bol v nej zavesený jeden 60 funtový zvon uliaty v dielni zvonolejára Jána Nuspickhera v Budíne a bol zasvätený sv. Jozefovi a Ukrižovanému Kristovi.

V roku 1780 tu už boli zavesené tri zvony (760,40 a 37 funtový).Osud zvonov a zvonice je neznámy. V roku 1733 v cirkevných záznamoch ostrihomskej diecézy sa opisuje schátraný kostol, ktorému bola obnovená strecha, klenby, a okolo zriadený cintorín. Mal malú skromnú prípravovňu (sakristiu), nedostatočné zariadenie, bohoslužby mal slávnostnú kazulu, ďalej cibórium, pluviál, pred Blahoslaveným boli lampáše, procesiové zástavy. Poznamenávame, že strecha a dvere boli zo slamy, strop bol trámový. Taký istý opis je z roku 1737. Okolo roku 1755 bola strecha pokrytá šindľom a nové dvere boli vyrobené z dubového dreva. Loď a svätyňa dostali klenby. Potvrdzujú to záznamy z roku 1770, v ktorých sa už kostol opisuje ako v dobrom stave. Patrónom bola rodina Csúzyovcov a viacerí komposesorátnici.

V rokoch 1777 bol kostol obnovený, boli v ňom oltáre Najsvätejšej Trojice a sv. Michala archanjela z roku 1751, dva evanjeliáre (jeden maďarský pre zemanov a druhý slovenský pre poddaných). Podľa vizitácie z roku 1780 loď od svätyne oddeľuje víťazný oblúk a drevená balustráda.V roku 1810 bola pristavená farárom Szedlákym farská kaplnka Panny Márie (časť dnešného domu Ölveckých a Ujčekovcov). Za farára Zaklukála bol doplnený jej inventár. Podľa vizitácie z roku 1846 v kaplnke bol oltár zasvätený Panne Márii a v roku 1806 ho konsekroval generálny vikár N. Görgey. V zime sa v nej konali bohoslužby, lebo cesta do kostola bola v tom čase neschodná.Rodina Luby dala v roku 1868 postaviť farskú kaplnku Jána Krstiteľa, lebo starú budovu fary poškodil požiar. Do kaplnky bol toho roku z milodarov veriacich zakúpený organ. Kaplnka zanikla v roku 1929, keď sa farský úrad presťahoval do Rosovskej kúrie. Aj v nej bola kaplnka, kde sa v 70. rokov 20. storočia odbavovali cirkevné sobáše a sv. omše. Kaplnka bola zariadená a vysvätená aj v súčasnej fare.

Kostol mal sivomodrý chór pre hudobníkov, kazateľnicu (na rezonančnej strieške bola plastika sv. Michala archanjela), hlavný oltár s obrazom Nanebovzatia Panny Márie ( so sochami sv. Mikuláša a na vrchole s obrazom Najsvätejšej Trojice), druhý oltár Panny Márie (sochy sv. Františka, sv. Barbory, sv. Petra a sv. Michala), medenú krstiteľnicu a zodpovedajúce zariadenie bohoslužobnými nádobami.Ďalšia obnova kostola bola ukončená v roku 1789, keď 18. augusta toho roku bola stavba vysvätená. Kostol v roku 1812 bol klasicisticky upravený. Po roku 1840 bol v kostole umiestnený nový oltár, obnovená maľba, opravený a vyzdobený organ veriaci zakúpili viacero bohoslužobných nádob a púťových zástav.V roku 1857 bola zásluhou Martina Ficzu opravená strecha kostola a v roku 1863 bol obnovený jeho interiér. Pred kostol postavili malú zvonicu, v ktorej bol zavesený malý dvojfuntový zvon. Ten okolo roku 1840 kúpila manželka dôstojníka Farkasa. V kostole bola predĺžená loď, a tým sa kapacita stavby zvýšila.

Tabuľka: Prehľad Kňazov pôsobiacich v Semerove

tags: #farnost #zohor #a #knazi